Vstúpenie Krista Pána

„Ján siedmim cirkevným zborom v Ázii: Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, aj od siedmich duchov, ktorí sú pred Jeho trónom, a od Ježiša Krista, verného svedka, prvorodeného z mŕtvych a vladára zemských kráľov. Jemu, ktorý nás miluje, ktorý nás svojou krvou oslobodil od našich hriechov a urobil kráľovstvom, kňazmi svojmu Bohu a Otcovi, Jemu sláva a vláda naveky vekov! Amen. Ajhľa, prichádza v oblakoch! Uvidí Ho každé oko, aj tí, čo Ho prebodli. Nariekať budú nad Ním všetky národy zeme. Tak je, amen! Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Vševládny.“   Zjav 1, 4−8

Na Slovensku aj v iných krajinách je sviatok Nanebovstúpenia Pána bežným pracovným dňom a Služby Božie v evanjelických chrámoch bývajú väčšinou popoludní. Po dni „na zemi“, keď sme sa museli popasovať s rôznymi výzvami, sa teda máme spoločne pozrieť hore, k nebu. Za týchto okolností každodenného snaženia to nie je také jednoduché. Prídeme do kostola a myšlienky máme stále v práci, situácie, ktoré sa udejú cez deň nám narúšajú pokoj a večer budeme musieť ešte vybaviť nejaké pracovné záležitosti, dbať na to, aby si deti robili domáce úlohy, prípadne čo navariť. Dnešný sviatok nás medzitým prenesie do inej reality. „Odlepíme“ sa od zeme? Ukazuje sa, že nie je ľahké „odlepiť sa od zeme“, však?

Ježiš bol vzkriesený, to znamená, že žije, ale teraz nie je na zemi, pretože vystúpil do neba. Nebo je úžasné miesto, ktoré Boh pripravil pre všetkých, ktorí Ho milujú, a všetci tam raz budeme s Ježišom.

Po Ježišovom nanebovstúpení učeníci naďalej stáli a pozerali na oblohu. Zvykli si na prítomnosť svojho Učiteľa na zemi. Bolo pre nich dobré vidieť Ho uzdravovať chorých, učiť ľudí, sedieť s nimi pri stole. Bol to pre nich dobrý čas. Teraz musia prijať, že táto fáza Ježišovej pozemskej prítomnosti na zemi sa skončila. Čas začať novú éru. Majú sa vrátiť do Jeruzalema a čakať na zostúpenie Ducha Svätého, bude tvrdiť, že Majster ich neopustil. Ako sľúbil, bude s nimi až do konca sveta a dá im pokoj, ktorý im nikto iný nemôže dať. Nebolo nám dopriate žiť v dobe pozemského pôsobenia Božieho Syna, ale „historického Ježiša“ poznáme z evanjelií. Vieme si predstaviť, aký to bol výnimočný človek. Viac ako raz sa stotožňujeme s ľuďmi, ktorí mali tú úžasnú výsadu stretnúť sa s Kristom na svojej životnej ceste. Vďaka tomu je nám blízko, presne tak, ako je to opísané v evanjeliách. Aj my, podobne ako učeníci, dnes hľadíme na oblohu. Zostala nám len spomienka na to, kým bol? Môžeme len vzhliadnuť a čakať, kým sa znova vráti?
Ján, poslaný na ostrov Patmos na nútené práce kvôli kázaniu evanjelia, začína svoju knihu pozdravmi. Bolo mu dané vidieť, čo je teraz pred nami skryté. Ako vyznávame, „vstúpil na nebesá, sedí na pravici Boha Otca, odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych“. Toto staré cirkevné vyznanie viery nám pripomína poslednú udalosť súvisiacu s pozemským životom Ježiša „vystúpil do neba“ a pred naplnením svojho sľubu „príde súdiť živých i mŕtvych“ vieme len to, že je „sediaci na pravici Otca“. Čo to znamená? Ján nás pozdravuje „milosťou vám a pokojom“ od Toho, ktorý je, bol a ktorý príde. Milosť a pokoj sú neustále požehnania, ktoré nám udeľuje Ježiš Kristus. Spasenie sa uskutočnilo prostredníctvom Božieho vstupu do dejín ľudstva prostredníctvom vtelenia Božieho Syna a Jeho smrti na Golgote. Tam nás na kríži svojou krvou oslobodil od našich hriechov. Už sa to stalo. Obeta bola ponúknutá len raz, ako dokonalá a dostatočná obeta. Úžitok z tejto obety je trvalý, spása je vždy darom milosti. Určuje náš život, s milosťou začína nový. Je ťažké si vytriediť rôzne oblasti každodenného života, keď nie sme zmierení s Bohom. Nie vždy si uvedomujeme, ako veľmi to ovplyvňuje náš spôsob života. Často sa stáva, že nevyrovnané záležitosti s Bohom, neistota súvisiaca s večnosťou, nesprávna predstava, že človek musí Bohu niečo dokazovať, že sa musí uchádzať o Jeho priazeň, vnášajú do srdca chaos a úzkosť. Ján nám medzitým nielen pripomína historický fakt o Golgote, ale nás aj uisťuje, že Ježiš „nás miluje“. Po výstupe do neba sa nič nezmenilo. Ako Kristus z lásky dal za nás svoj život, tak nás z lásky stále pozdravuje „milosťou a pokojom“. Apoštol Pavel si v liste Rimanom kladie otázku, či má niekto právo obviňovať Božích vyvolených alebo kto nás môže odsúdiť (R 8,31−34? Žiaľ, mnoho ľudí stále vidí Krista ako Sudcu človeka, ktorý nám pripomína naše slabosti, zlyhania, pochybnosti a neposlušnosť. Tí, ktorí nosia takýto obraz Božieho Syna, by mali pozorne počúvať Pavlovú odpoveď: „Ježiš Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je po pravici Božej a prihovára sa aj za nás“ (R 8, 34). Jeho milosť trvá naveky – nanebovstúpenie nič nezmenilo. Kristus je na našej strane ako Spasiteľ, ktorý nás miluje.

Ježiš nám dáva aj prianie pokoja. Je to stav nášho ducha, ktorý je výsledkom milosti, ktorú zažívame. Apoštol Pavel vo svojom liste Rimanom kladie ďalšiu otázku: „Kto nás odlúči od lásky Kristovej“? (R, 35−39). Ak sú pre nás dôležité duchovné záležitosti, potom bude rozhodujúca odpoveď. Môže byť pokoj v mojom srdci natrvalo, alebo musím byť neustále nervózny? Pavel odpovedá, že žiadna moc na nebi ani na zemi nás nemôže odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. Počuješ niečo viac upokojujúce? V našom bežnom živote nie je veľa oblastí, kde si môžeme byť istí, že sa nič nezmení. V skutočnosti všetko, čo súvisí s časom sa mení. Máš dobrú prácu? To je dobre, ale môžeš ju stratiť. Máš vysnívaný dom, moderné auto? Veď vieš, že aj keby sa nič tragické nestalo, o pár rokov bude treba auto vymeniť, lebo sa začne kaziť a dom a všetok majetok nakoniec budeš musieť nechať, lebo si nebudeš vziať čokoľvek na „druhý svet“. Si mladý, zdravý, vedieš zaujímavý a atraktívny život? Uži si to a buď vďačný, ale to všetko prejde. Ako to riešiš? Snažíš sa na to nemyslieť a žiť pre dnešok? Alebo možno máš z času na čas depresiu a nevieš, ako sa vysporiadať s rastúcou úzkosťou? Pokoj vám praje Ježiš, ktorý teraz „sedí na pravici Otca“. Ba ešte viac: On ti dáva pokoj.

Pokoj súvisí s milosťou. Keď máš Krista, nemusíš sa pýtať, či si zmierený s Bohom, alebo či sa v tomto smere môže niečo zmeniť. Nikto a nič nás nemôže odlúčiť od Božej lásky. Môžeš cítiť pokoj, pretože Ježiš ťa miluje navždy, teda vždy: v tvojej minulosti, dnes, zajtra a navždy.

Navyše, Ježiš je prvorodený z mŕtvych (Kol 1, 18), takže Jeho vzkriesenie je začiatkom vzkriesenia všetkých mŕtvych. Táto pravda nás zbavuje strachu zo smrti a večnosti. Ježiš je tiež Vládcom nad kráľmi zeme. Ján adresoval tieto slová kresťanom, ktorí boli prenasledovaní pre činy vtedajších vládcov. Pravdepodobne kvôli tomu pociťovali úzkosť, mohli mať dojem, že sú pod vládou svojich trýzniteľov. Naša súčasná situácia je oveľa príjemnejšia. Obavy však spočívajú v tom, že rôzni vplyvní ľudia robia rozhodnutia, ktoré nás spôsobujú depresívnymi a neistými. Slová „Ježiš Kristus je vládcom nad kráľmi zeme“ nám teda môžu priniesť úľavu a obnoviť pokoj.

Ježiš „nás urobil kňazmi svojho Boha a Otca“. Toto je nám darovaná milosť aj pokoj. Bez ohľadu na to, čo sa s nami deje v pozemskom živote, aké je naše postavenie v spoločnosti, či je naša viera pochopená alebo nie, môžeme sa držať svojej voľby, ktorá nám dáva mimoriadnu dôstojnosť v očiach Boha. Sme vlastníctvom Všemohúceho, ktorý je Počiatkom a Koncom. Našou vierou a nádejou je vyznať: „Príde a každé oko Ho uvidí,“ tak nech sa stane, taká je naša viera a nádej! Čas milosti neba sa blíži ku koncu. Je čas vrátiť sa na zem. Musíme sa vrátiť k svojim profesionálnym povinnostiam, dohliadať na svoje deti, ako si robia domáce úlohy, čeliť výzvam, ktoré pred nami stoja. Prajem vám, aby sme sa vrátili do každodenného života s prianím „milosť vám a pokoj“ od Toho, ktorý sedí po pravici Otca, od Toho, ktorý sa za nás prihovára, od Toho, ktorý nás miluje dnes i zajtra i naveky a navždy. Nech toto želanie urobí pre nás každodenný život požehnaním.

Pokoj Vám!!

Komentovať