Chceme poznať Ježiša?
Pane Ježiši, chceme Ti slúžiť, preto nám popraj, aby sme nič nepokazili. Chceli by sme ľudí privádzať k Tebe. Vidíme však každodenne, že k ľudským srdciam máš kľúč len Ty.
Ty pomôž, aby Ťa ľudia nachádzali. Ak nám však v našej bezmocnosti prikazuješ, aby sme boli Tvojimi svedkami, prosíme, daj nám k tomu odvahu.
Ďakujeme, Pane, že si s nami. Vedieš naše ruky, riadiš naše kroky, otváraš naše ústa. Ty si našou ochranou a silou. Pretože Ty pôsobíš, môžeme pôsobiť aj my. Amen (ĽB)
J 12, 20 – 26: “Medzi tými, čo prišli vykonať pobožnosť na slávnosti, bolo niekoľko Grékov. (21) Tí pristúpili teda k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho, hovoriac: Pane, chceme vidieť Ježiša! (22) Filip išiel a povedal Ondrejovi, – potom Ondrej a Filip išli a oznámili to Ježišovi. (23) Odpovedajúc im Ježiš riekol: Prišla hodina, aby oslávený bol Syn človeka. (24) Veru, veru, vám hovorím: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. (25) Kto si miluje život, stratí ho, a kto si nenávidí život na tomto svete, zachová ho pre večný život. (26) Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude i môj služobník. Ak mi niekto slúži, uctí ho Otec.” Amen
Bratia a sestry, služobníci Pána Ježiša Krista!
Keď bol Pán Ježiš ako dieťa predstavený Bohu v jeruzalemskom chráme, prorokoval o Ňom bohabojný Simeon a povedal Márii: “Tento je postavený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli, aby sa vyjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc – ale aj tebe prenikne dušu meč”. Preto každý človek, počnúc od jeho matky, cez Jeho súčasníkov až po nás a našich potomkov, všetci sa mu musíme zoči-voči Ježišovi nejako prejaviť. Musí sa ukázať zmýšľanie ľudských sŕdc. Je skutočnosťou, že osobnosť a dielo Ježiša Krista je jedným “na povstanie a druhým k pádu”.
Preto aj vtedy, keď Ježiš smeroval na Golgotu a na kríž bolo dosť takých, ktorí Ho nasledovali, alebo aspoň so záujmom sledovali, takže aj farizeji museli vyznať:” Vidíte, nič nepomôžete! Ajhľa, svet išiel za Ním”.
Svet skutočne išiel a stále ide za Ježišom. Jeho meno a slovo nie je zabudnuté a nie je na okraji života. Pravda, ten dôvod prichádzania a záujem o Neho je rôzny. Niekedy je úprimný, ale neraz je aj zákerný. Ježiša chcel vidieť aj colník Zacheus, ale chcel Ho vidieť aj Herodes, ktorému Pán odkázal: ”Povedzte tej líške, že Syn človeka ide – dnes, zajtra príde do Jeruzalema…”.
Chceli Ho vidieť aj Samaritáni v Sícheme, keď prechádzal tadiaľ. “Poď a viď…” povedal už skôr aj Filip Natanaelovi. Chcel Ho vidieť a poznať aj Nikodém, hoci prišiel k Nemu iba v noci – pre strach zo Židov. Prišli k Nemu a chceli Ho poznať a vidieť aj grécki prozeliti, ako svedčí úvodný text.
Všetok tento záujem neutícha ani dnes, aj keď mnohí zdanlivo nechcú o Ježišovi ani počuť! Nechcú, zdanlivo, ani vidieť nič z toho, čo Ho pripomína a sprítomňuje, alebo symbolizuje. Jedným slovom, sú tu vždy celé zástupy tých, ktorí sa o Ježiša zaujímajú, keď už pre iné, tak preto, aby zniličili každú stopu a pamiatku na Neho. Ale aj tým Mu vlastne slúžia, aj keď so zlým úmyslom a zlým spôsobom. Svet nielen išiel, ale aj ide za Ním, aby sa “zjavilo”- ukázalo “vnútro” a srdce človeka.
Nevieme dnes posúdiť akosť a kvalitu záujmu gréckych prozelitov o Ježiša. Nevieme, či im poznanie Pána slúžilo napokon “na povstanie”, alebo “k pádu”, čiže k viere, alebo k odmietnutiu Ježiša. V každom prípade však aj im Pán Ježiš odpovedal jasne a jednoznačne, v čom spočíva Jeho sláva a veľkosť, Jeho dielo a nezastupiteľnosť.
“Prišla hodina, aby oslávený bol Syn človeka”. Blízkosť Veľkej Noci znamenala aj blízkosť vyvrcholenia Jeho diela vykúpenia a spásy ľudstva. Vidieť Ježiša možno iba tak, že vidíme v Ňom nielen zázračného lekára, podmanivého učiteľa, neohrozeného svedka pravdy, priateľa chodobných a detí, alebo tvorcu zázrakov.
Ak chce ktokoľvek “vidieť Ježiša” a porozumieť Mu – musí vidieť Jeho kríž ako hodinu povýšenia, ako odznak slávy.
Preto Pán Ježiš zdôraznil: “Veru, veru vám hovorím: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme neodumrie, ostane samo, ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu”. Pán Ježiš prišiel na túto zem, aby “dal svoj život ako výkupné za mnohých”. Prišiel ako zrno z neba, aby trpel a zomrel za nás. Ako spievame v mnohých našich pôstnych piesňach: ” On krotil hnev Boží za nás a vyplatil tak naše dlhy”. Tak sa stal pre nás požehnaním. Stal sa tým, ktorý síce zomrel a bol pochovaný, ale práve tým, že umrel – priniesol bohatú úrodu nového života. Tým sa stalo Jeho vzkriesenie.
Aj Jeho povýšenie na kríž, Jeho smrť a zdanlivá prehra, Jeho telo pochované v hrobe, je cestou a počiatkom víťazstva života nad smrťou. Začiatkom veľkej úrody, z ktorej plodov majú a môžu okúsiť všetci, ktorí Mu chcú patriť v živote i v smrti.
Ježiš iba zdanlivo zostal sám, opustený a zavrhnutý ľuďmi i Otcom. Boh Otec v tom najnižšom bode poníženia zažal nové svetlo a tu vyrašil klíčok nového života. Láska a obeť Pánova nebola zmarom, nebola zbytočná, ale stala sa cestou k nášmu vykúpeniu a k novému životu. Tak aj svedectvom, že je tu Pán Boh s nami ako Boh lásky, moci a života.
Preto, bratia a sestry, akokoľvek to znelo a bude znieť ako “paradox”, ako vec stojaca proti nášmu rozumu, je tu aj pre nás slovo Kristovo ako jediná pravda a cesta k životu: že totiž ten, kto miluje iba seba, svoj život, ten ho stratí. Ale kto ho zverí Ježišovi a dokáže to životom služby a nasledovania, ten život získa a nájde. Tak zachová človek skrze Ježiša Krista svoju dušu pre večný život.
Toto slovo vedelo prijať a zachovať vo viere tisíce kresťanských martýrov a mučeníkov, ktorých krv sa stávala semenom nových vyznavačov, nasledovníkov a služobníkov Ježiša Krista. Nechcem tým povedať, že iba okamžité a jednorázové martýrstvo a položenie života za Krista, že iba mučenícka smrť je cestou k večnému životu.
Pán Ježiš si rovnako cení aj cestu postupnej a vtrvalej služby a obete, keď človek slúži hoci obyčajným spôsobom Jeho najmenším bratom, keď dokazuje lásku k blížnym a slúži akýmkoľvek spôsobom Jeho cirkvi.
Nechceme tvrdiť, že takými sú všetci kresťania, ktorí boli v Jeho meno pokrstení, Jeho slovom vyučovaní, ktorí si možno platili aj cirkevnú daň, že preto boli skutoční nasledovníci. Že naozaj všetci “videli Ježiša” a videli Ho správne – totiž ako svojho Vykupiteľa a Záchrancu, ktorý bol ukrižovaný za nás a vzkriesený pre naše ospravedlnenie. Nevieme to povedať o spomínaných Grékoch, ani o našich blížnych.
Chceme však počuť to, čo im i nám odkazuje sám Pán:” Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje”. Hovorí aj nám to, čo povedal bohatému mládencovi: “Znáš prikázania…” Vieš, čo máš robiť, čo ťa, verím, naučili už tvoji rodičia. Ak máš “na viac” – tak urob viac. Láska si vždy nájde spôsob aj objekt svojho pôsobenia.
Nie každý môže slúžiť Pánovi rovnako, rovnakým spôsobom. To závisí od Darcu. Komu však “bolo mnoho dané, od toho sa bude aj mnoho požadovať”. Službu Pánovi nemožno “pristrihnúť na jednu muštru”. Ale kto slúži verne a s láskou, toho uctí Otec.
Každý z nás môže Pána vidieť a môže byť Jeho služobníkom. Každý môže pre Neho niečo stratiť – možno aspoň tú hodinku času na službách Božích v nedeľu, možno trochu pohodlia, možno trochu peňazí, alebo trochu tej “ľudskej slávy”…Aby sme potom našli namiesto obetovaného času prekvapujúco večnosť, namiesto majetku, bohatú odmenu v nebesiach, namiesto trochu slávy, slávu večnú u Pána. On nám to zasľúbil, keď povedal: “Kde som ja, tam bude aj môj služobník”.
Bratia a sestry!
V dnešnú nedeľu sme opäť prišli na služby Božie, aby sme videli a poznali Ježiša. Jeho slovo, naše spevy, modlitby, liturgia nám to umožňujú. Dnes, naviac aj Pánov prestretý stôl milosti, Jeho svätá Večera. O nej povedal: “Moje telo je pravý pokrm a moje telo pravý nápoj; – Kto je moje telo a pije môju krv má večný život.” K týmto slovám už netreba nič dodávať. Snáď len to, čo hovorrievali prví kresťania: ” Maranatha!” – Príď, Pane Ježiši! Amen
4.nedeľa pôstna (Laetare) 88/2023 Ľubomír Batka st.