V akom tele prídu vzkriesení?

                 V ako tele prídu vzkriesení?

Kriste, Tys’ zvíťazil

nad hrobu temnosťou

a nás si oslnil

nádeje jasnosťou:

že keď i trpíme

a raz v hrob ľahneme

z tej Tvojej dobroty

i my tak, ako Ty

vstaneme…vstaneme. Amen (M.R.)

1 K 15, 35 – 38:

“Ale niekto povie: ako sú mŕtvi kriesenií? V akom tele prídu? (36) ó, nemúdry! Čo ty rozsievaš, neožije, ak neodumrie. (37) A keď rozsievaš, nerozsievaš telo, ktoré má vzniknúť, ale holé zrno, ako príde, pšeničné, alebo nejaké iné.(38) A Boh mu dáva telo, aké sám chce, a každému semenu jeho vlastné telo.” Amen

                   Bratia a sestry vo vzkriesenom Pánovi!

   Počas predveľkonočnej prípravy na sviatky sa mi dostala do rúk meditácia s modlitbou od známeho kresťanského mysliteľa Michaela Quista s názvom: “Zelená tabuľa”. S myšlienkami z nej sa chcem podeliť aj s vami:

“ Moderná škola.

Riaditeľ mi s pýchou popisuje všetky klady ich školy.

Najkrajším objavom, Pane, je asi zelená tabuľa.

Učenci dlho bádali a zhromažďovali množstvo skúseností.

Teraz vieme, že zelená farba je ideálna, že neunavuje oči, že upokojuje a uvoľňuje.

Myslel som, Pane, na to, že Ty si nečakal tak dlho, aby si

zafarbil lúky a stromy na zeleno.

Tvoje výskumné ústavy pracovali dobre

a aby si nás neunavil,

vytvoril si pre svoje moderné lúk množstvo odtieňov zelenej.

A tak “šťastné objavy” ľudí spočívajú v objavení toho,

na čo si Ty myslel už od večnosti.

Ďakujem, Pane.

Si dobrý Otec rodiny, ktorý svojím deťom dopraje, by sami odkrývali poklady otcovskej múdrosti a lásky.

Chráň nás však od toho, aby sme sa domnievali,

že sme ich vynašli bez predlohy”.

Potiaľ Michael Quist. 

   Bratia a sestry!

   Aj zelené lúky a polia, – “každý kvet  a steblo trávy” ( ESP      )je svedectvo o Božej moci, múdrosti a láske, ktoré mže človeka priviesť bližšie k Pánu Bohu, k jeho oslave a súčasn k vlastnej pokore, vyznávajúcej, že všetko dôležité je vlastne už vymyslené a nám, ľuďom, darované. 

   Tak je to aj s darom vzrieenia. Predloha pre budúce veci, ktoré právom očakáva naša viera je už vytvorená. Je vytvorená vzkriesením Pána Ježiša Krista. Lebo: “Kristus bol vzkriesený, prvotina z umretých”. (1 K 15, 20)

   V súvise o vzkriesením z mŕtvych a s premožením našich najväčších nepriateľov: hriechu, smrti a diabla má človek mnoho otázok. Niekedy sú to otázky detinské, ktoré vyrastajú z prestáv ľudí o našich vlastných možnostiach, ktoré sú, pri všetkej úcte, obmedzené a zabúdame, že Božie možnosti sú diametrálne iné. Neraz sme nevšímaví a nevidíme, alebo prehliadame viaceré “predlohy”, ktoré vidieť môžeme.

   Apoštol Pavel sa v Korinte stretol s otázkou: “Ako sú mŕtvi kriesení? V akom tele prídu?”  

     Nepochybne takáto, alebo podobná otázka sa často objavuje aj v našich myšlienkach. Apoštolská odpoveď naznačuje, že práve toto je vec, ktoré je výlučne v Božej “kompetencii” a možnostiach, ktoré sú iné, ako naše ľudské možnosti. Predsa však nás Pán Boh ani tu nenechal “bez predlohy”.

    Apoštol Pavel hovorí: ” Ó, nemúdry! Čo ty rozsievaš, neožije, ak neodumrie”. Naznačuje tak príkladom zo života prírody a práce roľníka, že zasiatie semena do pôdy, čiže jeho “pochovanie” nie je smrťou samotného zrna a jeho zmarením. Je skôr podmienkou jeho premeny a vzniku nového tela, ktoré On ako Stvoriteľ dáva pšeničnému, alebo inému zrnu.  To, čo je rozhodujúce, je však samotné Božie konanie a určenie:” Boh mu dáva telo, aké sám chce, a každému semenu jeho vlastné telo”.

   To je to, čo nás tak uchvacuje a fascinuje v jarnej prírode, pri prechádzke poľom, lesom, alebo výjdení si do záhradky: omnohé nové a rôzne odtiene zelenej farby rastlín, bylín a stromov.

Tak, ako určil Pán Boh pre každú rastlinu, ukrytú v semienku, jej vlastné nové telo a my nemáme na tom žiadnu zásluhu, tak určil a ukázal nám v tomto tvorení predobraz aj našej vlastnej novej, budúcej existencie po našej smrti a po následnom vzkriesení.

     Aj Pán Ježiš Kristus, ktorý prijal pri svojom vtelení naše terajšie ľudské telo, vstal z mŕtvych už v “novom, oslávenom tele”.

To je predlohou aj pre naše budúce vzkriesenie, v ktoré veríme a  očakávame. Vzkriesené telo nebude rovnaké, ako je naše terajšie telo, ktoré máme a v ktorom žijeme, ale bude pretvorené. Bude novej kvality, podobne ako o premene Kristovho tela svedčia apoštolovia a svedkovia Ježišovho vzkriesenia.

    Aj telo zemské, v ktorom žijeme a existujeme dnes, je Božím darom a my sami nemáme na ňom nijakú zásluhu. Tým viac nie je našou vecou, v akom tele budeme žiť po vzkriesení. To je a bude opäť dar Božej milosti. Samozrejme, súčasne bude aj darom Božej múdrosti, ktorá prevyšuje všetky naše predstavy a skúsenosti. Preto Mu plne dôverujme a spoliejme sa na Jeho moc a milosť, že On sám vykoná to, čo nám zasľúbil ústami svojho Syna: “Ja ho vzkriesim v posledný deň”. Amen

         Homília na večer veľkonočného sviatku.             Ľubomír Batka st. 

Komentovať