Darom kresťnstva svetu, okrem iných skvelých veci je nedeľa. Nedeľa, ako Pánov deň, nedeľa ako deň sviatočného odpočinku, ktorý, ako prvý, alebo ak chceme ôsmy deň, prichádza pravideľne, bez ohľadu na počasie, ročnú dobu, politickú situáciu v parlamentoch, alebo zemetrasenie. Nie že by neboli pokusy to zmeniť, veď čo by už nedokázal osvietený človek. Ale zatiaľ , zdá sa , nedeľa zostáva a každý si ju celkom užíva. Dokonca aj mohamedáni napr. v Tunisku, hoci svätia ako deň sviatočný piatok, idú pekne v piatok od práce a do školy, ale v nedeľu majú "svätého ležiaka". Môžu si v nedeľu odpočinúť...
Ako už bolo oznámené skôr z dobre informovaných zdrojov, prichádzajúcej farárke sa v istom zbore urobila hneď z príchodu kompletná rekonštrukcia. Čo v základných rysoch obnáša takáto "rekonštrukcia farárky"? Keďže ide o osobu, ktorá je v podstate cirkev hyzdiacou ( ohavnosťou), poniali sme to komlexne. 1.najskôr sme ju dobre otĺkli (niektorí radili, aby sme ju aj vyspárovali, ale niektoré ženy boli proti, tak sme od toho upustili) 2. spravili sme jej "novú fasádu"- Proste sme jej nahodili na chrbát, koľko len toho vošlo… 3. Potom sme ju okalili – ale nie tak, ako si niektorí myslia, ale...
Ide raz unavený starší muž a premýšľa o živote. Zrazu sa zatiahla obloha a zvučným hlasom prehovorí Boh. -Pretože ma verne nasleduješ celý život, splním ti jedno prianie. -Muž pohotovo odpovie: -Postav most na Havaj, aby som tam mohol kedykoľvek ísť. -Pán Boh odpovedal: to nie je práve jednoduché prianie. Dokážaš si predstaviť tie piliere siahajúce až na dno Pacifiku? To množstvo ocele a betónu na jeho vybudovanie? Zamysli sa ešte raz a skús vymyslieť niečo jednoduchšie. -Muž sa znovu zamysell a nakoniec hovorí: -Bože, prial by som rozumieť svojej žene. Chcel by som vedieť , ako sa cíti, na čo...
Polárka – evanjelické vydavateľstvo br.Michala Hudáka st., vydalo ešte v r.2OOO knižočku švédskeho kresťana Roberta Johanssona s názvom: Aj smiech je Boží dar. Bol to svojím spôsobom odvážny čin, s cieľom priniesť aj do dôstojných a vážnych kruhov cirkvi "schopnosť zmierlivo sa usmievať nad nedostatkami skutočnosti". Možno aj "trochu života do toho umierania" . Zbierka tohoto typu nepotrebovala nejaké hlbšie recenzie,alebo odporúčania. Dovolím si dnes odcitovať úryvok z predslovu z tohoto prvého vydania na Slovensku, z pera samotného zostavovateľa R.Johanssona: "Vážne cítim, že sa musíme radosvať"- povedal jeden brat kazateľ. Pre mňa je humor tak vážny,...
Statný štyridsiatnik príde k lekárovi na konzultáciu. -Koľko cigariet denne fajčíte? – spýta sa lekár. -Asi štyridsať denne. -Tak to musíte znížiť na polovicu! A koľko vína denne vypijete? -V priemere dva litre. -To tiež musíte znížiť na polovicu. A ako je to u vás s jedlom? -Jem trikrát denne, aj to veľmi striedmo. -Tak to by bolo v poriadku. A ešte posledná otázka: Ako často sa milujete? -Asi trikrát za mesiac. -No, to je vo vašom veku dosť málo, budete musieť pridať! -Ale , pán doktor, na katolíckeho farára z malej farnosti je to až-až!
Farársky vtip V jednom cirkevnom zbore, keď prišiel do zboru kaplán na zástup, pán kostolník mal takúto stupnicu hodnotenia: Ak kaplán: mal dobrú kázeň a dobre spieval: Kostolník povedal: Dobrá kázeň a pekne ste spievali mal dobrú kázeň ale zle spieval Kostolík povedal: Mali ste dobrú kázeň mal aj zlú kázeň – aj zle spieval Kostolník povedal: Pekný text ste si vybrali
Óda na danaek. Chceš rozumieť danaek? Musíš poznať stredovek! Temno. Duní tekvica, svieti zlosť -a hranica. Pritom chce byť danaek, ako starý doktor Eck. Keďže slepo slúži Rímu, netreba jej veľa umu. Pripomína danka ek vyhorený kahanček. Nesvieti. Len čmudí. Luteránov údi. Dokazuje danaek, že je ako – prázdny šek. Je nekrytý. Samé nuly… V ktorej banke ho vydali? Jednu vec má dana, čo má každá dáma. Ty ju máš zvlášť veľkú- do hrdielka dierku. Danaek sem chodí s danou. Tak miluje luteránov! "Prenikla" už celý tento dom! Nie si , drahá, v tom?...
Dedinský farár v tichosti spával so svojou gazdinou a z tohoto zväzku mali tri utešené deti. Raz sa však dozvedel, že príde k nemu na inšpekciu biskup. Posadil teda všetky tri deti na skriňu a prikázal im, aby sa za žiadnych okolností ani len nepohli. Biskup skutočne prišiel, prezrel si kostol a pri prehliadke fary sa pozrel aj na skriňu, kde bez najmenšieho pohybu sedeli farárove deti. -A toto je čo? – spýtal sa začudovane. -To sú moje rezby,- pohotovo odvetil duchaprítomný farár. – A kedy vy vlastne máte na to čas?- čudoval sa biskup. -Ále, to sú len také...
-Deti, kto z vás si vie predstaviť, ako vyzerá duša človeka?- pýta s akňaz. Prihlási sa malý Janko a vraví: – Ja, pán farár, ja som ju videl v takej dlhej bielej košeli. Včera večer vyliezala z vášho okna a vy ste za ňou volali:- -Príď aj zajtra večer, duša moja!
-Chlapče, kto ťa naučil tak hrešiť? -Jój, ujo, to sa nedá naučiť, to je dar Boží…
Slovak