Vďakyvzdanie

                                                                        Vďakyvzdanie

Daj Bože, s tým sa spokojiť, čo dávaš k životu,

za Kristom verne kráčať, vlej do sŕdc ochotu.

Pomôž nám s vďakou prijímať z rúk Tvojich každý dar,

lakomstvo, pýchu, sebectvo, sám pri nás mocne zmar! Amen.

 

1 M 2, 8-9  a 16-17:

”Potom Hospodin Boh vysadil na východe záhradu v Édene a postavil tam človeka, ktorého utvoril.(9) Hospodin Boh dal zo zeme vyrásť všelijakým stromom, lákavým na pohľad a dobrým na jedenie, aj stromu života uprostred záhrady, aj stromu poznania dobra a zla. (16) Potom Hospodin Boh rozkázal človeku: Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť, (17) ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš”. Amen

 

    Drahí bratia, milé sestry v Pánovi  Ježišovi Kristovi!

 

    Keď dnes spoločne ďakujeme za úrody zeme nášmu Stvoriteľovi a nebeskému Otcovi, máme pred očami najmä dary pre naše telo, pre zachovanie zdravia a života, dary viditeľné a hmotné. Keď prinášame obete vďaky a chvály, nadväzujeme tak na najstaršie spôsoby bohoslužby ľudstva. Už synov Adama a Evy, totiž Kaina a Ábela vidíme pri prinášaní obetí, ktorú však Kain zrejme chápal ako snahu a spôsob ovplyvniť Pána Boha. Prináša na oltár z úrod zeme, v ktorých videl svoj dar pre Pána Boha. Nie div, že jeho obeť Pán Boh nechcel prijať, a žiada ho, aby “konal dobro a rozjasnil svoju tvár”. (Gen 4,7) Boh je totiž Darcom a človek prijímateľom Jeho darov.  Nie naopak, ako si to dodnes Kainovi potomkovia myslia a falošne predstavujú. Boh je darca všetkých dobrých darov a my prijímatelia. 

      Bohu všetko patrí a máme Mu patriť aj my sami, lebo On nás pre seba stvoril /Augustín/. Pre život, ktorý máme žiť v spoločenstve s Ním. Nie sme tu ako výsledok neznámych, temných, alebo chaotických síl, ani ako produkt náhody, ale ako Jeho deti. Božie slovo nám ďalej pripomína, že sme boli povolaní k úzkej spolupráci a kooperácii s Pánom Bohom. Človek má Pánom Bohom darovanú rajskú záhradu “obrábať a strážiť”.

    Minulú nedeľu sme počuli z Božieho slova výzvu o strážnej úlohe človeka, pokiaľ ide o naše rodiny, deti, manželstvá a cirkev. Inou našu úlohou je tá, o ktorej počujem dnes. Človek má panovať nad stvorenstvom. Má byť správcom, šafárom Božím. Nad Božím stvorenstvom má vykonávať moc panovania. Ide tu o úrad kráľovský, ktorý nám bol stvoriteľským poriadkom zverený. Ide pri tom o to, aby človek vedel, že je pánom, ale nie Pánom najvyšším. Človek má zodpovednosť za svoje konanie. Preto nemôže byť pánom v zmysle – byť tyranom, ničiteľom a vykorisťovateľom Božieho stvorenstva. Má byť pánom láskavým a rozumným, ale nie “múdrym iba pre seba”. /Pavol/

       Dnes vidme a sledujeme vo svete priam šialené vykorisťovanie Božej prírody. Ničenie a ohrozovanie mnohých stvorených druhov živočíchov, ničenie a znečisťovanie pôdy, vody a ovzdušia, čo je dôkazom nerozumného šafárstva. Boh všetko, čo stvoril a dal človeku stvoril “ako veľmi dobré”.( Gen1,31) Ale ľudia sa v stave nedôvery voči Božej dobrote a láske chcú “zaistiť”. Chcú “mať “ a nie “byť”. Nechcú byť s Pánom Bohom v spoločenstve. Mnohí síce chú byť- ale “bez Boha na svete”. Chcú žiť sami pre seba, a to znamená: egoisticky, do seba zahľadení.

     

      Bratia a sestry v Pánovi!

      Dnes sa stále viac a viac skloňuje slovo kríza. Kríza je všade a vo všetkom možnom. Ale čo znamená toto slovo: kríza? Je to slovo gréckeho pôvodu a po slovensky znamená : súd, alebo súdny výrok. Teda kríza je vždy výsledok určitého predchádzajúceho diania a konania, na konci ktorého príde k “súdu”, k určitému druhu súdneho výroku, výroku zákonnému a zákonitému: Dosť! Takto to ďalej nepôjde, resp. nebude! Sám Boh hovorí dosť mnohým – a nad mnohým!  Tak, ako zaznelo ľuďom v raji upozornenie a rozhodnutie: “V deň, keď budeš z neho jesť, – totiž zo stromu “poznania dobra a zla”- istotne zomrieš!”(v.17)  

         Krízy sú menšie i väčšie. Ak napr. muž, manžel míňa viac ako zarobí, trpí manželka i deti. Ak míňa viac celá rodina a zadlžuje sa, príde aj o strechu nad hlavou. Poznáme to aj v našom prostredí…Ak takto robí krajina, príde kríza finančná a ekonomická , spoločenská. Ak zoskupenie krajín, napr. Európska únia,  tak príde kríza EU,  a ak celá zemeguľa – tak kríza svetová! 

 

     Keď počúvame dnešné slovo Božie, počuli sme nielen o vznešenom určení človeka: panovať, obrábať a strážiť raj, obývanú zem, ako svoj domov, ale počuli sme aj vážne varovanie. Upozornenie z Božej strany, čo sa stane, ak človek toto poslanie neplní. Je to upozornenie nielen pre Adama a Evu, nielen pre minulé generácie, ale aj pre tie dnešné a budúce. Pre naše deti a vnúčatá, pravda, ak im vôbec dovolíme prísť na svet.

     Lebo neposlušnosť človeka ide naozaj ďaleko. Hoci oproti minulosti počet potratov na Slovensku poklesol z dôvodu širšej antikoncepcie, počet zabití nenarodených detí aj minulý rok bol 

u nás každý jeden deň v priemere 35 detí!

 

      Písmo hovorí zrozumieľným obrazom o podstate hriechu ako o neposlušnosti voči Bohu. Stojí za ňou diabol, padlý anjel,  duchovná, neviditeľná bytosť, sama neposlušná Bohu. Slizká ako had. Aj dnes však viditeľná v rozličných “prevlekoch”,  ktorými oklamáva človeka. Diabol má bohatý šatník…Ale prezrádza ho vždy jeho reč, keď hovorí: “Určite nezomriete, ale budete ako Boh”!      Inými slovami, hovorí: nebuďte poslušnými synmi a dcérami Božími! –  Buď sám sebe pánom ! Ty sám rozhoduj o tom, čo je dobro a zlo. To je totiž ono ovocie stromu, zvodné na pohľad, po ktorom človek siahol a stal sa “múdry ako Boh”. 

      

    Milí bratia a sestry, 

    náš stav je dnes stavom ľudí, ktorí sú vyhnaní z raja, ktorí žijú s vedomím, že sú pred Bohom odhalení a tak aj odlúčení od stromu života a jeho ovocia. V tomto položení, v odlúčenosti od Pána Boha

a s celým batohom hriechov, ktorý si každý nesieme na pleciach, zisťujeme, že nám už nepomôžu žiadne byliny, rastliny, ani stromy a ich ovocie. Žiadne jedlo a pokrm, ani žiadne prírodné látky, ani vody, hocijako čisté a zázračné, ak ešte sem-tam nejaký čistý prameň vody predsa len máme. Ľudia zisťujú: Proti smrti nieto lieku, ani byliny v záhradách!  Niektorí sa utešujú: možno nejakú takú látku objavíme vo vesmíre, možno v hlbšom preniknutí do jadra bunky a dúfajú v genetické inžinierstvo. Našťastie, obetovanie embriií, teda zárodkov nových ľudksých bytostí, ľudí ešte nenarodených, bolo nedávno v EU zakázané!

     Človek rozbil aj atómové jadro, v nádeji že tak nájde riešenie energetickej krízy a rádioizotopy na liečenie a uzdravenie. Ale ani toto žiarenie, i keď na čas mnohým pomôže z najhoršieho, nerieši náš stav, keď platí: si prach a do prachu sa vrátiš!

    

     Bratia a sestry!

     Toto je stav človeka a sveta bez Boha, bez Jeho milosti. Je tu však aj dobrá správa pre stratených pre nebo. Boh sa nad hriešnikmi zmiloval! I keď v raji prišiel súd, prvá kríza a trest, prišlo aj zasľúbenie milosti a ospravedlnenia. Potomstvo 

/semeno/ ženy, na hlavu porazí pokušiteľa, ktorý by nás chcel zničiť! 

   V plnosti času prišiel Ten, ktorý vykonal nápravu narušeného vzťahu s nebeským Otcom. On, Ježiš Kristus, druhý Adam, nás opäť povoláva do pôvodného trojitého úradu, ktorý obnovuje v Krste svätom. Sme pozvaní a povolaní do úradu Kristovho, ktorý je úradom: prorockým, kňazským a kráľovským. On tak napravuje, reštituuje a obnovuje to, čo je pokazené a znefunkčnené hriechom. Ježiš pritom hovorí: Poďte ku mne všetci..! Chce, aby sme boli “kráľovským kňazstvom”. ( 1 Pt 2,9) Aby sme lepšie a múdrejšie ako doteraz panovali nad zvereným dedičstvom. Aby sme sme súčasne Pánu Bohu viac dôverovali a vedeli, že z Jeho rúk máme a budeme mať všetko! Že On má pre nás viac, ako rozdal…! Bohatstvo darov pre telo i dušu.

S Dr.M.Lutherom spoznávajme :”On mi denne dáva…pokrm i nápoj, dom, dvor, manželku i dietky, pole, dobytok a rozličný majetok so všetkými potrebami pre život”. Preto platí aj dnes: Dobroreč duša moja Hospodinu!…

      Všetko nám dal pre život časný i večný. I svojho Syna, ktorý svojím svätým životom zaplatil za naše dlhy lásky a všetky hriechy. Za všetko, čo sme neustrážili na tejto zemi, čo sme neurobili v pravý čas, čo sme neodovzdali našim blížnym…Preto Pánu Bohu: Otcu, Synu i Duchu Svätému prinášajme obeť chvály, vďaky a dobrorečenia. Je tu čas na vďakyvzdanie, na ďakovanie aj za úrody zeme. 

     

      Milí bratia a sestry! 

      So žalmistom (Ž 136) takto spoločne volajme:

Ďakujte Hospodinu, lebo je dobrý – lebo Jeho milosť trvá naveky!

Ďakujte Pánovi pánov – lebo jeho milosť trvá naveky!

Tomu, čo múdre učinil nebo – lebo jeho milosť trvá naveky!

Tomu, čo zem rozprestrel na vodami…Tomu, čo Červené more rozdelil…Tomu, čo mocných zhodil z trónov…Tomu, čo každému telu dáva chlieb, lebo Jeho milosť trvá naveky!

      Ďakujte Bohu nebies, lebo Jeho milosť trvá naveky! Amen

 

                                            Rovensko a Sobotište – 23.1O.2011- 18.N.po Sv.Tr.- Ľ.Batka st.

   

Leave a Reply