Čím nám prospelo Pánovo vstúpenie?

                              Čím nám prospelo Pánovo vstúpenie?

J 16, 5-15:

   

    Bratia a sestry v PJK!

    Keď chceli betlehemskí pastieri vidieť Ježiša, vybrali sa do Betlehema, hovoriac: Poďme až do Betlehema a viďme, čo sa to stalo, čo nám oznámil Pán”. Keď chcel Zacheus v Jerichu vidieť Ježiša, ktorý to je, vyliezol na divý figovník a pozeral sa ponad hlavy ľudí v zástupe. Keď chceli vidieť Ježiša  grécki prozelyti, obrátili sa v Jeruzaleme na učeníkov Filipa a Ondreja, ktorí boli z Galilejskej Betsaidy a využili svoju známosť s nimi. 

     Keď chceme my vidieť Ježiša, nepomôže nám ísť ani do Betlehema, ani do Jericha, ani do Jeruzalema, alebo Galileje. Tam Ježiša neuvidíme. 

     Ale ak Ho predsa len chceme vidieť, tak musíme vzhliadnuť k nebesám!  Vzhliadnuť k nebu! Neznamená to však hľadieť hore na oblohu, ako to urobii Jeho učeníci na hore Olivovej, nad svätým mestom. Ani najvyšší končiar sveta nás nepriblíži k sláve, do ktorej vstúpil Pán Ježiš.                                  

 

       Vidieť skutočnosť, že PJ vstúpil do slávy Otca (Ef 1,17), znamená prosiť a verne očakávať na dar Ducha Svätého, ktorý nám otvára oči a dáva pravú múdrosť. Prejavuje sa v tom, že “osvecuje” naše oči pre poznanie, že Ježiš sa vzkriesením z mŕtvych vymanil nielen z plachiet a z tmy hrobu, ale zo všetkej pominuteľnosti a porušiteľnosti, v ktorej my ešte zostávame. Boží čin vzkriesenia je skutočným oslávením Syna Božieho, ktorý pokračuje takým prebývaním, aké má Otec. Takou existenciou, ktorá je možná bez akejkoľvek obmedzenosti. Slávu neba nehľadajme ani my v nadoblačných výšinách, ale v duchovnom svete, primeranom Božej veľkosti a sláve. Je to tak, ako ap.Pavel zvestoval Grékom pri prvej návšteve Atén: “Veď Boh nie je ďaleko od nikoho z nás, lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme! 

    Nebo, ako oblasť Božieho prebývania a slávy nie je ďaleko od nikoho z nás. Opak je pravdou! Aj sám PJ povedal a potvrdil svoju prítomnsoť pre učeníkov po vstúpení do slávy:” Ajhľa, ja som s vami, po všetky dni, až do konca sveta”.(Mt 28,20). Ježiš teda neodišiel z tejto zeme, ale zo spôsobu života našej ľudskej existencie, aby prijal ten prvý a pôvodný spôsob existencie, ktorý Mu právom patrí. Byť spolu s Otcom a Duchom Svätým, v dokonalej jednote a v spôsobe existencie duchovnej a večnej. 

    Tento spôsob života, ako prvotný a Jemu vlastný Mu však umožňuje, aby bol On s nami všade a na každom mieste. Či už tu na zemi, alebo nad ňou, ale aj v ríši mŕtvych. 

  •   Pred pár týždňami sa pripomínal prvý let človeka do kozmického priestoru. Major Gagarin sa tým stal slávnym. Stal sa však aj smutne slávnym, keď pod tlakom vtedajšej propagandy pred novinármi povedal: “Bol som vo vesmíre a Boha som tam nevidel”!  Pri návšteve Ameriky mu neskôr povedalo jedno dievčatko: “Pán Gagarin, ak ste ešte nevideli Boha, tak to preto, lebo nemáte čisté srdce”. Pán Ježiš hovorí: “Blahoslavení čistého srdca, leob oni Boha uvidia”. (Mt 5,8)

      Vstúpením na nebesá sa Ježiš vrátil k Otcovi!

             Učeníkom i nám to prospieva preto, 

         1. aby bol stále s nami,

         2.  aby sme modli byť Duchom vyučovaní 

         3. aby bol správne oslavovaný                                         

   

     Milí bratia a sestry v Kristu, Pánovi!

     

     “A teraz idem k Tomu, ktorý ma poslal”–  povedal Pán Ježiš učeníkom pred svojím povýšením. Tým rozumel svoje ukrižovanie, vzkriesenie a vstúpenie na nebesá. Nechcel vstúpiť  bez obete na Golgote, ani bez slávneho vzkriesenia, ani bez zostúpenia do najhlbšej jamy – podsvetia a ríše mŕtvych. V smrti sa nám stal podobný, okrem hriechu. Tu všade je stále s nami. V utrpení i v smrti, ale aj po smrti. Neopúšťa nás a nenecháva nás osamelých a opustených. Keď vstupuje na nebo, ide však domov. Ide k Otcovi, ktorý Ho poslal. Neprestal Ho milovať, aj keď sa Ježiš musel ponížiť, keď musel vziať na seba ľudské telo a vystaviť sa ľudskej neláske, zlobe, posmechu a prevrátenosti. 

     Jedno Ježiš nechcel zo strany svojich učeníkov. Aby sa ho pýtali: “kam ideš”? Bol by to znak nedospelej viery, ktoré nevie, že “od Boha vyšiel a ide k Bohu”. 

      Bratia a sestry!

      Keď má niekto niekoho rád, chce s ním byť vždy. Stále chce zotrvávať v jeho blízkosti. Pán Ježiš vedel, že učeníkom smútok naplnil srdce, keď si uvedomovali, čo časná rozlúčka pre nich znamená a čo všetko prinesie v ich ďalšom živote. Ale On vie viac. Pán vie, že ak má byť s nimi vždy a na každom mieste v ich misijnom diele vo svete, musí prijať spôsob života v sláve Otcovej. Neobmedzovaný časným ľudským telom môže byť s nimi vždy. Preto zdôrazňuje to, čo ešte ako plnosť pravdy nevedeli a neskúsili: ”Ja vám však pravdu hovorím: vám prospeje, aby som odišiel”.

    

     Táto skutočnosť slávneho vstúpenia Pána do neba prospieva aj nám všetkým. Skúsili to mnohí z našich predkov.  Spoznávame a zakusujeme ju aj my sami a iste bude skúsnosťou aj našich potomkov. Nemusíme ísť na miesta, kde Pán chodil po tejto zemi. On je a chce byť stále s nami všade a na každom mieste.

   

       2. Pán Ježiš sa vrátil k Otcovi aj preto, aby sme boli Duchom Svätým poučení. “Lebo ak neodídem, Radca nepríde k vám, ale ak odídem, pošlem Ho k vám”.    Mnoho krát potrebovali učeníci dôležitú radu, ale aj povzbudenie, posilnenie, naplnenie radostnou nádejou v ťažkých chvíľach.

        Boh a Otec slávy a Ježiš povolal, osvietil oči, rozum a myseľ nielen učeníkom, ale aj Saulovi – neskoršiemu apoštolovi Pavlovi. O tom svedčí aj slovo z dnešnej epištoly: “Osvietil vám oči, abyste vedeli, čo je to za nádej, do ktorej On povoláva, čo je to za bohatstvo Jeho slávneho dedičstva, ktoré je pre svätých a čo je to za nesmierna veľkosť Jeho moci pri nás, ktorí veríme tak, ako pôsobí v nás moc Jeho sily”. ( Ef 1, 7b-8).

       

        Ježiš hovorí o tom, že Duch Sätý je Ten Učiteľ , ktorý učí a vyučuje ľudí aj o hriechu, ale aj o ospravedlnení. Práve táto skutočnosť, že DSV hriech nezamlčuje, nekamufluje, ale ohhaľuje, mnohým prekáža. Preto odmietajú poučenie DSV v Slove, alebo vo sviatostiach, či v ustanení spovede, kde prvá vec je práve p o k á n i e! 

DSV však nielen svedčí o hriešnom srdci každého človeka. Nielen osvecuje to, čo je v nahlbších útrobách srdca (totiž “skala hriechu”), ale učí aj o vyslobodení a ospravedlnení hriešneho človeka z milosti Božej svojimi zásluhami.  

   

   Slovo "o súde" nie je pre veriaceho strašiakom a ani najvyššou motiváciou ku konaniu dobra.  Je povzbudením a potešením! Povzbudením v dvoch veciach: 1. “že knieža tohoto sveta  je už odsúdené”. 2. On nám hovorí a učí nás aj o veciach budúcich, ktoré právom smieme očakávať. Tým je naše vzkriesenie pri druhom príchode PJK v sláve a moci a uvedenie verných do účasti na Jeho sláve. To bude chvíľa radostného vzhliadania a prebývania s Pánom a dar blahoslavenstva každého veriaceho!

     

     Milí bratia a sestry! 

     3. Napokon je tu aj  tretia dôležitá vec, ktorú Ježiš spomína v súvislosti so svojím odchodom, vstúpením k Otcovi a zoslaním Ducha Svätého. Pán hovorí: ”On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám. Všetko, čo má Otec, je moje”…

     Úlohou cirkvi, ako spoločenstva veriacich je, aby sme chodili v múdrosti DSV, aby sme o Ježišovi správne svedčili a hovorili, ale Ho aj správne ctili, slávili a velebili.

    Jeden zo známych chválospevov je aj naše Krédo. Viera prevzatá od apoštolov v jej mnohorakom prejave. 

V Nicejskom vyznaní k strohým slovám Apoštolského vyznania pridáva Cirkev výstižné slová oslavy o Ježiša ako Pána: “ Boh z Boha, Svetlo zo svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom, skrze ktorého bolo všetko stvorené…a dokladá: a zas príde v sláve – a Jeho kráľovstvu nebude konca”.

    

      K správnemu poznaniu Pána i k Jeho správnej oslave potrebujeme dary Ducha Svätého. On sám stojí za mnohými krásnymi spevmi, hymnami, básňami, knihami, umeleckými dielami, stavbami chrámov a ich krásnou umelecko-remeselnou výzdobou. Duch Svätý stojí aj za svedectvom a oslavou Ježiša ako Pána bohumilým životom viery, nádeje a lásky!

      Oslavujeme ho aj dnes, aj v túto chvíľu, napriek tomu že “kresťanské” Slovensko nemá dnes štátny sviatok! Amen.

 

                                Kázeň – Vstúpenie  Krista Pána na nebo – Sobotište 2011- Ľ.Batka st.

Leave a Reply