Poverenie sejbou

                                                             Poverenie sejbou

Mk 4, 26- 29

Potom hovoril: Tak je to s kráľovstvom Božím, ako keď človek zaseje zrno do zeme – (27) v noci spí, vo dne vstáva, a zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako. (28) Lebo zem sama od seba prináša úrodu: najprv byľ, potom klas a potom plno zrna v klase. (29) A keď úroda dozrie, hneď priloží srp, lebo nastala žatva“. Amen      ____________________________________________________________

      Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi! (PJK)

     

     V našom prostredí vládne ešte naplno „pani zima“, a potrvá ešte nejaký čas, kým  roľníci vstúpia opäť na polia, alebo záhradkári do svojich záhrad. V obchodoch však už ponúkajú najrozličnejšie semienka a skôr či neskôr prejaví  mnoho ľudí ten zvláštny druh viery, ktorý sa opakuje z roka na rok. Semená rôzneho druhu poputujú do zeme, vo viere, že onedlho ožijú, premenia sa, začnú rásť a napokon prinesú aj úrodu. Profesionálny záhradníci prirodzene už tento úkon vykonali a v skleníkoch pikírujú prvé vyklíčené rastliny. Je to jedna z obľúbených činností človeka, kde sa človek spolieha na Boží stvoriteľský poriadok, na zákony sejby a rastu.  Tento div sa bez pričinenia človeka deje znova a znova priamo pred našimi očami. Pán Ježiš túto skutočnosť, opakujúcu sa od vekov pred zrakom ľudí využíva na poučenie o zákonitostiach duchovnej sejby.

     

      Ide o sejbu Božieho Slova v tomto svete. Hospodárom, pánom nielen neba, ale aj tejto zeme je Hospodin. Má právo i vôľu zasiať semeno svojho slova do tohto sveta. Od počiatku použil na túto službu mnohých ľudí. V plnosti času poslal svojho Syna a aj On sa stal rozsievačom Božieho slova. Duše učeníkov patrili k prvým „kultivovaným a obsiatym záhradkám“ v  tomto svete. Neskôr aj oni sami mali konať túto vzrušujúcu prácu a potom aj všetci tí, v ktorých sa odohral ten zázrak: vzklíčenie nového života zo semena Božieho Slova! 

       

     Zdanlivo je siatie úloha jednoduchá a ľahká. Nič sa v podobenstve nehovorí o príprave pôdy, o orbe, o bránení pôdy, alebo inom spôsobe  prípravy. Najdôležitejia úloha je sejba, ktorá však musí byť vykonaná, ak sa má očakávať žatva.Po vykonanej sejbe môže nastať obdobie upokojenia a kľudu. Všeto ostantné je prácou a dielom neviditeľnej ruky. „Zem sama od seba prináša úrodu“. Človek v noci spí, cez deň môže konať mnoho iných vecí, alebo oddychovať, alebo čokoľvek iné konať, ale príchod žatvy nedokáže urýchliť a ovplyvniť. Všetko ostatné je Božou vecou.

 

     Čo nám chce Ježiš Kristus povedať týmto príkladom z prírodného reprodukčného procesu, ktorý má svoju obdobu aj v duchovnje oblasti? Skúsme to zdanlivo jendoduché a predsa nesmierne dôležité posolstvo  počúvať ešte raz od začiaktu po koniec.

        

     Tou prvou vecou je povolanie a poverenie sejbou. Ide o semeno Božieho slova, ktoré je aj nám skrze Pána Ježiša Krista zverené. Je to síce tak jednoduché a prosté, a predsa, pýtajme sa sami v sebe celkom úprimne: rozsievame v našom živote Božie Slovo? 

     Nezabudli sme  na túto našu povinnosť? Urobili sme to v čase, keď  sme to urobiť mali napr. ako rodičia? Keď sme mali obsiať srdcia našich detí Božím Slovom? Nezľahčili sme si túto úlohu a povinnosť? Nehovorili  sme si – celé mesiace, možno celé roky:  ešte je čas, …ešte má môj syn, dcéra, čas poznáva a  prijímať  Božie slovo!  Ešte má čas naučiť sa Otčenáš, Desatoro, Vieru všeobecnú kresťanskú a spoznať ich význam.  Zasiali sme všetko, čo sme mali zasiať, keď bol príhodný termín? Žiaľ, aj keď je sejba Slova taká zdanlivo jednoduchá úloha – veď stačí iba hovoriť deťom a oni radi počúvajú, radi otvárajú svoje srdcia práve rodičom –  napriek tomu je tu otázka viac ako vážna a rozhodujúca: Čím sú obsiate srdcia našich detí , krstných detí a vnúčat?

      Ale i ďalšia: Čo z ďalších tajomstiev Kráľovstva Božieho prijali? Aké poučenie o Krste  svätom, o sviatosti Večere Pánovej, o pokání a cestách príchodu Kráľovstva Božieho sme im dali do sŕdc a duší, keď bol čas sejby?

       

      Každý človek pozná to základné pravidlo, že ak chce očakávať úrodu, musí vykonať sejbu! Je to tak jednoduché a prosté, že o tom nemožno  polemizovať. Prvou pravdou je to, že ak sa sejba vôbec nevykonala, nemožno ani v najmenšom čakať na úrodu. Znakom duchovnej sejby sú  znaky príchodu Božieho kráľovsta: panovanie milostivého Boha a PJK v nás!

      Ak sme siali málo a riedko, nemožno očakávať, že vzíde veľa  rastlín, ktoré budú prinášať úrodu. Mohli by sme ešte  hovoriť o „správnych agrotechnických termínoch“. Ale aj to predsa každý človek vie a pozná , že ak sa premešká správny čas, ak pôda vyschne, ak príde sucho, semienka veľmi ťažko schádzajú. Ak sa seje to, čo má klíčiť na jar až koncom leta, je to márne a často zbytočné….

  

      V našej cirkvi sa udomácnil zvláštny zvyk a názor, že stačí začať siať Božie slovo, totiž realiovať ono známe Ježišovo slovo: „Učte ich zachovávať všetko, čo som prikázal“, až  pred konfimráciou!  

      To znamená však to isté, ako keď niekto nechá pole, alebo záhradu celé roky nekultivovanú a neobsiatu a seje až po rokoch… – To v praxi a v   skutočnosti znamená, že vtedy už sejeme do zaburinenej  pôdy!

      

      Do pôdy, kde sial iný človek, často nepriateľ, alebo aj priamo diabol, ako najväčší nepriateľ človeka. On sial, pravda, svoje vlastné semeno. Ale aj ono klíči! A práve tá „duchovná burina“, práve tak ako tá na poli, má neraz už svoje silné korene zapustené!  Možno sa potom diviť, že sejba ušľachtilého semena výjde  v takomto prípade nazmar?  Že je siatina rýchlo zničená? Často to „dobré semeno“ vlastne  ani nemá šancu vyklíčiť  a vyrásť, tým menej vyklasiť sa a priniesť jemu vlastnú úrodu. Každý rozumie  práci na pôde – veď človek je zo zeme vzatý, a predsa pokiaľ ide o sejbu duchovnú, sme neraz neuveriteľne ľahkoverní.

      

     Milí bratia a sestry,  je tu však aj iné posolstvo plynúce z tohoto jednoduchého podobenstva PJK. Ak našu prácu rozsievačov Božieho slova vykonáme, ak sa Slovo Božie dostane do sŕdc a duší tých, na ktorých nám záleží, môžeme byť ľuďmi veľmi pokojnými  a kľudnými. 

    „Slovo Božie  sa nenavráti prázdne – úspešne spraví, na čo ho posielam“ zvestoval už prorok Izaiáš svojmu ľudu. So sejbou Božieho slova rozsieval aj pokoj a nádej. Boh nedovolí, aby Jeho semeno vyšlo nazmar. Božia misia a energia Božej lásky a milosti  prinesie svojím časom svoju úrodu.

      Neznamená to, že by sa nedostalo do „pôdy sŕdc“ aj nejaké iné semeno. Určite áno. A ono spravidla veľmi rýchlo začne klíčiť a rásť, chce rýcho „zakvitnúť“a priniesť svoju úrodu. Neraz rodičia nad dospievajúcimi „lámu palicu“, sú znepokojení a netrpelziví. Hovoria si: „Bolo to na niečo dobré, tá kresťanská výchova, to naše úsilie, vštepiť Božie pravidlá, vieru, nádej a lásku?  Nie je to na príťaž v tomto svete, v tomto konkurenčnom boji myšlienok a ideí, názorov, ale aj všelijakého „ovocia“, ktoré vyzerá tak lákavo na zmúdrenie? Možno aj chutí sladko, ale neskôr horkne v ústach.

      Podobenstvo je nielen napomenutím a upozornením: ak nezaseješ, nebudeš ani žať! Ale ono, milí priatelia, bratia a sestry, je aj povzbudením pre všetkých, ktorí sa nesnažili sejbu iba kamuflovať, ale ju dobre a načas konali a konajú. Buď trpezlivý a pokojný! V pokoji si ľahni a ráno vstávaj – to dobré Božie semeno sa určite ukáže ako dobrá siatina! Možno, tie prvé klíčky sú a budú slabé, ale budú rásť. Najmä ak príde „rosa z hora“….

V podobe rosy Ducha Svätého v evanjeliu, i vo sviatosti Pánovej Večere, úroda nebude chýbať! Žatva bude v pravý čas už tu a teraz.  

       Preto platí, že vždy prídu i dôsledky: v podobe „zrna“ dobrého, šťastného a pokojného života a raz aj pri poslednom súde, keď nebeský Žnec priloží kosu k žatve poslednej! 

      Milí bratia a sestry!

      To, čo platí  o sejbe v malých rodinných záhradkách, platí aj o sejbe na širšom poli cirkvného zboru, ale aj na poli tohoto sveta. Podobenstvo nie je poduškou lenivosti, ako by sa možno niekomu zdalo. Hovorí o úlohe základnej a dôležitej, ktorá nie je aj bez účasti človeka, ako Božieho ekonóma a hospodára. Ale to ostatné: rast a požehnanie, je opäť darom!

Tak ako je darom samotné „semeno“, ktoré máme siať v pravý čas a súčasne s dôverou v Božie požehnanie. O tomto  Božom konaní, zasľúbení a Božej  práci platí to, čo ap. Pavel vyznal v liste filipským “Som presvedčený, že  ten, ktorý začal vo vás dobré dielo, ho ja dokoná v deň Pána Ježiša Krista ! ( F 1,6) Amen.

 

                                                   Nedeľa  po Deviatniku 2011- Rovensko a Sobotište- Ľ.Batka st.

     

 

Komentovať