Žime ako deti svetla

Žime ako deti svetla

Ef 5, 1-8: “Napodobňujte teda Boha ako milované dietky a žite v láske, ako aj Kristus miloval vás a seba samého vydal za nás ako dar a obeť Bohu príjemnej vône. Smilstvo však a akúkoľvek nečistotu alebo lakomstvo ani len nespomínajte medzi sebou, ako sluší na svätých; ani mrzkosť, ani bláznivé reči a vtipkovanie, – čo sa nesluší; ale radšej dobrorečenie. Lebo vedzte a uvedomte si, že ani jeden smilník ani nečistý alebo lakomec, ktorý je modloslužobníkom, nemá dedičstva v kráľovstve Kristovom a Božom. Nikto nech vás nezvedie prázdnymi rečami, lebo pre toto prichádza hnev Boží na neposlušných synov. Nebuďte teda ich spoluúčastníci. Veď kedysi boli ste tmou, aleteraz ste svetlo v Pánu; ako dietky svetla žite”. Amen

        Podľa starocirkevného predspevu: ”Moje oči sú uprené vždy na Hospodina…” (Žalm 25, 15-16), dostala tretia pôstna nedeľa zaujímavé pomenovanie: Oči (lat.Oculi). To nás upozorňuje na dôležitosť dobrých očí a dôležitosť správneho videnia. Prečo? Preto, aby sme ako tí, ktorí pri Krste svätom boli oblečení do nového, čistého rúcha neupadali nanovo do osídla diablovho ako lovná zver do pasce lovca. 

       Pán Ježiš v nazaretskej synagoge vyhlásil, že prišiel “navrátiť slepým zrak …”. Myslel tým nielen ľudí nevidiacich, ale všetkých, ktorým chýba správne a zdravé duchovné videnie, ktorí nevidia svoj hriech a zhubné pasce diabla. Ježiš chce, aby sme videli nielen hriech v jeho obludnosti , ale aby sme aj v Ňom videli  Záchrancu a Vysloboditeľa z každej zlej moci. “Či sme aj my slepí?”, pýtali sa Ježiša pohoršení Židia. Podobne sa pýtajú aj dnešní ľudia. Apoštol Pavel upozorňuje nielen kresťanov v Efeze na možnosť pádu aj po Krste svätom. Po tom, ako boli Otcom “omilostení v Milovanom”, keď prijali “vykúpenie skrze Jeho krv “. (Ef 1, 6)  

    To sú významné dôvody, aby kresťania mali “oči na videnie “ a rozhodovali sa pre Božie cesty. To je odkaz aj pre nás. “Napodobňujte teda Boha ako milované dietky a žite v láske”. Kresťan má mať Kristovo videnie vo všetkom, ale najmä v živote lásky, ktorá je najväčším darom Ducha Svätého.  

      Lenže máloktorá hodnota a slovo bolo a je svetom tak prevrátené a mefistovky vyprázdnené ako slovo láska. Apoštol preto pripomína, že jej podstatu máme vidieť v Božom dare v Kristovi pre nás. V Ježišovej obeti za nás a za hriech sveta. Ona je obetou “Bohu príjemnej vône”. Svet vidí lásku len ako sebalásku, alebo len ako naplnenie telesnej žiadostivosti. Božia dávajúca láska stojí preto v protive so smilstvom, ktoré efezskí kresťania poznali zo starých pohanských kultov spojených s chrámovou prostitúciou. Dodnes v starom Efeze možno vidieť miesta kultu Artemidy, “Diany efezskej”.     

    Smilstvo a nečistota má “zelenú” a veľký priestor aj dnes. Masmédiá sa pretekajú v ponuke smilstva otvorene, ale aj diabolsky rafinovane pod slovom láska, milovanie, ľúbosť atď. Treda však pripomenúť, že Písmo nazýva smilstvom aj každé konanie, ktoré je kolaboráciou s myslením a spôsobmi tohto sveta. 

      Takýmto osídlom je aj lakomstvo a mamonárstvo. Lásku k mamone apoštol právom nazýva modloslužbou. Kto tomuto osídlu diablovmu prepadne, tiež sa ocitá v smrteľnom nebezpečenstve. “Nemá dedičstva v kráľovstve Kristovom a Božom”. Tretia pôstna nedeľa tak prináša kresťanom dôležitý odkaz: ”Boli ste kedysi tmou, ale teraz ste svetlo v Pánu; ako dietky svetla žite”. Preto majme oči vždy upreté na Hospodina a na Toho, ktorý povedal: “Ja som svetlo sveta.”  Amen  

3 thoughts on “Žime ako deti svetla

  1. Za tri mesiace žiadny komentár a príspevok, tak tu vkladám ten svoj.

    Máme žiť ako deti svetla, naše skutky nie sú prvoradé , ale sú potrebné, lebo ľudia sveta nás sledujú, ako žijú tí, ktorí sa hlásia ku Kristovi.

    Ľudia ktorí repcú, nikdy nebudú blízko Boha, Mojžiš bol pokorným mužom, Boh sa mu dal prvý krát poznať keď pásol kozy pri hore Sinaj, prehovoril k nemu z horiaceho kra, Mojžiš sa od toho okamihu hnal za Bohom JHVH, nikdy sa neobzeral dozadu za tým čo mal na faraónovom dvore, ale hľadel na slávnejšiu budúcnosť s Bohom.
    Sám Bohu povedal “ Pane , zjav mi svoju slávu “
    Všetko to začalo tým, že sa mu dal Boh poznať, dnes je to podobne, kto poznal a kto poznáva Boha nikdy sa neotáča dozadu , nemá nostalgiu za tým čo bolo,
    za socializmom pred rokom 1989 a jeho údajnými istotami, ale ženie sa za Pánom a za krajšou a slávnejšou budúcnosťou. Mojžiš mal vzťah so svojim Bohom a táto blízkosť s Pánom mu dávala silu, radosť, odhodlanie, vieru, aj odvahu, preto bol schopný vykročiť do diela, ktoré mu určil Boh JHVH. Kto verí nestojí, ale robí kroky viery, tak je tomu aj dnes v našej dobe, keď sa pozrieme objektívne na jednotlivé cirkvi naprieč Slovenskom , vidíme kde to ľudia myslia s Bohom vážne a kde robia kroky viery. Kristova cirkev neodumiera, ale ženie sa dopredu tak ako to dávno robil Mojžiš , nereptal a neotáčal sa za tým čo mal ako kráľovské dieťa vo faraónovom dome.

    Sláva Bohu za to, že i mňa v tomto Boh zmenil a ženiem sa za Ním ,za slávnou a nádhernou budúcnosťou. Tú slávnu budúcnosť určil Boh všetkým , ktorí sa rozhodli mu veriť.

    Miroslav Kucek, Moravské Lieskové,
    člen ECAV a naddenominačný kresťan s Letničným Duchom.

    a kiež by ho mali všetci ľudia v našej obci.

    Nič viac by som si už neprial, potom by to u nás vyzeralo ako v tom meste Almolongo v západnej Guatemale pred 35 rokmi, o tom až nabudúce.

  2. Zázrak v meste Almolongo

    Pred viac ako 35-timi rokmi bolo toto mesto ovládané pohanskými zvyklosťami a chudobou. Dnes je viac než deväťdesiat percent obyvateľov znovuzrodenými kresťanmi. Nasledujúci príbeh hovorí o tom, ako modlitby priniesli túto zmenu.
    Predtým a potom
    Tieto dve slová sa často používajú pri popise toho, čo sa v Almolongu (mesto ležiace v západnej Guatemale) stalo. Miestni obyvatelia hovorievajú o dvoch obdobiach: „predtým“, než prišla Božia moc, a „potom“, kedy sa 90% obyvateľov stalo znovuzrodenými kresťanmi.

    Pred prebudením naplňovali mesto strach, chudoba, choroby, modlárstvo a alkoholizmus. Dnes toto mesto kvôli neuveriteľným zmenám, ku ktorým medzi miestnymi Indiánmi z kmeňa Quiché došlo, ľudia nazývajú „Mesto zázrakov“. Príslušníci kmeňa Quiché sú potomkovia starodávnych Mayov. Niektorí kresťanskí vedúci uvádzajú, že Almolongo je najlepším príkladom toho, ako množstvo prímluv a zvestovanie evanjelia premenili spoločnosť.

    Keď idete z Guatemala City do Almolonga, nemôžete si nevšimnúť nádherných zelených odtieňov úrodných lánov, ktoré sa rozkladajú v celom údolí. Dokonca i pred začiatkom obdobia dažďov, kedy je väčšina územia Guatemaly stále vyprahnutá, sa v tomto meste a okolí stretneme s bujnou vegetáciou. Preto oblasť tiež získala prezývku „Zeleninová záhrada Ameriky“.

    Ale nebolo tomu tak vždy. Ešte pred približne 35-timi rokmi boli zbory malé a slabé. Polia boli nedostatočne obrábané a v meste sa rozmáhal alkoholizmus. Miestni Indiáni uctievali meter vysokého hlineného bôžika, ktorého nazývali Maximonom, a považovali ho za svätého patróna a ochrancu mnohých guatemalských miest a horských dedín.

    Maximon je často spájaný s alkoholom, tabakom a sexuálnou nemorálnosťou. Aby si tí, ktorí ho uctievali, získali jeho priazeň, bozkávali jeho obraz, kľakali pred ním a k nohám mu kládli fľašky alkoholu. Kňaz modle obvykle ponúkal cigarety, potom si nabral plné ústa alkoholu a vypľul ho na tých, ktorí u neho hľadali požehnanie.

    Takéto zvrátené náboženské rituály prevádzali obyvatelia Almolonga niekoľko storočí a boli skutoční otroci väzenia, ale jeho steny sa v roku 1974 začali otriasať.

    Rovnako, ako tomu bolo v prípade všetkých prebudení v histórii, aj tento zázrak začal v srdci jedného vydaného Božieho služobníka. Mariano Riscajché, ktorý je teraz pastorom zboru El Calvario, žil kedysi ako typický mladý muž v Almolongu. Než sa stretol so živým Bohom, vyhľadával ochranu a požehnanie u Maximona. Pri svojom obrátení Riscajché počul, ako mu Pán hovoril: „Vyvolil som si ťa, aby si mi slúžil.“

    Zrazu sa pre neho biblické zasľúbenia stali skutočnosťou a Riscajché začal rásť vo viere. Spaľovala ho túžba vidieť nových ľudí, ktorí prichádzajú ku Kristovi a nachádzajú duchovnú slobodu. Potom sa obrátili jeho rodinní príslušníci. Pretože už neslúžil Maximonovi, pravidelne počul hlasy démonov – vždy, keď slúžil ľuďom, ktorí ho žiadali o modlitby.

    Keď Riscajché z ľudí vyháňal démonov, prikazoval démonom, aby uviedli svoje meno. Posadnutý obvykle vyslovil meno „Maximon“. Vyháňanie démonov prinášalo slobodu nielen jednotlivým ľuďom, ale postupne sa tiež začal dvíhať ťažký oblak visiaci nad mestom.

    Prvé dni duchovného boja v Almolongu boli veľmi intenzívne. Ľudia, ktorí žiadali o modlitby za vyslobodenie, boli občas neznámou silou vrhnutí na zem. Keď kričali meno zlého ducha, niekedy pritom vykašliavali krv, ale Riscajchovo spoločenstvo poznalo, že sa zúčastňujú boja na život a na smrť. Jeho členovia zostali vytrvalí v modlitbách a vyhlasovali meno Ježiša, víťaza tohto boja.

    V súčasnej dobe sa Riscajché spolu s ostatnými kresťanmi v Almolongu každý týždeň tri dni (v pondelok, stredu a v piatok) modlí a postí. Ich spoločným cieľom je založiť zbory v piatich priľahlých osadách a získať Maximonovo územie pre Krista.

    Bývalý Maximonov kňaz, José Albíno Tazej, je jedným z tých, ktorí v Almolongu uverili v Ježiša. Je príkladom úžasnej zmeny, ktorá mení miestnu kultúru.

    Pred svojím obrátením Tazej čas od času opustil svoju rodinu na 8-10 dní, aby sa venoval pitiu alkoholu a prevádzaniu čarodejníctva. Často rodine nenechal žiadne prostriedky na jedlo. Aj tak k Tazejovi prichádzali ľudia, aby hľadali u neho uzdravenie, prosperitu pre svoje podnikanie alebo predpoveď svojho osudu. Ako rástla Tazejova odovzdanosť Maximonovi, stával sa pritom stále závislejším od alkoholu. Raz večer, po mesiac trvajúcom ťahu, však Tazej začal kričať k Bohu, aby ho zachránil.

    Potom, čo prebudil členov rodiny, aby im povedal novinu o svojom obrátení, spoločne spálili všetky modly a čarodejnícke náradia. Tazej odišiel do hôr, aby sa modlil a hľadal Pána. Keď sa k členom miestnych zborov dostalo svedectvo o obrátení tohto známeho otroka čarodejníctva, zvýšili všetci svoje modlitebné úsilie. V nedávnom rozhovore pre Charisma sa Tazejovej najstaršej dcére Francisce triasol hlas, keď spomínala, ako spolu so svojimi súrodencami kľakali pred modlou Maximona so zapálenými sviečkami a obetovaným alkoholom. Vo svojom svedectve, rýchlo prišla k obdobiu „po Ježišovi“ a radostne hovorila o tom, že Boh pred 35-mi rokmi všetko zmenil.

    „Predtým, než sme prijali Krista, sme nemali žiadne peniaze, trpeli sme nedostatkom jedla a nemali dobré bývanie. Jediné oblečenie, ktoré sme mali, bolo to, čo iní ľudia vyhadzovali,“ hovorí Francisca. „Otec začal hľadať Boha a postil sa. Súčasne začal podnikať a usilovne pracovať. Boh nám dal dom, malý obchod a tichého, pracovitého, zbožného otca.“

    Vyprázdnené väznice
    Keď povstala opozícia proti Maximonovej autorite, niektorí obyvatelia mesta začali prenasledovať novoobrátených kresťanov. Istí obchodníci dokonca odmietali predávať kresťanom jedlo. Čarodejnice neustále narušovali zhromaždenie.

    Veriaci trpeli pod týmto tlakom dlhé roky. Jeden prípad sa Riscajchému nezmazateľne zapísal do pamäte. Prepadlo ho šesť mužov, zviazali mu ruky za chrbtom a vykopli mu predné zuby. Jeden z útočníkov mal v zuboch pištoľ.

    Riscajché sa modlil za ochranu, keď počul niekoľkonásobné cvaknutie spúšte. Strela nevyšla. Útočníci boli nadprirodzeným zásahom vystrašení a utiekli. Miestni kresťania uvádzajú, že od tej doby začala zločinnosť v meste priebežne klesať.

    Donato Santiago, policajný náčelník v Almolongu, nemá v súčasnej dobe veľa práce. Môže odpočívať v tieni, zatiaľ čo na zeleninovom trhu prebieha rušný obchod. Tichý veriaci, vyzbrojený píšťalkou sledoval zmenu, ktorú behom posledných 35 rokov Svätý Duch spôsobil.

    „Každý mesiac sme mávali vo väznici priemerne 20-30 ľudí,“ spomína. „Dav ľudí sa zhromažďoval len preto, aby sledovali bitky opilcov. Zdalo sa, že si neodpočinú. Často ma prebudili v noci, aby som zabránil násiliu v rodinách. Mávali sme v meste štyri väznice, ktoré nepostačovali k uväzneniu všetkých zločincov.“

    „Jeden čas to bolo so zločinnosťou v Almolongu tak zle, že polícia každý deň vybrala 12 občanov, ktorí im pomáhali hliadkovať na uliciach. V súčasnej dobe zmena v srdciach a postojoch vyústila v rekordne nízku mieru kriminality. Spýtali sme sa Santiaga, čo spôsobilo túto zmenu. „Božie slovo!“ znie ako odpoveď. „Ľudia prežili obrátenie, a tak zmenili svoje zvyky a prestali piť. Každý deň sa pridávali ďalší a ďalší a pripájali sa k zborom kvôli zmenám, ktoré mohli v živote kresťanov vidieť. Na zločinnosť a pitie alkoholu sa teraz dívajú ako na plytvanie časom a peniazmi.“

    Posledná väznica v meste bola zatvorená pred 9-mi rokmi. Neskôr bola prestavaná na obradnú sieň – poriadajú sa tu svadby, recepcie a spoločenské akcie.

    V meste už taktiež nenájdeme mnoho barov. V roku 1974 ich bolo ešte 34 a všetky veľmi dobre prosperovali. Dnes sú v Almolongu iba tri. Z ostatných barov vznikli obchody, ktoré ich majitelia pomenovali napríklad Malý Jeruzalem, alebo Jahve Jira (Hospodin opatrí). Pred niekoľkými rokmi bol otvorený nový bar, ale po troch mesiacoch sa majiteľ obrátil ku Kristovi a zasa ho zavrel. Teraz tento muž hrá v kresťanskej hudobnej skupine.

    Všetky tieto premieňajúce zázraky sú úžasné, ale pravdepodobne najúchvatnejší príbeh, ktorý sa v Almolongu stal, je príbeh Márie. Táto 86-ročná mestská matróna odolávala evanjeliu dlhé desaťročia. Žena, ktorá predstavovala nepohnuteľné tradície všetkých, ktorí zbožňovali Maximonov obraz, našla nový život v Ježišovi.

    Od konca decembra 1996 do marca 1997 trpela Mária následkami mŕtvice. Nemohla chodiť, hovoriť, vidieť ani akýmkoľvek spôsobom komunikovať s okolím.

    Lekári povedali rodinným príslušníkom, aby sa pripravili na jej smrť. Ale deti, ktoré počuli o zázrakoch, ktoré sa v ich meste dejú, ju naložili do dodávky a odviezli do zhromaždenia. Mária si spomína, že keď sa za ňu začalo spoločenstvo modliť, Pán položil svoje ruky na jej ruky. Vstala a začala chodiť – po prvý raz po troch mesiacoch. Trvala na tom, že pôjde domov sama, a keď prišla, sama sa najedla, po prvý raz po mŕtvici.

    Od tej doby Mária ani raz nebola nachladnutá, ani raz ju nebolela hlava! Opýtali sme sa Márie, čo chce teraz robiť vo voľnom čase. „Chodiť,“ odpovedá nám.

    A o čom sníva? „O chodení!“ hovorí s detským úsmevom. S rovnakými radostnými výrazmi sa stretávame všade po celom meste.

    Zmena kultúry
    Napriek tomu si ženy do vlasov stále vpletajú nádherné látky a nosia na hlavách ťažké bremená – ako to už z kmeňa Quiché robia stáročia, ale chodia dnes už s novou dôstojnosťou. Pred začiatkom prebudenia muži kvôli nadmernému pitiu alkoholu zanedbávali svoje rodiny a ženy vnímali len ako služobnice. „Môj manžel občas so mnou zaobchádzal hrubo, a niekoľkokrát sa ma pokúšal vyhodiť z domu!“ hovorí jedna žena. „Ale veci sa zmenili. Teraz je z neho pokorný Boží muž.“

    Ramón Cotzoy sa priznáva, že svoju rodinu zanedbával a zaobchádzal s ňou zle, než sa oddal Kristovi. Teraz slúži mužom v meste a vedie ich k tomu, aby prestali piť a začali svoje rodiny milovať. „Pretože neveriaci vidia nádherné príklady toho, ako manželia kresťania so svojimi rodinami žijú, sami teraz zaobchádzajú so svojimi ženami lepšie ako predtým,“ dodáva Ramón.

    Prebudenie ovplyvnilo tiež deti. „Rodičia sa teraz o svoje deti lepšie starajú,“ uvádza náčelník polície Santiágo. „Tínedžeri sa už neflákajú po meste, pretože sa oveľa viac zaujímajú o prácu. Mladí usilovne pracujú, aby si zarobili na auto, s ktorým by mohli pracovať na farme. Atmosféra usilovnej práce je pre ich rast to najlepšie,“ hovorí Santiágo.

    Keď vidia návštevníci Almolonga tínedžerov a deti radostne pracovať so svojimi rodičmi na poliach a na trhovisku, objavuje sa na ich tvárach úsmev. Riscajchov otec, jeden z najstarších obyvateľov mesta, hovorí, že v Almolongu teraz pracuje každý. „Dokonca i 12-ročné deti nakladajú do áut zeleninu, ktorá sa odváža na trh. Sú odovzdané Bohu a svojej práci,“ hovorí.

    Nový prístup k práci spôsobil v Almolongu ekonomickú obnovu. Od doby, keď na každom rohu postávali žobráci a ulice boli plné spiacich opilcov, sa veľa zmenilo. Usilovne pracujúci obyvatelia každoročne niekoľkokrát zberajú zeler, pór, karfiol, zemiaky, mrkvu, repu. A táto zelenina je často dvakrát alebo trikrát väčšia než to, čo vypestujú v okolitých dedinách. Výnosné poľnohospodárstvo zlepšilo životnú úroveň mnohých veriacich v Almolongu. Riscajchov otec, ktorý bol pred svojím obrátením majiteľom baru, prezradil, že najväčšie zmeny v obchodnej oblasti prišli v 80. rokoch, keď farmári prestali míňať svoje peniaze za alkohol a začali v oblastiach sporenia a investovania zisku uplatňovať biblické princípy. Pred prebudením, ako hovoril, pracovali farmári len toľko, aby mali dosť peňazí na svoje pitie, dnes investujú do prostriedkov pre zúrodňovanie pôdy a do mechanizácie. Niektorí si kupujú nákladné autá zn. Mercedes a pripevňujú na ne cedule ako: Regalito de Dios (malý darček od Boha).

    Mnohí farmári z Almolonga si prenajímajú ďalších pracovníkov, ktorí pracujú na ich poliach, a zakladajú hospodárske usadlosti i v susedných oblastiach. „Nikdy sa nám ani nesnívalo o tom, že by sme našu produkciu predávali mimo Guatemaly, ale teraz do okolitých štátov skutočne vyvážame,“ hovorí Riscajchov otec. Pri slávnostnom zhromaždení zboru El Calvario som mohol obdivovať nádhernú modlitebňu s 1200 miestami (najväčšiu v meste). Ľudia slávili s viditeľnou radosťou. Radovali sa, pretože Almolongo – kedysi pekelná pevnosť – bola navštívená z neba.

    Tento príbeh by mal byť rozprávaný všade, kde je to len možné.

  3. Je to veľmi zaujímavý príbeh ktorý hovorí o tom, že Boh JHVH je tu, nezomrel, žije a koná svoje dielo.

    „Pri slávnostnom zhromaždení zboru El Calvario som mohol obdivovať nádhernú modlitebňu s 1200 miestami (najväčšiu v meste). Ľudia slávili s viditeľnou radosťou. Radovali sa, pretože Almolongo – kedysi pekelná pevnosť – bola navštívená z neba.!“

Leave a Reply