Hosana, a či ukrižuj Ho?

                                                              Hosana, a či ukrižuj Ho ?

Fil 2, 5- 11:

   “Tak zmýšľajte medzi sebou ako aj Ježiš Kristus, (6) ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, (7) ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobným sa stal ľuďom a keď sa zjavil ako človek, (8) ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži. (9) Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, (19) aby sa v Ježišovom mene skláňalo každé koleno tých, čo sú aj na nebi aj na zemi aj pod zemou, (11) a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán”. Amen

Bohumilí kresťania!

Pašiové udalosti Kvetnej nedele sú ohraničené dvomi zvolaniami ľudu Izraela. Dvomi hlasnými výkrikmi a skandovaním: ”Hosana Synovi Dávidovmu” (Mt 21, 9)  a “Ukrižuj Ho, ukrižuj! ”. (Lk 23, 21) Je to priam neuveriteľné, že “zástupy, ktoré šli pred Ním a za Ním“ volali Ježišovi na slávu: “Nech žje naveky” (Hosana), a po niekoľkých dňoch sa toto volanie mení na volanie, ktorého refrénom sú slová: “Ukrižuj Ho!”. S prvým volaním sa spájalo aj rozprestieranie rúch a palmových ratolestí po ceste. Preto sa dnešná nedeľa ja volá ”Palmarum”- Palmová. V našom jazyku sa zaužíval voľný, poetický preklad: Kvetná nedeľa, od slova kvety.

Dejiny ľudstva sú od tejto chvíle zápasom aj o to, ktorého volania smerom ku Kristu bude viac: “Nech žije naveky”, alebo: “Ukrižuj ho”. Presnejšie: ktorých ľudských úst a sŕdc je a bude viac. Pravda, nejde pritom len o púhe volanie, alebo o prinášané kvety, ale o vďačnú a úprimnú oslavu Ježišovho mena. Na druhej strane stojí prípadné zavrhnutie mena Ježiš, Jeho osoby a Jeho diela spásy.

Dnes nás chce osloviť a povzbudiť svedectvo a príklad apoštola Pavla k úprimému vyznaniu a radostnému vyznaniu o Ježišovi. Apoštol Pavol nebol medzi zástupmi ľudu v Jeruzaleme pri Ježišovom príchode do Jeruzalema. Nestál ani medzi tými, ktorí žiadali Ježišovu smrť pred Pilátom. Ale ani Pavol sa nevyhol tejto základnej otázke a voľbe, ktorá sa dotýka každého človeka.

Z osobného, viacnásobného svedectva Pavlovho vieme aj o jeho prvotnej a pôvodnej voľbe proti Kristovi a proti Jeho cirkvi, ale aj o novej voľbe a zmenenému postoju voči ukrižovanému a vzkriesenému Kristovi. Z milosti spoznal Ježiša správne a obrátil sa k Nemu s dôverou a poslušnosťou. V liste do Filipis píše tamojším kresťanom ako taký, ktorý sa “nehanbí za evanjeium Kristovo”. (R 1, 15) Pavol sa nehanbil za zmenu svojho postoja a poznania Ježiša, pretože jeho pôvodné, prvotné poznanie bolo jednoducho nesprávne a hlboko mylné.

Ako svedok viery v Ježiša povzbudzuje a vedie aj milovaný zbor  k jednote vo viere aj týmito slovami: ” Tak zmýšľajte medzi sebou ako aj Ježiš Kristus, ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podbu služobníka, podobným stal sa ľuďom…”.

      To, čo je u Ježiša prvotné, to je Jeho rovnosť s Bohom.  Podoba Božia v bezhriešnosti a svätosti a tak aj Jeho existencia od vekov. Aj my, evanjelickí kresťania vyznávame o Ježišovi Kristovi slovami Lutherovho katechizmu:” Verím, že Pán Ježiš je pravý Boh, Otcom od večnosti spolodený…”. 

    

     Bratia a sestry!

     Aj vy iste poznáte, alebo ste sa stretávate s ľuďmi, ktorí o Ježišovi hovoria inak. Nevidia a neveria v Jeho jednotu a rovnosť s Otcom. Vidia v Ňom len človeka. Možno lepšieho a dokonalejšieho ako je väčšina iných ľudí, ale nie pravého Boha od večnosti. Mnohí pre takýto názor už opustili našu cirkev a nájdeme ich buď v rôznych sektách, alebo medzi ateistami. Niektorí pripustia, alebo dokonca hlásajú, že z Ježišových slov a skutkov si môžeme brať príklad a činiť tak, ako On. Ale Ježišovu rovnosť s Bohom považujú “za lúpež”,  za zbytočné povyšovanie a preto Ho ani neoslavujú. Nevolajú Mu na slávu a v skutočnosti nie sú Jeho učeníci. Niekedy ide o omyl, a niekedy aj o zlý úmysel. Pán Ježiš svoju rovnosť s Otcom nepokladal za svätokrádež a preto aj prijal Božské pocty v Jeruzaleme vedome a jednoznačne. A chce ich prijať aj od nás v celom našom živote. Otázkou je, či chceme a dokážeme volať: Hosana, nech žije naveky!

2. Bratia a sestry!

Súčasne je pravdivé aj ďalšie Pavlovo svedectvo. Slová, v ktorých o Ježišovi hovorí: ” Ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobným stal sa ľuďom a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži”.

     V Novej zmluve preto počujeme už o Ježišovom vtelení (inkarnácii) ako o ceste poníženia. Už svojím vtelením nastupuje cestu poslušnosti Otcovi. Ako pravý Boh a človek dobrovoľne nastúpil cestu na kríž. Táto cesta je Jeho milostivou obeťou za nás. Ona je však aj našou najväčšou nádejou, pretože obeťou svojho života na kríži vykonal dielo vykúpenia a spasenia. To je pre nás tou najväčšou a najradosnejšou zvesťou a poznaním.

Z tohoto poznania vyplýva budovanie nášho vzťahu k Ježišovi ako k Pánovi. Ježišovo poníženie a kríž nás nemá pomýliť a zviesť do radov a do tábora tých, ktorí si mysleli a myslia, že sú víťazi a pánmi nad Ježišom, keď Ho nechávajú nanovo križovať a chcú Ho vidieť a mať v hrobe.

Pridať sa k väčšine, k hlučným víťazom je povrchná a iba zdanlivo dobrá cesta. Áno, ľudia to ľahko a rýchlo robia. Chcú nejakým spôsobom profitovať s aktuálnymi víťazmi a mocnými tohoto sveta, aby sa im ušli aspoň nejaké odrobinky zo stola víťazov. Povedané biblicky: “predávajú svoje prvorodenstvo za misu červenej šošovice”, vzdávajú sa spásy za “tridsať strieborných”.  Preto tak ľahko zamenia volanie: “Hosana”, na to druhé: “Preč s Ním, preč, ukrižuj Ho”!.

Takto sa rozhodli mnohí kresťania v Európe, ale aj inde vo svete už dávnejšie a rozhodujú sa tak aj v terajšich časoch. Nechceme dnes o tom hovoriť zoširoka. Chceme sa skôr povzbudiť svedectvom apoštola Pavla, aby sme sa stali svedkami pre iných: pre naše rodiny a naše okolie. Myslime a pamätajme na to, ako milostivo konal Boh skrze poníženého Krista pre nás a naše spasenie. “Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, aby sa v Ježišovom mene skláňalo každé koleno tých, čo sú aj na nebi aj na zemi aj pod zemou, a aby každý jazyk na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán.”

    Vieme, ako sa rozhodovali a rozhodli naši otcovia vo viere. Ako volávali k Bohu a ako húževnato niesli poníženie pre vieru v evanjelium. Dnes sú, veríme, pre svoju vieru, v nebi a majú účasť na oslave Kristovho svätého mena. My sme opäť pozvaní k dobrému vyznaniu, ale aj k účasti na hostine, ktorá je predobrazom tej radostnej hostiny vykúpených v nebesiach. Ak Ježiša ako Pána oslavujeme už tu v časnosti, platí nám Jeho sľub, že budeme v Jeho radosti aj vo večnosti. V odvahe viery oslavujme Ježiša ako Pána a skláňajme svoje kolená pred Ním aj dnes a potom aj v Jeho sláve, vo večnosti. Amen

Kvetná nedeľa                  Prietrž 2017         Ľubomír Batka st.

Leave a Reply