Vezmite, jedzte!

Vezmite, jedzte!
Vo večer bôľu,
keď tíško sadli k stolu.
dvanásť ich bolo – dvanásť,
Trinásty zdal sa spomedzi nich narásť
v očiach so smútkom osiralých,
vzal chlieb a dával… a vzal i kalich
a žehnal: – pite z neho všetci…
na odpustenie hriechov…
na moju pamiatku… Amen
/ M.R. – Kríž a kalich/

Mt 26, 31- 33 (35 b):

“Vtedy im riekol Ježiš: Vy všetci sa pohoršíte na mne tejto noci, lebo je napísané: Budem biť pastiera, a rozpŕchnu sa ovce stáda, (32) ale po svojim vzkriesení predídem vás do Galiley. (33) Odpovedal Mu Peter: Ak sa všetci pohoršia na Tebe, ja sa nikdy nepohorším”. – (35 b) Podobne hovorili aj všetci učeníci. Amen

Milí bratia a sestry!
Tak ako učeníkov, aj nás dnes pozval a zhromaždil Kristus Pán. Je iba málo tak významných chvíľ a tak dôležitých spomienok, ako večer Zeleného štvrtku. Zhromažďuje nás ako Božiu rodinu. Sme deťmi Božími od chvíle Krstu svätého, ale sme deti – rozpŕchnuté, ako ovce stáda. (v.31 b)
V dnešný večer smieme počuť, že máme Pastiera, ktorý nás pozýva k svojmu stolu. Pri ňom si uvedomujeme veľkosť Kristovej lásky a hodnotu Božieho detinstva. Pripomíname si pamiatku Jeho zachraňujúcej obete, keď On, ako dobrý Pastier, svoj život kladie za ovce. ( J 10, 11)
Ježiš vyslovil pozvanie učeníkom, aby sa zhromaždili ešte raz pred Jeho smrťou k slávnostnej večeri, ktorou si pripomínali v národe veľkú Božiu milosť a veľké skutky záchrany .“Túžobne som si želal jesť s vami tohto veľkonočného baránka, prv, ako by som trpel”. (Lk 22, 15) Po spoločnom slávení hodu baránka a ustanovení svojej Svätej večere, na Olivom vrchu učeníkom povedal s veľkým smútkom svojho milujúceho srdca : “ Vy všetci sa pohoršíte na mne tejto noci, lebo je napísané: Budem biť pastiera a rozpŕchnu sa ovce stáda”.

Ako je to dnes medzi nami, po dlhoročnom odstupe od týchto udalostí poslednej večere, udalostí na Olivovej hore a Golgote, milí bratia a sestry? Čo je tým najvnútornejším dôvodom nášho dnešného stretnutia?
Veľkonočného baránka, ani sederovú večeru nejedávame, ako robili a robia po stáročia a tisícročia naši starší, židovskí bratia a sestry. Seder je slávnostná a radostná večera. (2 M 12, 1-21)) Je totiž spomienkou na veľký Boží čin a skutok. Je oslavou záchrany ľudu SZ z domu otroctva, spomiekou na povolanie k slobode. Pripomenutím, že Pán Boh počuje trpiaceho a dáva život a dôstojnosť pošliapanému. Je pripomenutím, že nikto nie je Bohom zabudnutý, že každý je povolaný k životu, v ktorom môže človek, i národ poznať Božiu vôľu s nami.
Božia vôľa a Boží zámer bol už pri stvorení sveta jasný a zrozumiteľný. Človek má vedieť a pamätať na to, že bol stvorený pre Pána Boha, do radostného spoločenstva s Bohom. (1 M 2, 1-2) Preto, aby počúl Božie slovo a poznal Boha a aby mohol hovoriť k Nemu a s Ním.

Keď Pán Ježiš pozval učeníkom k spoločnému stolovaniu, chcel im pripomenúť tento Boží zámer, ktorý sa nezmenil. Božie pozvanie do spoločenstva s Pánom Bohom Ježiš odovzal verne, ako Boží poštár celému Izraelu, i všetkým rozptýlením Božím deťom. Cez tento ľud aj všetkým ostatným ľuďom a národom. Hoci “prišiel do svojho vlastného, ale jeho vlasntí ho neprijali”.

Aký je však ten testament, slovo Novej Zmluvy, ktorú Ježiš priniesol a podpísal svojou vlastou krvou? Je taký istý, ako bol na počiatku dejín. Boží zámer sa nezmenil. Znamená aj pre nás toto: Smieš počuť Božie slovo, rozumieť Mu a môžeš Božiu vôľu uplatniť v spoločenstve s tými, ktorí sú najbližší tvojmu srdcu. Božia vôľa a Boží zámer sa nezmenil, ale človek sa mení. Prečo vlastne?
Prečo po toľkých slovách a pozvaniach z Božej strany, po toľkých prejavoch Božej lásky musel Ježiš ísť na kríž a aj svojim najbližším adresovať smutné konštatovanie: “Vy všetci sa pohoršíte – a rozpŕchnete sa – ako ovce stáda”…?

Dnes si uvedomujeme nanovo aj naše časté opustenie Božieho slova a spoločenstva s Pánom Bohom. Mnohí ho podcenili natoľko, že sa ho vzdali a vzdávajú pre púhych “30 strieborných”…
A aké sú dôvody našej roztratenosti, našej neochoty byť a žiť s Bohom a s blížnymi, ako s bratmi a sestrami ?
Naše cesty a zlyhania lepšie vidíme na iných, ako sami na sebe. Vidíme, že učeníci: seba precennili, ale Božiu milosť a lásku podcenili. Preto nás
Zelený štvrtok oslovuje:

– svoju lásku nepreceňujme
– spoločenstvo s Kristom nepodceňujme
za Božiu milosť vždy a všade vďaku vzdávajme.

Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

V Krste svätom sme sa stali Božími deťmi. Uvedomujeme si, že sme boli prijatí s láskou nielen našimi rodičmi, našimi rodinami, ale aj Pánom Bohom, skrze Krista. Mnoho krát sme vyslovili sľub, že budme Krista Pána nasleodvať, že budeme žiť v Jeho láske, chodiť v novote života, že budeme plniť Božiu vôľu a dokážeme sa vernými kresťanmi – evanjelikmi.

Aj Peter a ostatní učeníci veľa prijali a dostali od Ježiša. A sami mnoho a všeličo opustili, ako o tom Peter a ostatní vydali svedectvo. V spoločenstve s Pánom sa cítili dobre a uvedomovali si, že jedine On je cesta k Bohu, plnosť pravdy a Ten, ktorý prináša nádej večného života. Po všetkom, čo prežili, predsa vidíme, ako Peter i ostatní precenili seba. Precenili svoju silu a odhodlanie zotrvať pri Kristovi. Predstavu, že to sami dokážu a v ich srdciach je toľko lásky, že všekto prekonajú!

“Ak sa všetci pohoršia na Tebe, ja sa nikdy nepohorším”.( v.33)To sú slová Petrove – a možno aj naše. Nie je to príjemné zistenie, ak predsa cítime, že naša láska a vernosť nie je dokonalá. Ani láska k Pánu Bohu, ani láska a vernosť k Ježišovi, ako Pánovi, ani naše sľuby a predsavzatia viac sa modliť, viac chodiť do chrámu, viac čítať a počúvať Božie slovo viac milovať našich blížnych!
Vidíme to pri iných, vidíme to aj v našich vlastných manželstvách, rodinách a vzťahoch, že dokonca ani láska k našim najbližším nie je dokonalou a trvalou skutočnosťou. Vidíme a poznávame, ako práve v prejavoch lásky, služby a vernosti k najbližším zlyhávame.

Ak spoznáme aj my, že niekedy naše predsavzatia, našu lásku preceňujeme, máme iba dve možnosti: Buď sa zahanbíme, predesíme a v strachu sa od Krista odvrátime, opusíme Ho ako Judáš Iškariotský. Zapochybujeme o jeho láske a zasľúbeniach a odídeme.
Alebo, a to je druhá možnosť: príjmeme Kristov pohľad na seba, tak ako Peter, hoci to nebolo bez sĺz. Ale naplnilo sa Ježišovo uistenie, že On je a zostáva naším prímluvcom u Otca nebeského. Vtedy opäť prídeme k Jeho stolu, a príjmeme z Jeho rúk pravý pokrm. Jeho telo a krv, ktorým nás chce sýtiť tak, že nám odpúšťa hriechy a dáva novú silu a nádej.
Preto, bratia a sestry, nepreceňujme seba, naše slová, skutky a našu lásku!

Na druhej strane, nepodceňujme lásku Božiu, ktorá je v Kristu Ježiši, Pánovi našom! Ježiš tak, ako učeníkov po svojom vzkriesení predišiel do Galiley, predchádza aj nás vo všetkom! Stretnutie s Ním, ukrižovaným, ale aj vzkrieseným Pánom znamená to, že smieme z Jeho mocnej lásky “dobiť akumulátory našej lásky” a z nej žiť! Žiť z Božej milosti, ktorá jediná je dokonalá, a naplno sa nám dáva k dispozícii.

Bratia a sestry!
Za Božiu milosť a lásku vždy nanovo ďakujeme a dobrorečme. Nie je to láska bezmocná, lebo je mocnejšia ako smrť! Nie je lacná, lebo je dokázaná drahou krvou nevinného Baránka Božieho! Veľmi draho sme boli kúpení, aby sme boli vytrhnutí z moci hriechu, sveta i pokušiteľa, ale aj z moci každej pýchy a sebalásky.
Filozof a učenec Blaise Pascal, pred vyše 250 rokmi dlho hľadal cestu k Pánu Bóhu a spoločenstvo s Ním. Keď zomrel, našli v jeho veste, v podšívke zašitú jeho výpoveď, že napokon túto cestu našiel. Z jeho svedectva sa môžeme aj my dnes poučiť:
“Ak poznáme Boha bez toho, aby sme poznali svoju biedu,
dospejeme k pýche.
Ak poznáme svoju biedu bez toho, aby sme poznali Boha, dôjdeme k zúfalstvu.
Ak poznáme Krista, prídeme do stredu, v ktorom môžeme nájsť i Boha i svoju biedu.”

Milí bratia a sestry!
Dajme sa dnes nanovo pozvať Božím Synom, naším Pánom Ježišom Kristom k Jeho stolu, aby nás nasýtil pravým pokrmom. Aby sme prijali odpustenie hriechov pre Jeho zásluhy a aby nám dal nový dôvod chváliť Boha! Aby sme dobrorečili Jeho svätému menu dnes, zajtra i naveky, spolu so všetkými, ktorí neprecenili a nepreceňujú seba a svoju lásku. So všetkými, ktorí nepodceňujú lásku nášho Spasiteľa, dokázanú svätou, čistou obetou za nás a naše hriechy. Ďakujme a dobrorečme Mu aj dnes so všetkými, ktorí prichádzajú k Nemu s túžbou po odpustení hriechov a novote života v našich vzťahoch. Ktorí chcú byť s Ním pri Jeho časnom i večnom stole v nebesiach. Príjmime spoločenstve lásky Otca, Syna a Ducha Svätého, dnes i naveky vekov! Amen.

Zelený štvrtok 2013 – SLB s VP – Sobotište – Ľ.Batka st.

Leave a Reply