Chvála Trojice

                                                          Chvála Trojice

1 M 1,1-2: 

                ”Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. (2) Zem však bola beztvárna a pustá, tma bola nad prahlbinou a Duch Boží vznášal sa nad vodami”. Amen

       

                             Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry  v PJK!

 

     Svätíme dnes sviatok Svätej Trojice, ktorý je súčasne záverečným sviatkom slávnostnej polovice cirkevného roku.

Keď hovoríme dnes o diele  SvätejTrojice, nemôžeme si byť celkom istí, či všetci  myslíme na to isté. Ešte niekedy v 30-tich rokoch minulého storočia sa pýtal istý parížsky biskup chlapca na ulici Paríža: “Vieš, čo je  to Svätá Trojica”? – A on odpovedal: Trojica?  Iste. To je stanica metra”!

     

     Svätá Trojica je pre nás kresťanov Trojjediný Pán Boh. Práve Jeho dnes chválime, Jeho velebíme, Jeho ctíme, spolu s celou zemou, ktorá je Jeho dielom. Ale aj spolu s celým vesmírom a všetkými nebeskými zástupami. Napokon od Boha Otca, Syna a  Ducha Sätého očakávame všetko dobré, Jeho prosíme o plnosť požehnania. V Jeho sväté meno dúfame, keď myslíme na budúcnosť sveta, alebo svoju vlastnú budúcnosť. Lebo On je ten, ktorý bol, ktorý je a ktorý zostáva naveky Ten istý, ktorého roky nikdy neprestanú.

     

      Náš dnešný biblický text nám pripomína a zvestuje  predovšetkým stovoriteľské dielo Boha Otca. V svedectve dávneho izraelského kňaza je Trojjedný Pán Boh označený ako Boh -(doslovene “Božstvo”), hodné všetkej cti, chvály, obdivu, dôvery a  úcty. On je Ten, ktorý “stvoril na počiatku nebo a zem”. My to dnes povieme inak: On stvoril celý vesmír! Všetky veci viditeľné i neviditeľné. Veci, ktoré poznáme dnes, ale aj tie, ktoré ešte len človek objaví v budúcnosti. Také istotne ešte budú. Aj oni však nepochybne budú tak, ako nebeská obloha od počiatku “rozprávať o sláve Božej a zvestovať dielo Jeho rúk”.(Ž ) V hlbokej pokore, úcte a obdive má zastať človek pred dielom Božím, ktoré bolo učinené všemohúcim slovom živého Boha.  

 

     Dávnejší americký prezident mal priateľa hvezdára, ktorý mu pod hviezdnatým nebom dlho do noci rozprával zaujímavosti o hlbinách vesmíru a o jeho veľkosti. Okolo polnoci prezident povedal: “Už sme dosť maličký, poďme už spať. Aj my sa spolu so žalmistom  môžeme pýtať:” Čo je človek, že naňho pamätáš, čo syn človečí, že sa ho ujímaš?”  Človek, pokiaľ ide o telo a hmotnú postatu je naozaj iba “atóm”,  nepatrný prášok uprostred veľkého a chladného vesmíru a predsa je korunou Božieho stvorenstva, lebo Boh všetko pre človeka svoril.

    Nás však stvoril pre seba, pre svoje spoločenstvo časné i večné. Práve v tom je veľkosť a hodnota človeka. Sme stvorení z lásky Božej – pre lásku. Človek nie je len telo, ale aj duša a duch. Dostal   dych života priamo z Boha, ako závdavok a dar Ducha Božieho. 

( 1 M 2,7 ) Tým je jedinečný uprostred všetkého ostatného tvorstva.

    

    Biblický svedok hovorí dôležitú pravdu o tom, čím by bol svet, ale napokon aj človek “bez Boha”. Čím by zostal stvorený svet, ak by zostal bez Božej starostivosti a lásky. Stal by sa “iba beztvárnou a pustou hmotou”.(h: tóhú, vábóhú)  Ak je táto predstava “chaosu” naozaj hrozná už pokiaľ  ide o zem, alebo vesmír, tým viac a tým bolestnejšie je, ak sa takým stáva človek. Ak opustí Pána Boha a ak nežije z Jeho dobroty, lásky a milosti. Ak sa takým, “prázdnym a pustým” stane človek, na jeho obraz sa takým stáva aj stvorený svet, o ktorom ale Boh povedal, že je “dobrý”. Preto aj môže byť zostať dobrý.   

      Chválime a dobrorečíme Trojjedinému Bohu za Jeho dielo stvorenia, ktoré je tak bohaté, úžasné a predivné, ale aj za Jeho trvalú lásku a starostlivosť. Za Božiu prozretelnosť, tj. za všetko to, v čom vidíme a poznávame Jeho lásku ku všetkému stvorenstvu, za Jeho záujem o celý stvorený svet.

      

  1. Milí bratia a sestry v Pánovi!

     Človek, ako koruna Božieho stvorenstva napriek tomu, že bol stvorený na obraz a podobu Božiu, že dostal tak mnoho z Božej ruky, prepadol hriechu a temnej sile pokušiteľa. Stal sa zatratený a zlorečený. Strateným pre nebo, pre svetlo, v ktorom prebýva Boh, pre život, ktorý je plnosťou lásky. Zlorečneý je preto, že nesie na sebe pečať Božieho hnevu. Pre človeka aj celé stvorenstvo trpí, žalostí a bolestí, vzdychá až dosiaľ. (R 8)

    

    “Tma nad prahlbinou” je nie Božím určením a nutnosťou, ale možnosťou, ktorá nastáva tam, kde svet a človek, zostáva bez Boha. Tma a prahlbina, to je niečo, čo však Pán Boh ľahko svojím slovom mení a zmení! Tma je hrozbou pre človeka, ak trvalo odmieta Božiu milosť a spoločenstvo s Pánom Bohom. Tma zavládla na Golgote, pri ukrižovaní Pána Ježiša, ktorého odmietol jeho vlastný ľud. O tom, že táto tma zasiahla aj celé stvorenstvo, svedčí NZ!  Prahlbinou, niečím čo pohlcuje život, krásu a dobro, je aj človek keď uverí diablovi: Budete ako Boh!

       

   Vďaka Božej milosti však vieme aj od diele vykúpenia v Synovi Božom, Pánovi Ježišovi Kristovi!  On prišiel, aby žiadna tma nepanovala nad nami. Kristus prišiel, aby sme boli synovia a dcéry svetla. Priešiel a priniesol nám svetlo života. Nový deň, v ktorom je  obnovená ponuka lásky Boha Otca, Syna a Ducha Svätého. On nám ponuka život vo svetle.  “V tvojom slove svetlo vidíme” -vyznal aj nábožný žalmista a tým viac takto vyznáva aj kresťanská cirkev od počiatku až doteraz. 

    V Božom diele vykúpenia v Synovi je ponuka záchrany nás i celého stvorenstva. V Ježišovi Kristovi sa Božia láska stala viditeľnou a prítomnou pre všetky časy. V Slove, ktorým Pán Boh stvoril svet bol prítomný aj Syn. On chce byť prítomný aj v každej tme ľudského hriechu, ktorý vedie do zániku, chasu a prahlbiny aj dnes. Preto aj na nebo vstúpený Syn Boží hovorí: “Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta”. Dôverujme Mu a cháľme Jeho sväté meno!

    

   3. Milí bratia a sestry, túto prítomnosť Boha Syna vidíme a poznávame dnes samozrejeme inak, ako ju vnímali ľudia v čase Pánovho vtelenia a telesného prebývania na zemi. Ale všetkým v Neho veriacim zasľúbil trvalú pomoc a prítomnosť skrze Ducha Svätého. 

     Tak, ako na samom počiatku sveta ” Duch Boží sa vznášal nad vodami”, tak sa vznáša nad vodami i nad nami aj dnes.  Spomeňme si, kedy sa vznášal nad vodami a osobne nad nami prvý krát!  Bolo to pri našom duchovnm znovuzrodení v diele Jeho krstu svätého. V ňom nás obdaroval milosťou a nás posvätil. Veríme a vyznávame, že On sám sa vznášal nad vodou krstu a pôsobil dielo posvätenia, očistenia, spasenia a novoty života pri nás. Tak konal vždy a koná aj dnes. 

    Duch Svätý sa nevzďaluje od hmoty, od zeme, od vody krstu ani od chleba, či vína pri Večery Pánovej . Nie je s týmito darmi ani totožný, ale nie je ani vzdialený od nich. Je tu vždy spolu s nimi. Tak to bolo od počiatku a tak je to aj dnes a ostane po všetky veky vekov! Boh neopúšťa stvorený svet.

      

    Pripomína nám to obraz holubice, či orlice, vzánašajúcej sa nad vodami. Aj Pán Ježiš použil o svojej láske k vyvolenému národu obraz sliepky, ktorá sa nevzdaľuje od svojich kuriatok, ktoré chráni nebojí sa postaviť ani proti dravcovi. Obrazom trvalej lásky a príklonu k svetu, obrazom volania, sýtenia a občerstvovania Ducha Svätého je aj tento obraz a posolstvo Písma. “Duch Boží sa vznášal nad vodami”.

      Duch Svätý, prítomný pri stvorení sa nemení! Je a zostáva nad prvotinami stvorenia a ponúka svoju ochranu a život v plnosti stále! Duch Svätý nestojí proti telesnému stvorenstvu, ani proti človeku, ale je za nás a zachováva život. Vznáša sa nad vodami, nad celou zemou a ako holubica pre Noacha, je vždy pre človeka poslom pokoja, zmierenia a pozvaním do spoločenstva lásky Otca, Syna i Ducha Svätého. 

      

Dôverujme aj my Trojjedinému Pánu Bohua oslavujme Ho aj dnes. Ďakujme za dielo stvorenia, dielo vykúpenia v Pánovi Ježišovi Kristovi i za dielo posvätenia skrze Ducha Svätého, ktorý je nám daný a ktorý nás ako Radca svojou prítomnosťou vedie do spoločenstva večnej lásky. Amen.

 

                                      Nedeľa  Svätej Trojice    –   Rovensko a Sobotište 2011 –   Ľ.Batka st.

 

   

Leave a Reply