Roky naše osmičkové – 3 časť

                                                       Roky naše osmičkové…(3.časť)

       Evanjelický kresťan by mal zo svojho slovníka vynechať slovo osud, pretože neveríme v slepý osud, ale v živého a konajúceho Trojjediného Pána Boha, ktorý zvrchovane koná v nielen v našom osobnom živote, ale aj v živote cirkvi a národov. Preto roky s osmičkou na konci nás oslovujú nie v zmysle nejakej tajomnej osudovosti, ale ako zaujímavý viditeľný doklad o tom, ako sa Božie riadenie zvrchovane prejavilo a prejavuje v dejinách raz ako súd, a inokedy osobitná nezaslúžená milosť Božia. Súd Boží ukazuje, že “žiaden strom do neba nerastie”, že On je ten, ktorý “Dokázal moc svojím ramenom…mocných zhodil z trónov a povýšil ponížených” , ale aj “činí veľké veci …a Jeho milosrdenstvo je s tými, čo sa Ho boja z pokolení na pokolenia”. (Lk 1, 49-52) 

                          

                                                        Obdobie od roku 1508 – do 1848

         

                                                   1508

      Za uhorského kráľa bol korunovaný Ľudovít II., syn Vladislava II.Jagelovského, ktorý sa stal najskôr českým kráľom a potom aj kráľom uhorským. Šľachtici ho prezývali “král dobře”, keďže nemal rád konflikty a šľachte na všetko prikyvoval so slovíčkom “dobře, dobře”. Ľudovít II. bol korunovaný ako dvojročný. Na trón nastúpil po smrti otca v roku 1516, čiže už  “v predvečer reformácie” a stal sa uhorským aj českým kráľom. Ľudovítova manželka, kráľovna Mária Habsburgská bola vzdelaná a humanisticky orientovaná žena. Zaujímala sa o názory Erazma Roterdamského, ale aj o reformačné myšlienky M.Luthera. Ľudovít zahynul v prehratej bitke s Turkami pri Moháči v roku 1626. Ovdovelej kráľovnej Márii venoval ako prejav účasti Dr. Martin Luther výklad 4 žalmov s potešujúcim, ale i napomínajúcim posolstvom .

                                            1518

    

       V tomto roku sa prišlo k dôležitej udalosti na Univerzite vo Wittenbergu, kde prišiel prednášať mladý, humanisticky orientovaný a vysoko vzdelaný profesor Filip Melanchton. Tu sa stal blízkym spolupracovníkom ale aj priateľom Dr. M.Luthera. Jeho školské reformy a úspechy, pre ktoré bol neskôr poctený titulom “Učiteľ Nemecka” (Praeceptor Germaniae) mali významný dopad aj na Uhorsko a menovite aj na vzrast a rozvoj evanjelického školstva na Slovensku. Do Wittenbergu chodilo študovať aj kvôli obom reformátorom mnoho študentov, evanjelikov zo Slovenska. Počas Melanchtonovho pôsobenia (1522- 1560) ich tu študovalo 442. Preto mal živé kontakty aj so Slovenskom. Požehnaným sa stal vzťah najmä s Leonardom Stöckelom, ktorý viedol v Bardejove významnú školu. Zachovali sa dva Melanchtove listy Stöckelovi a štyri Stöckelove Melanchtonovi, a aj viaceré listy mestským radám v Štiavnici, v Kremnici a Bardejove.                                      

                                              1548

    V roku 1548 boli vydané prísne zákony zákony proti anabaptistom ( Huterským bratom, habánom), ktorí boli následne vypovedaný z Moravy a hľadali útošte najmä na Západnom Slovensku. Tu vznikli postupne na mnohých miestach celé habánske obce a spoločenstvá. Medzi prvými to bol habánsky dvor (Haushaben) v Sobotišti, ktoré sa stalo duchovným centrom habánov na Slovensku až do ich násilnej rekatolizácie za vlády Márie Terézie. Panovníčka povolila pri ich prestupe používať aj telesné tresty s hrozbou trestu smrti. – V roku 1548 uhorský snem vynáša tiež zákon, ktorý nariaďuje “kdekoľvek v Uhorsku prijímať české babky”.  ( České babky – rozumej, drobné mince.)

                                          

                                             1568

     Kráľ Maximilian I. obnovil prímerie s Turkami za výkupné 30 000 dukátov ročne. Časť šľachty tým bola pobúrená a chcela bojovať proti Turkom, preto osnovali sprisahanie proti kráľovi, ktoré bolo odhalené a aktéri potrestaní. 

                                              1608

      Viedeňským mierom (1606) bolo ukončené protihabsburské povstanie Štefana Bočkaja (Boszkay) a v roku 1608 bol mier potvrdený a ratifikovaný na sneme v Bratislave. Viedeňský mier sa stal prvým a základným dokumentom zabezpečujúcim náboženskú slobodu evanjelikov a.v. i  h.v. Umožnil evanjelikom vytvoriť tretí stupeň cirkevnej správy a voliť si svojich biskupov (superintendentov) Na jeho základe bola zvolaná palatínom Jurajom Turzom pamätná Žilinská synoda v roku 1610. 

    V roku 1608 došlo opäť k zmene panovníka v Uhorsku. Kráľ a cisár Rudolf II. sa pod tlakom rodiny a stavov vzdal vlády v Uhorsku v prospech svojho brata arcivojvodu Mateja, ktorý vládol ako Matej II. Rudolf si ponechal len českú kráľovskú a ríšsku cisársku korunu.

                                             

                                             1618

     V roku 1618 nastala opäť zmena na kráľovskom tróne. Ešte za života cisára a kráľa Mateja II. bol na jeho odporúčanie zvolený za  uhorského kráľa Ferdinand II., vnuk cisára a kráľa Ferdinanda I.

Tento rok znamenal začiatok Tridsaťročnej vojny. V tomto roku vypuklo v Čechách povstanie šľachty. Ale uhorský snem prijal chladne jej posolstvo so žiadosťou o pomoc. Viedol ho rektor pražskej univerzity, slávny lekár Ján Jesenius, po predkoch slovenského pôvodu, ktorého dokonca uväznili. Povstanie, ktorému neposkytol na začiatku pomoc ani sedmohradský vodca Gabriel Bethlen, bolo po porážke na Bielej Hore utopené v krvi a viedlo aj k  emigrácii českých evanjelikov na Slovensko i do iných okolitých krajín. Vo vojsku Ferdinanda bojovalo mnoho žoldnierov: Nemcov, Chorvátov, Talianov a Španielov. Tí k nám priniesli fajčenie pôvodne rozšírené medzi americkými Indiánmi.     

                       

                                              1638

  

     Protireformačná činnosť činnosť jezuitov na Slovensku zaznamenala ďalšie víťaztvá. Po stavbe monumentálneho univerzitného kostola v Trnave v predchádzajúcom roku sa rehoľa  jezuitov usadila aj v Komárne. Akoby toho nešťastia nebolo dosť, v roku 1638 vládli veľké hoúčavy a sucho. Urodilo sa málo obilia, nastal hlad a ľudia jedli aj rôzne byliny. Urodilo sa však veľa hrozna a bola hojnosť dobrého vína. Preto si aj inak striedmi habáni v Sobotišti zakúpili od Evy Forgáčovej krčmu, ktorú nazvali Kľučáreň.

         

               

                                            1648 

    V roku 1648 uzavreli európske mocnosti westfálsky mier s Ferdinandom III. Tento mier ukončil 30 ročnú vojnu, najdlhší vojnový konflikt raného stredoveku. Víťazné mocnosti Ferdinandovi jasne naznačili, že do situácie v Čechách a v dedičných zemiach nebudú zasahovať a budú ich považovať za vnútornú vec krajiny. V Čechách nastala doba temna. Cisárske vojsko prinieslo na Západné Slovensko kiahne, na ktoré v nasledujúcom roku zomrelo len v Sobotišti vyše 100 detí. – Na biskupský stolec do Nitry bol v roku 1648 vymenovaný slepčiansky rodák Juraj Selepčéni -Pohronec (Szelepcsényi), ktorého účinkovanie znamenla pre evanjaliov skutočnú pohromu, keď sa mu podarilo do r.k.cirkvi piviesťť asi 63 tisíc evanjelikov. Neskôr predsedal aj na smutne známych bratislavských súdoch, ktoré odstránili stovky protestantských kňazov a učiteľov oboch vierovyznaní.

 

                                           1658

     V lete v roku 1658 zvolili nemecké kniežatá za cisára Leopolda I. s podmienkou, že začne voju s Osmanmi a pomôže Sedmohradsku a Uhorsku k oslobodeniu. Nový cisár však uzavrel so sultánom tajnú dohodu o nezasahovaní do vojny a veľkovezír poslal do Sedmohradska svoje vojsko. Trvalá nespokojnosť s Leopoldovou politikou viedla uhorskú šľachtu k odporu, ktorý mal vyvrcholiť sprisahaním, pod vedením Fr. Vesseléniho. Jeho prezradenie viedlo k represiam, ktoré boli využité na likvidáciu nielen uhorskej opozície, ale aj protestantských cirkví. 

V tom istom roku sa zišli vysokí cirkevní hodnostári na schôdzi v Trnave, kde sa dohodli o dôkladnej rekatolizačnej činnosti.

                                           1678

       Povstanie grófa Imricha Tökölyho, evanjelika a.v. z Kežmarku ktoré vypuklo v tomto roku a začiatok kuruckého povstania ktoré organizoval zo Sedmohradska, bolo reakciou na represálie habsburského dvora a súdne procesy s evanjelickými mešťanmi, kňazmi a učiteľmi. Úspešné bolo iba čiastočne, keďže dosiahlo iba obmedzenú slobodu pre evanjelické cirkvi v Uhorsku. Táto bola potvrdená Šopronskými artikulami v roku 1681. Katolícke náboženstvo bolo vyhlásené za šátne náboženstvo a evanjelici dostali iba možnosť postaviť si iba po dva ”artikulárne chrámy” a školy v každej župe. Tököliho vojaci sa nazývali kuruci ( od lat.slova krux- kríž) a cisárskych vojakov nazývali posmešne labanci ( z nemeckého: “Lauf Hans! ”, čiže: “utekaj Jano!”.                                       

                                        

                                            1708

                        V tomto roku sa skončio posledné protihabsburské povstanie Františka Rákociho II., ktorý bol síce rím.katolík, ale podporu hľadal aj medzi evanjelickými stavmi. Porážku kurucov pri Trenčíne a koniec úspechov Rákociho predznamenala zrada Ladislava Očkaja.  Posvätenie Rákociho zástav Danielom Krmanom mu nebolo nikdy zabudnuté a prispelo k jeho doživotnému žalárovaniu v Bratislave. Činnosť jezuitov v tomto prípade J. Veismayera s kolegami, ktorý “zaopatrili” umierajúceho D.Krmana a vyhlásili, že pred smrťou prestúpil do r.k. cirkvi je pokračovaním línie, kotrá bola jezuitmi dlhodobo plánovaná a realizovaná.  

                                       

                                          1768

        

    V roku 1768 vydala cisárovná Mária Terézia zákon zakazujúci vykonávať rozsudky nad čarodejnicami (strigami, bosorkami) a úplne zrušila trestné zákony proti čarodejníctvu a mágii. Popri reforme školstva patrí tento zákon k tomu lepšiemu, čo pre krajinu urobila. Iste to neplatí o mnohých iných zákonoch proti výhradám vo svedomí, napríklad o zákonoch o manželstve a výchove detí v miešaných manželstvách a všeobecnom útlaku viery a cirkvi  protestantov, vrátane evanjelikov oboch vierovyznaní. 

                                          1848

    

     Rok 1848 sa zlatými písmenami zapísal do dejín slovenského národa i našej Evanj.cirkvi. Priniesol začiatok revolučného odporu proti útlaku sociálnemu, národnému i cirkevnému. Na tomto mieste nechceme detajlnejšie spomínať udalosi meruôsmych rokov. Tie si zaslúžia vždy našu veľkú pozornosť. Spomeňme preto len mená hlavných protagonistov tejto doby, ktorými sa stali evanjelici Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža. V súvise s revolučnými udalosťami si môžme s úctou pripomúť aj martýrsku smrť bratov Vilka Šuleka a Ľudovíta Šuleka, ev.kaplána J.M.Hurbana, ktorý dokonal vo väzení v Komárne. Bol zatknutý v Nitre na stoličnom zhromaždení, keď spolu s kaplánom Danielom Bórikom predkladali Žiadosti slovenského národa v stolici nitranské, prijaté na ľudovom zhromaždení na Brezovej pod Bradlom. V slovenskom povstaní boli zajatí a popravení pri Hlohovci (Berekseg – dnes Šulekovo) Vilko Šulek a Karol Holuby, farársky syn z Lubiny. Na Myjave, v dome pani farárky Kolényčky bola ustanovená prvá SNR, predsedom ktorej sa stal J.M.Hurban.

(Pokračovanie…)                                     Ľubomír Batka st.

Leave a Reply