Povstaň a zaskvej sa!

Povstaň a zaskvej sa!

Na cestách môjho života,

si svetlo moje jasné.

Si pomoc, vzácna útecha,

s Tebou je srdce šťastné.

Si Slnko, svetlo žiarivé,

zdroj viery, živej nádeje,

Tvoja láska hreje. Amen

          

Iz 60, 1 – 6:

“Povstaň a zaskvej sa, pretože prichádza tvoje svetlo a sláva Hospodinova vzchádza nad tebou. (2) Lebo, hľa, tma kryje zem a temnota národy, ale nad tebou vzchádza Hospodin a Jeho sláva sa zjavuje nad Tebou. (3) Národy prídu k tvojmu svetlu a králi k jasu, ktorý žiari nad tebou. (4) Pozdvihni oči dookola a pozri: všetci sa zhromaždia a prídu k tebe; tvoji synovia prídu zďaleka a tvoje dcéry v náručí budú nosené. (5) Potom uvidíš a budeš žiariť, zadiví a rozradostí sa ti srdce, lebo poklady mora sa k tebe obrátia, bohatstvo národov príde k tebe. (6) Množstvo tiav ťa zaplaví, mladé veľblúdy z Midjanu a Éfy; všetci zo Sáby prídu, donesú zlato a kadidlo a hlásať budú chvályhodné skutky Hospodinove”. Amen

Bratia a sestry v Kristu Pánu!

“Keď dvaja robia to isté, nemusí to byť to isté”, hovorí známy slogan. Obmenou možno na úvod dnešného posolstva povedať: “Keď dvaja hovoria to isté, nemusí to byť to isté”. Ilustráciou toho sú aj obrazy s témou: “Klaňanie sa mudrcov Ježišovi”, ktoré vystihujú podstatu dnešného sviatku: človek na kolenách!

Keď niekto povie: som na kolenách, môže to byť obraz nejakej jeho porážky, poníženia a chce týmito slovami vyjadriť svoj stav, z ktorého je ťažké povstať. Ale výrok: som na kolenách, môže znamenať aj niečo iné. Je to napríklad obraz modliaceho sa človeka alebo cirkvi. Vyjadrenie dôvery a nádeje, ktorú človek nachádza v Bohu. Veriaci človek je pred Pánom Bohom síce ako  pokorný prosebník, ale nie pokorený. Je na kolenách preto, lebo vie v koho uveril a kto mu už neraz v živote dal radostnú silu a nádej.

Sviatok Zjavenia Krista Pána zahŕňa v sebe obe spomenuté situácie. Je historickou skutočnosťou, že ľud SZ bol babylonským zajatím zrazený na kolená, že stenal pod nadvládou cudzej mocnosti. Ale nebolo to inak ani v čase narodenia Ježiša Krista, keď trpel pod nadvládou mocnosti rímskeho cisára Augusta a navyše aj pod nadvládou nenávideného vazalského kráľa, Idumejca Herodesa.

Okrem svetských kráľov nám však dnešný sviatok kladie do  pozornosti mudrcov od východu. Často sú, hoci úplne nesprávne -označovaní ako králi. Títo mudrci priniesli síce svoj hold najskôr do Jeruzalema, kde sa cheli pokloniť novonarodenému kráľovi. Božím riadením však svoj hold, svoju poklonu a dary zložili v Betleheme k nohám nemluvňaťa Ježiška. “Poklonili sa mu a obetovali mu svoje dary “-  svedčí evanjelista Matúš. (2,11)

Týchto mužov vidíme síce na kolenách, ale v ich postoji nie je vidieť vazalstvo a strach, ale nádej, radosť a odvahu viery. Rozhodujúce bolo, že neboli na kolenách pred Herodesom, ale pred Ježišom Kristom. Pred tým, ktorý sa pre nás ponížil, aby nás povýšil. V ich postoji vidíme začiatok naplnenia prorockých slov, ako nám zaznievajú z prečítaných veršov:” Národy prídu k Tojmu svetlu a králi k jasu, ktorý žiari nad tebou”. (v. 3)

   Bratia a sestry v Kristu Pánu!

Dnešný sviatok svätíme síce ako posledný vianočný sviatok, ale pre cirkev je veľmi dôležitý. Vianoce priniesli ponuku radosti všetkým ľuďom. Rozžiarili tvár deťom i dospelým a udivili svojim posolstvo mnohých. Lenže svet s demontážou vianočnej výzdoby a vianočných stromčekov na Krista zabúda. Svet Ježiša ako svojho Pána neprijal a nekľaká pred Ním. Svet ide a pôjde svojimi starými cestami. Bude dávať na obdiv svoju silu, moc a tvrdosť, fanatizmus a neľudskosť.

Cirkev Pánova, ktorá sa na Vianoce aspoň na chvíľu dostala do médií a našla kúsok priestoru hlásať na verejnosti “divné skutky Hospodinove”, bude opäť terčom obchádzania a niekde aj útokov. Bude zdanlivo “na kolenách” – zaznávaná a odpísaná.

Aby sme tento pocit nemali a nemuseli mať, zneje nám aj dnes výzva podobná tej, ktorá znela na Vianoce: “Povstaň a zaskvej sa, pretože prichádza tvoje svetlo a sláva Hospodinova vzchádza nad tebou. Lebo, hľa, tma kryje zem a temnota národy, ale nad tebou vzchádza Hospodin a Jeho sláva sa zjavuje nad tebou”.

Veriaci ľud Boží, ktorý s vďakou, v pokore a na kolenách prijal betlehemské Dieťa, nemá mať nikdy porazeneckú náladu. Duchovne povstať a zaskvieť sa radosťou máme nielen vo chvíľach vianočných sviatkov, ktoré dovoľujú veriacim trošku zdvihnúť hlavu a “narovnať chrbát”. Je to výzva k trvalej radosti, ktorá pramení vo Svetle, ktoré prišlo na svet. Vo Svetle, ktoré “svieti v tme a tma ho nepohltila.” (J 1,5)

   Bratia a sestry v Kristu Pánu!

Výzva: “Povstaň a zaskvej sa”!  bola oznamovaná už ľudu SZ, keď nielen Izrael, ale vlastne celý svet bol v tme. V tme duchovnej, náboženskej, v tme morálnej, v tme mnohej nevedomosti i beznáde. Podobnej tmy a temnoty je žiaľ aj dnes v mnohých národoch, v mnohých častiach sveta, ale aj medzi nami, v našom svete a národe veľa.

Pán Boh však tým, že sa v Kristu Pánu zjavil svetu a dáva zvestovať svoje posolstvo evanjelia, ponúka Svetlo nádeje všetkým národom. Zjavenie Božej milosti v Ježišovi je dôvod k tomu, aby sa človek mohol začať v srdci usmievať. Nielen Izraelský ľud, ale všetky národy sa smú tešiť z Toho, ktorý dáva svetlo a jas do tmy hriechov, povery, i do tmy smrti.

K našej viere patrí aj dôvera v sľub, ktorý oznámil dávno pred narodením Krista Pána prorok Izaiáš: “Národy prídu k tvojmu svetlu a králi k jasu, ktorý žiari nad tebou”. My smieme a máme veriť tejto pravde. Napriek tomu, že sa neraz zdá, že evanjelium zaniká v hluku a lomoze sveta a napriek obchádzaniu Ježiša ako svetla  sveta. Áno, i napriek sústredenému útoku diabla a jeho prisluhovačov, i napriek duchovnej letargii a niekedy aj zlyhania niektorých kresťanov, smieme žiť v nádeji, že Božia milosť a moc spôsobí to, že “všetci sa zhromaždia” a prídu k Ježišovi ako k Spasiteľovi sveta.

Keď prorok vyslovil tieto slová, stav ľudu SZ nedával žiadny dôvod k optimizmu. Mnohí nevideli dôvod počúvať slová povzbudenia, ktoré zneli z prorokových úst:  “Pozdvihni oči dookola a pozri: všetci sa zhromaždia a prídu k tebe; tvoji synovia prídu zďaleka a tvoje dcéry v náručí budú nosené”. Stalo sa to však inak, ako si to predstavovali niektorí v Izraeli. Ježiš spája v jednote viery mnohé národy. Fakt je, že väčšina Izraela stále čaká svojho vlastného Mesiáša, keďže Krista neprijali.

Realitou je dnes aj snaha islamu stať sa “svetlom národov”. Islam má na chrámovej hore v Jeruzaleme svoje dve významné mešity, ovláda mesto Betlehem a mnohé iné miesta v Arabskom svete, v Afrike a dnes už aj v Európe. Potomkovia Izmaela, syna Abraháma a Hagar, majú pocit, že keď sa naplnilo posolstvo anjela: “Vemi rozmnožím tvoje potomstvo, takže ho pre množstvo nebude možné ani spočítať”, stali sa dedičmi aj iných Božích zasľúbení.

To vyvoláva v mysliach ľudí zmätok, u niektorých strach, u iných rezignáciu vo viere v Ježiša ako Svetlo sveta. Preto je dôležité poznať Boží zámer a slovo zasľúbenia aj o Izmaelovi: “Bude to človek ako divý osol; jeho ruka bude proti všetkým a ruky všetkých budú proti nemu; bude naprotiveň všetkým bratom”. ( 1 M 16, 12)

    Bratia a sestry v Kristu Pánu!

V tento vianočný sviatok sa vraciame v duchu do Betlehema a k slovám anjelskej zvesti, keď sa otvorilo nebo a zaznelo slovo o veľkej radosti “všetkému ľudu”. Práve príchod pohanských mudrcov, reprezentantov nielen svojej vlasnej krajiny, ale aj reprezentantov  múdrych ľudí, vedcov a vedy, ktorá skúma stvoriteľské Božie dielo vrátane nebeskej oblohy otvára cestu evanjelia do sveta.

Tí, ktorých viedla „nová hviezda“, poklonili sa Ježišovi a tak sa vrátili do svojich domovov a do svojej vlasti. Ježišovi odovzdali i dary, ktoré symbolizujú Jeho hodnosť, úrad a poslanie. Hodnosť najvyššieho kňaza, kráľa a proroka. S dôkladnosťou ľudí, typickou pre ľudí hĺbavých a skúmajúcich, spýtali sa na všetko, čo súviselo s Ježišom a Jeho narodením. Kráľ Herodes sa ich pokúsil zaviazať k spolupráci, pokúsil sa o získanie informácií, ktoré mu chýbali a chcel nasmerovať ich životy k vazalskej závislosti.

Mudrci od východu však prijali inú autoritu! Autoritu Božieho slova a Božieho pokynu. O Ježišovi začali hovoriť, ale nie pred tým, ktorý chcel prekaziť Boží zámer. Niesli radostnú zvesť evanjelia ľuďom dobrej vôle a do svojej domoviny. Cirkev Pánova v tomto ich počínaní vidí začiatok svojej misijnej činnosti vo svete. Z poverenia Božieho chce prinášať radosť zo spásy skrze Krista všetkým ľuďom dobrej vôle. Táto misijná úloha je úlohou trvalou, ktorá skončením osláv narodeného Krista Pána nekončí, ale pokračuje.

Ide aj dnes o to, aby sme aj my, evanjelickí kresťania videli a spoznali v Ježišovi Kristovi Kráľa kráľov, nášho Veľkňaza nad domom Božím a nášho najvyššieho Učiteľa a Proroka. Preto Mu ochotne dajme k dispozícii naše životy, náš rozum, naše schopnosti a našu vďaku. V zmysle slov proroka Izaiáša: “ Všetci zo Sáby prídu, donesú zlato a kadidlo a hlásať budú chvályhodné skutky Hospodinove”. (v.6) 

      Ako evanjelickí kresťania cíťme sa aj my vyslancami narodeného Kráľa, Ježiša. Ako Mesiac odráža svetlo Slnka do priestoru kozmu, šírme prijaté svetlo evanjelia do nášho sveta, počnúc od našich rodín a našej cirkvi. Dnešný sviatok nám dáva inšpiráciu k neseniu a hlásaniu slova a svetla Kristovho svetu v ktorom žijeme. Preto počujme prorocké povzbudenie: “Povstaň a zaskvej sa, pretože prichádza tvoje svetlo a sláva Hospodinova vzchádza nad tebou”. Amen

  Zjavenia Krista Pána mudrcom – Prietrž  2017 – Ľubomír Batka st.

Leave a Reply