Rogate 2010

                                            Rogate 2010

Zač by sme prosili, Ty dáš nám, Pane,

keď vierou úprimnou srdce nám vzplanie,

ó, vzhliadni na svoj ľud, veď ku pokoju –

a niekdy príjmi nás, až príde onen čas, 

sám v náruč svoju. Amen. 

2 Tim 1, 3-5:Ďakujem Bohu, ktorému s čistým svedomím slúžim v šľapajach predkov, ako sa neprestajne rozpomínam na teba v modlitbách, vo dne aj v noci –  a pripomínajúc si tvoje slzy –  túžim ťa uzrieť, aby som bol naplnený radosťou, upomenutý súc na tvoju nepokryteckú vieru, ktorá prebývala najprv v tvojej starej matke Loide a v tvojej matke Eunike, ale presvedčený som, že aj v tebe. Preto ti pripomínam, aby si roznecoval v sebe dar Boží, ktorého sa ti dostalo, keď som skladal ruky na teba“. Amen.

 

        Bohumilí kresťania, bratia a sestry v našom Pánovi  Ježišovi Kristovi!

 

   Viete kto je najväčší „mučeník na svete“? Podľa Dr. Martina Luthera je to Otčenáš, čiže Modlitba Pánova. Napriek tomu, že slová Otčenáša pochádzajú od skutočného Majtra  a sú vzorom pre všetky naše modlitby, napriek tomu, že sa tak modlí množstvo  kresťanov po stáročia , Luther hovorí: je to najväčší mučeník. Myslí tým na mnohé bezduché, formálne,  bezmyšlienkovité opakovanie Pánových slov, bez zápalu viery, bez  vzťahu skutočnej lásky, bez  očakávania , že  tieto prosby budú v nebi vypočuté. To všetko musí Otčenáš pretrpieť. Luther vo vzácnej knižke: „Ako sa modliť“ napísal dokonca aj  takéto slová:“Myslím, že keby sme vedeli čítať myšlienky, ktoré pobehujú a mihajú sa hlavou a srdcom nejednému modlitebníkovi, ktorý je studený a nepobožný, že by to bola najsmiešnejšia komédia, akú svet kedy videl. Začnú: „Chválime…a vzápätí sú myšlienkami v krajine, kde pečené holuby  sami lietajú do úst.“  Súčasne však Luther napísal a vyznal, že „modlitba je najväčším zázrakom kresťanského zboru“. Je známe, že on sám sa modlil veľa a často, hoci priznával, že k modlitbe nemal  dosť často chuť a že sa musel veľmi často prehovárať a povzbudzovať. V dnešnú nedeľu s názvom : Rogate- modlite sa, chceme sa dať pozvať jej odkazom, Lutherovým príkladom i príkadom ap.Pavla, ako aj pokynom PJK, ktorý zasľubuje:“ Proste a dostanete“!(Lk 11,8)

   

     Najskôr si všimnime príklad ap.Pavla, ktorý sa modlí za svojho mladého spolupracovníka a brata Timotea. Jeho modlitba je najskôr vyjadrením vďaky 

Pánu Bohu za  toho, ktorý sa po jeho boku postavil do apoštolskej služby. Pavel spoznal a skúsil,  že má v ňom verného spolupracovníka a nasledovníka, ktorý bude pkračovať v jeho misijnom diele. “Ďakujem Bohu, ktorému s čistým svedomím slúžim v šľapajach predkov, ako sa neprestajne rozpomínam na teba v modlitbách…“(v.3).  Mať nasledovníkov- či už v rodine, alebo v cirkvi je vždy milé, povzbudivé a vzácne. My na našich konventoch neraz vzdycháme a voláme:“Zachráň nás, Pane hynieme“, keď vidíme, že často nemá kto vstúpiť do brázdy a chytiť sa pluhu na roli cirkvi dedičnej- raz v službe Slova, raz v službe učiteľskej , inokedy služby za organom, pri oltári, v presbyterstvách  a podobne. Na druhej strane, ak sa predsa nájdu noví pracovníci a spolupracovníci, možno považujeme všetko  za  samozrejmé a z našej strany za

vybavené“. Príklad ap.Pavla nám otvára oči k správnemu kresťanskému  postoju k tým, ktorí sa namáhajú a pracujú medzi nami v cirkvi.  Preto sa s láskou modlí za svojho spolupracovníka Timotea  a ďakuje Pánu Bohu za neho.    

     Niekedy je ľahšie poďakovať osobe, prípadne aj naplniť iné apoštolské slovo: „Hoden je pracovník svoje mzdy“. Ale je nad naše sily a vôľu,  

modliť sa za spolupracovníkov. Prosiť si ich od Pána Boha ako dar a modliť sa za nich. Prosiť Pána cirkvi, aby im dal silu, zdravie, odolnosť a múdrosť  skrze dary Ducha Svätého.  Neraz mnohí cirkevníci povedia: ja sa pomodlím aj doma 

a nemusím chodiť  na Služby Božie. Možno, že za seba, za potreby svojej rodiny človek naozaj dokáže prosiť aj  bez pomoci bohoslužobného spoločenstva . Menej isté je, či človek sám, bez pomoci dokáže aj ďakovať a  najmä, či sa dokáže modliť aj za iných. Dnešné  vedectvo zo života SZ Izraela   naznačuje iné. Jozua bojuje, Možiš sa modlí, ale ani on sám to nedokáže dlho a trvalo, potrebuje pomoc Árona a Chura. Iba tak Izrael víťazil nad Amálekom a podobne aj v mnohých iných zápasoch.(2 M 17,8-13)

 

Preto môžeme povedať s Lutherom : modliť sa nie je ani ľahká práca, lebo satan nie je nikdy unavený a nie je lenivý! Urobí všetko, aby človeka zviedol a odhovoril od modlitby. Náš reformátor v spomínanej knižke: Ako  sa modliť, uvádza : „Najprv: Keď cítim, že som kvôli všelijakej práci a myšlienkam statil chuť a potešenie z modlitby – veď telo a  diabol neustále  modlitbe bránia a prekážajú- vezmem svoju knižku žalmov a bežím do komôrky, -alebo ak je k tomu príležitosť a čas, tak i do kostola medzi ľudí, a začnem hovoriť, podľa toho, koľko mám času: Desatoro prikázaní, Vyznanie viery, rôzne výroky Kristove, Pavlove či žalmy. Hovorím to pre seba, ako pre seba hovoria deti.  -Potom, keď sa srdce takýmto hovorením rozohrialo a prišlo k sebe, potom hovorím v pokore k Otcovi, krátko, ako je možné: Otče, som hriešnik, nie som hoden hovoriť k Tebe.. .a potom sa modlím , sám, alebo s ostatnými Otčenáš, tak, že si každú prosbu viackrát opakujem...“.Dr. Martin Luther v ďalších slovách skvelým spôsobom ukazuje, ako treba prísť ku správnemu pochopeniu a čo najúprimnejšiemu vysloveniu každej prosby Otčenáša.

      

 Od cirkevného otca Jeronýma Luther poznal myšlienku, že aj  práca človeka môže byť modlitba.  Poznal aj príslovie: kto usilovne pracuje, modlí sa dvojnásobne. Luther však pripomna, že to platí iba vtedy, ak človek pri každej svoje práci naozaj myslí aj na Pána Boha, ctí Ho, myslí na Jeho prikázania a súčasne ich plní…nekradne, nepodvádza ,nekoná bezprávie, nezpreneveruje!

Ak to tak tak nie je, platí to aj naopak! „Dielo neveriaceho je vlastne prekliate. Ten, kto verne nepracuje, preklína dvojnásobne. V srdci pohŕda Bohom i človekom. Tak sa jeho skutky i práca stávajú dvojnásobným prekliatím...Takíto ľudia vždy zostanú žobrákmi a nešťastnými…“ .

    

      V dnešnú nedeľu si uvedomujeme, že naučiť kohokoľvek správne sa modliť, nie je  ľahké a jednoduché. Platí to aj v našich rodinách – keď učíme modliť sa naše deti, alebo vnúčatá. Ak  sa o to usilujem a dokážeme to, stanú sa aj oni požehané a potom sa stanú požehním aj pre iných.  Tak, ako sa stal požehnaním pre prvotnú cirkev napr. aj mladý Timoteos.  Evanjeluim  prijal  a dôverne  ho spoznal najmä cez slovo zvesti a príklad ap.Pavla. Lenže aj ap.Pavol zdôrazňuje a pripmína s vďakou, že on sám mal na čo nadviazať! Základy duchovného života  mladého Timotea boli položené v rodine!  Boli položené nezastupiteľnou službu, o ktorej vie a ktorú vysoko oceňuje, pripomnajúc, aby ani Timoteos na túto službu a sejbu lásky, viery a vernosti nezabudol.  -Mysliac a „rozpomínajúc sa tvoju  nepokryteckú vieru,“- zdôrazňuje, že táto prebývala už „v  tvojej starej matke Loide a v tvoje matke Eunike“. Tieto ženy zrejme položili dobrý a pevný základ  dôvery v Boha u mladého Timotea. Nepochybne, to bolo to najlepšie a najcennejšie, čo mohli dať a odovzdať  svojmu vnukovi a synovi.

          

    Dnes sa učíme, milí bratia a sestry,  dobre  a neprestajne  sa modliť. Ďakovať za svojich najbližších, i za všetkých našich služobníkov v Cirkvi.

Táto nedeľa je však aj nedeľou pripomnajúcou nám úlohy matiek. Ich lásku , starostlivosť a službu, ktorá sa môže stať pravou bohoslužbou. Ján Ámos Komenský povedal, že prvá a základná stráž ľudského rodu začína pri detskej kolíske. Mal na mysli aj duchovnú výchovu a starostlivosť, príklad života i vytrvalé modlitby za deti,  ktoré sa v Krste svätom stali aj Božími deťmi. 

To, čo sme počuli od Luthera o  poctivej práci a jej požehnaní, platí aj o službe a práci matiek a starých matiek. Môže byť dvojnásobným požehnaním. Službou Pánu Bohu i vnúčatám a dietkam. Ak ale nekonáme verne, môže priniesť dvojnásobné trpké ovocie a sklamanie… 

    V tomto zmysle dnes spolu ďakujme za naše mamy a staré mamy, či žijú tu, ale sú už u Pána, v nebi. Ale aj prosme za ne, aby svojou zbožnosťou, vernosťou a dobrým  príkladom predchádzali svoje deti a vnúčatá, aby „roznecovali v nich dar Boží“, ktorý prijali pri Krste svätom, pri konfirmácii a pri každej službe v spoločenstve veriacich. Dnes im všetkým žehnáme! A dobrorečíme za všetky mamy, mamičky a mamulienky i staré mamy a prosíme Pána a nebeského Otca , aby svojou láskou a nepokryteckou vierou  stali sa požehnaním pre svoje rodiny, deti, vnúčatá a celú Cirkev. Cez jej službu aj požehnaním nášmu ľudu a vlasti. Amen.           Sobotište   2O10   Ľ.Batka st.


Leave a Reply