Pravi a nepraví reformátori cirkvi

Webový portál www.postoy.sk priniesol veľmi kontroverzný rozhovor pod titulom Mojou úlohou je korigovať dezinterpretácie pápeža Františka. Autorom rozhovoru s britským spisovateľom, novinárom a publicistom Austenom Inereighom je Bohumil Petrík. Tá kontroverznosť je na začiatku rozhovoru. Britský autor vydal biografiu pápeža Františka pod názvom Veľký reformátor (The Great Reformer). Autor pápeža zaraďuje medzi pravých reformátorov cirkvi, kým tí iní sú nepraví. Prečo? Najlepšie bude si rovno prečitať aspoň úvodnú časť. Toto nie je príspevok ku zmiereniu, k ekumenizmu, hlavne nie k spoločnej oslave 500. výročia reformácie.   P

Pápež František príde do Lundu , Švédsko

Ako sme už písali, 31. okt. 2016 na Pamiatku reformácie sa budú v meste Lund, Švédsko, konať slávnostné služby Božie k 500. výročiu Reformácie a 70. výročiu založenia SLZ v tomto meste. Na tieto slávnosti príde osobne aj pápež František. Bohoslužby budú viesť predseda SLZ biskup Munib A. Younan a gen. tajomník SLZ , farár Martin Jung. Na príprave sa budú podieľať aj Evanjelická cirkev Švédska na čele s arcibiskupkou A. Jackelenovou a Rímskokatolícka diecéza Štokholmu. (www.evangelikus.hu)

Archeológovia našli pečať judského kráľa Hiskiu

Izraelskí archeológovia oznámili, že pri vykopávkach pod Chrámovou horou v Jeruzaleme našli pečať judského kráľa Hiskiu. Je to prvé historické potvrdenie biblických správ o tomto judskom kráľovi. Hiskia vládol asi od 727 do 698 roku pred narodením Ježiša Krista. Bol to bohabojný kráľ. Dal opevniť jeruzalemské múry a dal vykopať pod vrchom 500 m tunel na zásobovanie vnútorného mesta čerstvou vodou z prameňa Gihon. Tunel je v súčasnosti sprístupnený pre návštevy turistov. (www.israelnetz.com)

Kostnická iskrička – 5: Reč, písmo a spev koncil nespálil

Kostnická iskička – 5:  Reč, písmo a spev koncil nespálil Aj keď kostnický koncil Jána Husa upálil, jeho reformačný, náboženský a mravný odkaz na hranici nezhorel. Nepodarilo sa spáliť ani ďalšie dôležité hodnoty, ktoré možno nazvať kultúrnym odkazom a dedičstvom. Patrí k nemu rozhodujúci prínos pre rozvoj českého jazyka a reči. Hus síce nebol prvý, kto začal v dobe vládnucej latinčiny písať po česky. Toto prvenstvo patrí Tomášovi zo Štítneho. Hus už v Prahe zaujal najmä kázňami v reči ľudu, podporou Kutnohorského dekrétu pre Karlovu univerzitu, korešpodenciou písanou po česky, ale aj prípravou na zjednodušenie českého pravopisu. Na ňom pracoval...

Kostnická iskrička – 4: Glejt Žigmunda…

  Glejt Žigmunda versus Božia pomoc   Veril majster Ján Hus kráľovi Žigmundovi, alebo viac dúfal v Božiu pomoc, keď sa rozhodol ísť na Kostnický koncil?  Odpoveď na túto otázku rozdeľuje ľudí dodnes. Všimnime si najskôr Husovu domácu prípravu. Predovšetkým nechal ešte v lete vyvesiť na dvere kostolov a kláštorov verejné vyyhlásenie, že na koncil chce ísť a tam “vydať počet zo svojej viery”. Ak niekto vie o jeho bludoch, nech to oznámi na synode, konanej v Prahe 26.augusta 1414. Svoje oficilálne vyhlásenie kráľovi Václavovi, kráľovenej a dvoru zakončil príznačne: “Ak bude usvedčený, je pripravený zomrieť, pevne však dúfa, že...

1690. výročie nicejského vierovyznania

1690. výročie vzniku nicejského vierovyznania V júni roku 325 sa zišiel prvý ekumenický koncil (synoda). Jeho úlohou bolo riešiť otázku Svätej Trojice, konkrétne vnútorný vzťah medzi Otcom a Synom. Mala to byť zároveň odpoveď na otázky, ktoré pred cirkev nastolil Árius. Nicejský koncil zvolal a otvoril cisár Konštantín. To je pre cirkev samo o sebe dôležité a poučné: právoplatnosť koncilu nezávisí od pápeža. Konštantín sa ho aj zúčasťnoval v cisárskom purpure, ale nenárokoval si jeho vedenie. Synoda zasadala v cisárskom paláci v Nicei a viedol ju biskup Ossius z Cordoby, ktorý bol dôverníkom cisára. Presný počet účastníkov nevieme, ale tradícia...

Dnes 585 rokov od Augsburgského vyznania

Augburgské vyznanie, hlavný vieroučný spis evanjelicko-luteránskej a reformačnej teológie. napísal ho zväčša Filip Melanchton. Vyznáva ospravedlnenie hriešnikov jedine milosťou, jedine skrze vieru, jedine vďaka zásluhám Pána Ježiša Krista. Bolo podpísané mnohými vedúcimi osobnosťami nemeckých miest a regiónov. Vyznanie prezentovali Cisárovi sv. rímskej ríše Karolovi 5-temu v Augsburgu, 25. Júna 1530. O niekoľko týždňov toto vyznanie rímsko-katolícka vrchnosť odmietla. Načo Melanchton reagoval napísaním obraňého spisu Obrany Augsburgského vyznania (1531). V 1580 bolo nezmenené Augsburgské vyznanie zaradenédo Knihy svornosti.