Viera

    Viera je zaiste podstatou toho, čo sa nadejeme a dôvodom toho, čo nevidíme…(Židom 11.1)

Verím že by takmer na 100% ľudí na otázku viery, odpovedali, že sa to týka náboženstva. Preto že nám slovíčko "viera" pripomína náboženstvo pre ktoré sme sa rozhodli že ho budeme nasledovať. Na svete sú mnohé náboženstvá a ľudia neveria len v Ježiša Krista, ale aj niečomu inému.  Ateisti veria že Ježiš vôbec ani neexsitoval. Moslími veria že je Alah boh, činania veria že je Budha boh, atď. Nechcem týmto rozväzovať tému o nábožestve ale o živej viere o akej hovorí Biblia. My sme kresťania ktorí veríme že je Ježiš naším Spasiteľom a preto je potrebné aby sme aj životmi to dokázali. Same Slovo Božie hovorí že viera bez skutkov je mrtva a taktiež aby sme neboli len poslucháči Slova Božieho, ale aj jeho činitelia. Nestači aby sme chodili do kostola, ale aby sme svojimi životami reprezentovali to v čo veríme. AP. Jakub povedal: Ty veríš že jeden je Boh. dobre robíš. Aj demoni veria a sa desia…(Jak. 2.19). To nám hovorí o tom, že aj demoni veria, ale na rozdiel od nás, kresťanov, ony sa desia. Mohli by sme sa pýtať: Čoho by sa to mali demoni desiť? Práve toho, že jedného dňa bude nad nimi vykonaný súd, ale žiaľ kresťania sa nestrachujú svojho stretnutia s Bohom.

     Kresťania (Kristovci) boli pomenovaní po svojom zakladateľovi, tj. Spasiteľovi, Ježišovi Kristovi. Boli to Jeho učeníci, ktorí verne nasledovali to čo ich učil ich Pán a majster. Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme videli na vlastné oči, na čo sme sa pozerali a čoho sa nám dotýkali naše ruky, o tom svedčíme, totiž o slove života…(1 Jan 1.1). Konali presne tak ako im hovoril, nie preto že videli divy a zázraky, ale preto že boli presvedčení Komu uverili, že má moc človeka spasiť, zachrániť od zlého, uzdraviť…a preto bolo hodné aj svoj život dať pre takú vieru. Ap. Jan píše o pevnom presvedčení, svojho spasenia. Viera nie je niečo ako: "Boh na koniec o všetkom rozhodne", ale presvedčenie toho čo nevidíme, ale vieme že tak bude. Mohli by sme povedať že je toto záhada. Z ľudského, pochybného, pokryteckého, neverného hľadiska, je to práve záhadou. Spasiteľ, ale, chce aby sme boli presvedčení o svojom spasení. My nepotrebujeme, žiadne dôkazy, ani žiadných sprostredkovateľov, ani prímluvcov, preto že On je náš prímluvca:Deti toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale ak niekto zhreší, máme obhajcu u Otca, Ježiša Krista spravodlivého. On je obeťou zmierenia za naše hriechy a nie len za naše, ale aj za hriechy celého sveta…(1 Jan 2.1-2). A čo sa týka presvedčenia nám istý apoštol dáva istotu: Kto má Syna, má život, kto nemá Syna Božieho, nemá život. Toto som napísal vám, veriacim v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život…(1.Jan 5.12-13).

Na vrchu premenenia bolo počuť hlas z nabies: Toto je môj milovaný Syn, jeho pošlúchajte…(Lukaš 9.35). Boli tam traja svedkovia ktorí počuli ten hlas z neba. Ich majster im hovoril o veľkých veciach, ktorím spočiatku nerozumeli, ale neskoršie verili každému Jeho slovu, preto že boli presvedčený, že práve On je ten ktorý má moc. On je ten ktorý mrtve náboženstvo kritizuje, a činí niečo nové. Farizeom hovorí, že ak nebudú činiť pokánie, tak budú musieť skončiť v pekle, v ohnivom jazere, tam kde bude plač a škripanie zubami (Mat. 25.30). Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa…(Ján 14.6). Tieto slová vyriekol práve pred učiteľmi zákona, aby im ukázal, že On je ten kto človeku objavuje Božiu pravdu. On to svojimi skutkami dokazuje, keď uzdravuje chorých, otvára oči slepým, hluchým uši, a dáva prepustenie zajatým…Známy je Jeho výrok: Tvoja viera ťa uzdravila… Na zem priniesol niečo čo malo význam, účinok a život. Ľudia mali dôvod Mu veriť. Jednému zo svojích učenikov povedal: Preto že si ma videl, uveril si: blahoslavení, ktorí nevideli a predsa uverili…(Ján 20.29).

V NZ sa spomina asi 150 krát slovo viera. Spomínajú sa ľudia ktorí sa aj napriek prenasledovaniu, nevzdávali viere v Ježiša. Boli odlučovaní od svojích rodín, hádzaní divým šelmám, mučení, zabijaní, radšej dali svoje životy ako čo by sa vzdali Toho komu verili. Ap.Pavel hovorí: boj som dobojoval, vieru som zachoval… (2.TM 4.7) Tento istý apoštol píše Filemonovi: Počujúc o tvojej viere…(Filemonu 5)…Vierou dedia zasľúbenie…Žid. 6.12).Celá jedenásta kapitola Židom hovorí o hrdinoch viery, ako prešli červené more, ako padli múry Jericha….Hľaď me na Ježiša, dokonávateľa a pôvodcu viery (Žid.12.2) a ďaléj:Spomínajte na svojich vodcov, ktorí vám zvestovali Slovo Božie. Pozorujte aký bol ich koniec obcovania a napodobňujte ich vieru…(Žid.13.7).

Prvá cirkev poznala len jednu vieru. Bola ta viera v Ježiša Krista! Ten kto pochyboval, znamenalo že neveril! Ten kto si vymýšľal rôzných sprostredkovateľov, bol vylučený preto že neveril že na spasenie stačí Ježiš Kristus. Veď preto sa museli zisť v Nicei, aby odlúčili vieru od neviery. Na radikalnom základe postavili apoštolské vyznanie viery, a čo bolo viacej, nebolo z Boha. Neskoršie sa nahromadili rôzne denominácie, ktoré propagovali svoje vyznanie viery, a tak tá prvá viera v Ježiša Krista začala strácať svoj význam. Chcem sa spoľahnúť na Slovo Božie, preto že ono hovorí že je Boh žiarlivý Boh ktorý tresce až do tretieho a štvrtého pokolenia tých ktorí mu neveria a žehná tých ktorí mu veria. Z toho vyplýva, že sa Boh hnevá na svoje deti keď Mu neveria, alebo keď Mu pochybujú, alebo keď Mu postavia "rivalov" Tj. iných bôžikov. Boh chce aby človek mal takú vieru ktorá nezahanbuje a nenecháva človeka v rozpakoch. Boh nemá rád keď jeho deti nemajú istotu spasenia. On seba objavil ako Spasiteľa, ktorý jasne svojím deťom hovorí o spasení. On chce aby Jeho deti vedeli komu veria, aby neboli ako tí ktorí nemajú nádej, ale tí ktorých nijaká prekážka nepremôže. Ako malé dieťa som pokrstený do evanjelickej cirkvi, ale to ma neučinilo veriacím človekom. Ani konfirmácia mi nepomohla, bez ohľadu že som vedel naspamäť kopec veršov, ba aj apoštolské viznanie viery. Bol som len jeden hriešnik ktorý som si najkrajšie roky svojho života nechal v krčme. A práve z tej ma Boh svojím predivným spôsobom vyhnal von!  Spoznal som Jeho pravdu a už 18 rokov chodím s Ním. Dostál som pevné presvedčenie o svojom spaseni. Nechcem na ani jednu denomináciu prstom ukazovať, ani súdiť, preto že Slovo hovorí že akým súdom súdite, takým budete súdení (Mat.7.2). Ale chcem hovoriť o živej viere v Ježiša Krista, ako Toho ktorý má moc!

V päťdesiatích rokoch minulého storočia v korejskéj občianskej vojne, na bohoslužby prišli komunistickí vojaci. Na zem hodili obraz Pána Ježiša a povedali, aby zapľuli na ten obraz. Tí čo zapľujú zastanú na jednu stranu, a tí čo nechcú zapľuť, zastanú na druhú stranu. Začali od starších zboru. Keď sa vystriedlali, po nich nasledovala jedna dievčina. Vzala ten obraz do rúk, utrela ho a povedala: Pane, som pripravená pre Teba umrieť. Keď to videli vojaci, tak povedali tým čo zapľuli: Zradili ste Ježiša, zbabelci, tak zradite aj komunistov a všetkých do jedného ich postrieľali. Toto som chcel povedať ako záver, aby sme si dobre rozmysleli, či budeme veriť Pánovi Ježišovi aj v tých najťažších chvíľách, alebo svoju vieru ospravedlnime tým že sa budeme hašteriť, že sme vernejší, ako iní, a prstom ukazovať na všetkých ktorí nemyslia ako my? Podstata celej Biblie, je viera v Ježiša Krista, a kto neverí už je odsúdený. To naznamená že bude potom, ale je teraz. Nech nám Pán Ježiš pomôže aby sme tomuto rozumeli a nesúdili nikoho.

19 Komentáre k “Viera

  1. tabak

           "Práve toho, že jedného dňa bude nad nimi vykonaný súd, ale žiaľ kreťania sa nestrachujú svojho stretnutia s         Bohom".(cit)

              Požehnaný nový  rok  vinšujem.

    Mám  otázku: Prečo žiaľ? Mali by sa strachovať, podobne ako tí démoni?  Mali by mať vieru  a v nej sa strachovať?

    Môžeš to vysvetliť?

        

          A ešte jednu otázku : Cheš povedať, že Ježiš Kristus klamal, keď povedal: Kto verí a je (bude) pokrstený je (bude) spasený"(Mk),

         alebo chceš povedať, že veríš V Ježiša, ale neveríš  v  to, čo  On o svojom  krste  povedal?Zdraví ta b a c

    1. dragec

      Taktiež želám všetko najlepšie v Novom Roku

      Odpoveď na prvú otázku: To čo som napísal o demonoch že sa trasú, myslel som na to že majú dôvod aby sa triasli. Dôvod je že sú odsúdení na večné zatratenie. A čo sa týka trasenia kresťanov, chcem zdôrazniť slová Pána Ježiša:Nie každý kto mi hovorí: Pane, Pane, vojde do kraľovstva nebeského, ale kto činí vôľu môjho Otca nebeského…(Matúš 7.21). To že sa spasení netrasú, je preto že činia vôľu Otca nebeského. A tí čo by sa mali triasť sú tí ktorí pochybujú. Nechcem teraz rozvíjať tému o pochybnostiach, poviem len skrátka. Pochybnosť je to, keď neverim v realitu v ktorej sa nachádzam. Ak je pekné počasie a ja poviem že je škaredé, tak je to pochybnosť. Čo sa týka duchovného rozmýšľania, pochybnosť je keď Boh hovorí že na spasenie stačí Pán Ježiš a ja hľadám nejaké iné riešenia pre moje spasenie, tak to je pochybnosť. Po druhé: Slovo Božie hovorí, že keď sa človek znovuzrodil, tj, zmenil svoj spôsob žitia, činenia iných vecí aké činil, iné rozmýšľa, čo dopoosiaľ myslel, a ten človek si dovolí žiť aj ďalej životom akým žil, to znamená že aj s jeho vierou niečo nie je v poriadku. Pre takého plati že sa netrasie od strachu že za svoje skutky, (alebo neveru) bude musieť zodpovedať pred Bohom ako sudcom a nie ako milostivým Otcom. Dnes je nebeský Otec, milostivý Otec, a potom bude sudca, tj. oheň spaľujúci. Nech si nikto nemyslí že keď Pana Ježiša nazve Pánom že je všetko v poriadku. Ten ktorý činí vôľu Otca nebeského ten bude sasený.

      Odpoveď na druhú otázku: V EV. Marka píše: Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, ale kto neverí bude odsúdený…(MK. 16.15). Aby človek bol spasený, v tomto verši nám zdôrazňuje poradie. Najprv uveriť, a potom krstiť! Krst je odpoveď na to čo som sa rozhodol. Krstom vyznávam že zomieram starému spôsobu žitia a vstávam v novote života.…v Ňom ste boli aj obrezaní, nie obriezkou vykonanou, ale obriezkou Kristovou, že ste sa totiž vyzliekli z telesnosti, keď ste boli s Nim pochovaní v krste. V Ňom ste boli aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý Ho vzkriesil z mrtvych…(Kološanom 2.11-12). Tu spomína vetu: V Ňom ste boli vzkriesení vierou…To znamená že hlavnú rolu urobila viera v Ježiša Krista. Nie samý, krst, krst je len dôkaz toho že som sa rozhodol nasledovať Pána Ježiša vo viere pre každú oblasť svojho života. Ak som bol alkoholik, to už viacej nie som preto že som vyslobodený vierou v Ježiša Krista. To čo nedokázala medicína, ani nikto na svete, práve to dokázal Ježiš Kristus. Môžeš byť pokrstený či ako  malé babätko, alebo ako dospelý človek, ak tomu neveríš, čo si práve vykonal, a prečo si to vykonal, tak ti je marny tvoj krst. Krst má svoj význam vtedy keď tomu rozumieš a veríš že ťa Pán Ježiš spasil. Krst nie je podmienka pre spasenie ale dôkaz môjho spasenie, v obeti Ježiša Krista. V tomto som presvedčený, ak ty máš iné presvedčenie, môžeš ho napísať, ale najdi aj biblický dôkaz pre to presvedčenie. Nie som teolog, som len laik, so skončenou strednou školou, ktorý miluje Pána Ježiša a rád prijme myšlienky iných.

      Prajem Ti mnoho Božieho požehnania.

       

       

      1. tabak

              Škoda ti brať ,vážný pán dr.agec tvoju vieru, ak už si sa rozhodol spasiť sa. Pokúšam sa aj veriť, že  veríš že si spasený a  táto tvoja viera ťa zachránila. Tiež je pekné od teba, že si dal aj dôkaz tvojho spasenia a pokrstil si sa.

                   Ako hovoríš ďalej , nie si teolog, si len laik  ( bývalý alkoholik ?) so skončenou strednou školou  a tak to dr.pred menom  nutne nemusí znamenť doktor, poťažne si si doktorát mohol kúpiť na Trenčianskej uviverzite, alebo rovno v Plzni… ale tak, či onak, nič ti nebráni vyučovať  tvoju vlastnú telógiu, lebo  to, čo tu predvádzaš je  : slovo o Bohu, čiže teológia. 

              Tvrdíš však aj nasledovné: "rád príjmeš myšlienky iných".                                                                                     Prišiel som zdlhšej cesty, sadnem a čítam, čítam a  hovorím si : čosi tu smrdí, musím si asi vymeniť onuce.  Aj som to urobil, ale  zistil som, nepomohlo-  lebo to smrdí tvoja  samochvála. 

               Lebo ty " rád príjmeš myšlienky iných". Nielen že príjmeš, ale údajne rád!? Pritom je jasné, že si neprijal ani

        jednu myšlienku, ani biblický dôkaz od istého pána-  volá sa tuším Martin  Luther a napísal už dosť dávno takú knižočku, aby ju aj lajkovia pochopili, ak chcú. Volá sa Malý Katechizmus, Na rozdiel od teba  píše:

                     Čo dáva a aký úžitok pôsobí Krst svätý?

        "pôsobí odpustenie hriechov, oslobodenie od smrti a diabla a dáva večnú blaženosť všetkým, ktorí veria tomu, čo hovoria Božie slová a zasľúbenia""

                     Ktoré sú tie Božie slová a zasľúbenia?

         

        "Pán Ježiš Kristus to hovorí u Marka v poslednej kapitole (16,16): Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený."

        Tiež  učí, na rozdiel od teba, že Krst – voda so slovom Božím spojená a spečatenáje spásonosná voda života  a kúpeľ znovuzrodenia v Duchu Svätom, ako hovorí sv.Pavel  k Títovi v 3,kap.(5-7). 

            Toto svedectvo o Božej milosti, Kristovom konaní a zasľúbení je spomínané tiež aj napr.vo Veľkom Katechizme, v Augsburskom vierovyznaní,  ktoré napísal "učiteľ Nemecka" F.Melanchton v súhlase s Lutherom.

            Prišiel si , vážený pán. dr.agec do totálneho konfliktu s týmito doktormi, no ty tvrdíš, že "rád ! príjmeš myšlienky iných." Sám seba si usvečil z  klamstva.  Pritom tento portál má v záhlaví Lutherov erb, – a vyššie je uvedená aj kolónka: čo  veríme  a vyznávame.

               

           Neviem,  možno si starého Adama utopil rovno v alkohole – ale zabudol si na starú mater(Evu) v sebe, lebo si od oných doktorov telogie neprijal zhola nič.  Tvoje slová o tom, že rád príjmeš nejaké myšlienky sú obyčajnou frázaou a  ak  máš "rád" podobným spôsobom aj Ježiša – popros Ho o odpustenie.

          

                   Na moju  tretiu otázku sa už s odpoveďou ani neunúvaj, alebo ponúkni svoje učenenie niekde u novokrstencov  a im podobných, určite sa potešia….

                   Zdravím v zmysle Mt 28,19    

      2. Potvrdzujem, je to tak ako píšete, ale evanjelici na Slovensku , aj tí v Srbsku potrebujú toto , potom príde prebudenie a naplnenie viac ako poloprázdnych kostolov :

        .

        Tento mladý muž ktorého si Boh tak náramne použil je práve preto mojim vzorom, bol jednoduchý, bol oddaný Bohu.
        ——————————————————————————————————————————————————
        Životný príbeh.

        Tento mladý chlapec – kazateľ z kamenouhoľných baní južného Walesu (Veľká Británia) mal silné bremeno túžby po celosvetovej obnove. Ale kvôli jeho neskúsenosti, obmedzenému poznaniu a pravdepodobnej démonickej kontrole, táto neuveriteľná služba skončila oveľa skôr, ako mala. Keď prišla mocná obnova cez vedúce postavenie Evana Robertsa, veľkí a dôstojní kazatelia Anglicka a Walesu mali nutkanie nasledovať jeho stopy a ťažko pracujúci baníci uvideli zázračnú Božiu prácu.

        Evan Roberts bol veľký obnoviteľ, ktorý získal kľúče duchovného prebudenia. On razil obrovské hnutie Ducha Božieho vo Walese. Aj keď o štyridsať rokov neskôr už nebolo možné vystopovať známky tejto obnovy, toto oživenie bolo naozaj kedysi započaté v jeho vlasti. Všetko, čo súviselo so spomínanou obnovou, zostalo len ako pamäť v srdciach tých, ktorí to zažili. Je o ňom známe, že preto, aby sa nedostal do pýchy, odmietal byť fotografovaný. Evan zničil náboženské formy jeho dní, keď prechádzal uličky v cirkvi, smejúci sa, naliehavý a osobne slúžiaci jednotlivcom. Počas dvoch rokov rozšíril obnovu po celom Walese a spôsobil, že mnohé národy sa zhromaždili do ich kraja, aby dostali svoj dotyk od Boha.

        Historicky štvrté veľké prebudenie
        Robertsovo waleské prebudenie sa historicky radí k štvrtému veľkému prebudeniu. Prvým miestom, kde sa štvrté veľké prebudenie prejavilo, bolo Japonsko r. 1901. K prvému veľkému výbuchu však došlo r. 1904 v malej krajine Wales, na Britských ostrovoch. Predchádzalo mu viacero miestnych prebudení a mnoho modlitebných stretnutí. Tieto modlitebné zhromaždenia boli dosť neformálne, každý účastník sa dal viesť Duchom Svätým. Niekto prečítal oddiel z Písma, iný vydal svedectvo, niekto sa modlil, zase iný navrhol pieseň. Modlitebné zhromaždenia obyčajne trvali dve alebo tri hodiny.

        Mladosť a dospievanie v Duchu
        Evan sa narodil v roku 1878 na juhu Walesu. Bol vychovaný v kalvínskej rodine. Celkovo mal 13 súrodencov. Najväčší vplyv na neho mala Biblia a jeho učiteľ v nedeľnej škole. Vo veku 12 rokov začal pracovať v bani spolu so svojím otcom. Pracoval teda v baniach a učil sa za kováča. Od svojich 13 rokov začal pravidelne a zaviazane chodiť na modlitebné zhromaždenie. V roku 1904 ho Boh začal prebúdzať každé ráno asi o jednej hodine k modlitbám. Celkovo jedenásť rokov sa modlil za vyliatie Svätého Ducha na seba a na Wales. Jeho modlitby boli vypočuté 22. septembra 1904 na zhromaždení v Blainannerchu, keď mal silnú duchovnú skúsenosť, ktorú vysvetlil ako nové naplnenie Duchom Svätým. Počas tej doby ako 26-ročný začal hovoriť v jazykoch. V septembri v roku 1904 vstúpil do školy pre služobníkov a kazateľov vo waleskej kalvínskej cirkvi. Vrátil sa do Newcastle Emlyn, kde sa zapísal na štúdiá, ale v najbližších mesiacoch mnoho času strávil v modlitbe so svojím priateľom Sydney Evansom a plánovaním činnosti pre väčší počet evanjelizačných tímov, ktoré mali niesť evanjelium vo Walese.

        Dôrazy v jeho službe a štvorbodové posolstvo
        Hovoril o svojej skúsenosti a o potrebe všetkých kresťanov, aby boli naplnení Duchom Svätým. Čoskoro sa stali slávnymi jeho štyri body:

        Ak opakujeme utajený hriech z minulosti, alebo máme ešte nevyznané hriechy, nemôžeme prijať Ducha Svätého. Ak je v tvojom živote akýkoľvek hriech, z ktorého si neurobil pokánie, je potrebné to okamžite vyznať Bohu.
        Ak máme čokoľvek v živote, čo je pochybné, musíme to odstrániť. Ak je niečo, o čom by sa dalo uvažovať, že je to hriech, tak je potrebné to urýchlene opustiť.
        Je nevyhnutné úplné odovzdanie sa Duchu Svätému. Pre prebudenie je nevyhnutná odovzdanosť a poslušnosť Duchu Svätému.
        Je potrebné verejne vyznávať Krista ako Spasiteľa a nielen viesť diskusie, ktoré nikam nevedú.
        Prehlásil, že tieto štyri body mu dal Boh, aby ich kázaním prišlo prebudenie. Počas celého prebudenia kázal o týchto štyroch bodoch. Tvrdil, že sú podmienkou prebudenia.

        Poslušný víziám

        V októbri 1904 k nemu Boh prehovoril prostredníctvom videnia, v ktorom bol národ Walesu pozdvihnutý do neba. Na základe videnia prijal bremeno zľutovania a uveril, že Boh im dá 100 000 novoobrátených ľudí. Na konci októbra, ako odpoveď na ďalšie videnie, sa vrátil domov. Boh k nemu totiž prehovoril, aby sa vrátil do svojho rodného mesta – Walesu – a mal tam zvláštne zhromaždenie v cirkvi, do ktorej chodil ako dieťa. 31. októbra sa teda vrátil domov a s povolením svojho kazateľa začal hovoriť najprv na stretnutiach mládeže a potom na modlitebných zhromaždeniach. Na jednom z tých zhromaždení prehlásil, že za 14 dní príde do Walesu veľká zmena. A skutočne za 14 dní prišlo veľké Waleské prebudenie.

        V nedeľu večer 6. novembra 1904, v Gorseinon, keď hovoril po pravidelnom zhromaždení, prítomní prežili úžasný pocit hrôzy Božej. Mnohí ležali na zemi usvedčení z hriechov, iní volali o milosrdenstvo, mnohí sa radovali z naplnenia Duchom, niektorí volali: „Stačí, Pane Ježišu, lebo inak zomriem!“ Prebudenie sa čoskoro rozšírilo aj na iné miesta v Južnom Walese, kde kázali Evan Roberts, Sydney Evans, Seth Joshua, Joseph Jenkins a iní. Prebudenie bolo charakteristické spevom a často chýbala kázeň. Niekedy Roberts odovzdal len jednoduché posolstvo, inokedy sa len modlil. Zhromaždenia často trvali až do skorých ranných hodín. Celý Wales bol zapálený modlitebnými stretnutiami a spontánnymi cirkevnými zhromaždeniami – niekedy s Robertsom, ale aj bez neho. Charakteristická bola preslávená Robertsova modlitba: „Pane, zohni ma!“ (Lord, bend me). Celkovo možno konštatovať, že Roberts nebol veľkým kazateľom. Bol však mimoriadnou osobnosťou, ktorú poslal Boh, aby priniesla prebudenie do danej oblasti Veľkej Británie. Božia vôľa, ktorá je v nebi reálna, sa začala diať aj na zemi. Je známych len veľmi málo jeho kázaní. Oveľa viac je známych príbehov o tom, ako cez neho Boh konal. V dobe, keď bolo prebudenie na vrchole, boli budovy preplnené. Často len sedel v prvej rade so zhromaždenými. Niekedy takto čakal aj niekoľko hodín, až dokiaľ nezačal konať Duch Boží medzi ľuďmi. Zhromaždenie trvalo priemerne 4 – 5 hodín. Počas zhromaždenia mnohokrát prichádzalo bremeno modlitby. V tomto prebudení bolo viacej vanutia Ducha Božieho ako kázania. Modlitby boli vrúcne a horlivé. Evan Roberts nekázal dlhšie ako 10-15 minút. Na konci roku 1904 pôsobilo týmto spôsobom viac ako 100 kazateľov. Je zdokumentované, že počas prvých troch mesiacov sa znovuzrodilo cez 70 000 ľudí. Všetky cirkvi boli preplnené. Nepoužívali sa žiadne spevníky. Neboli žiadni vedúci chvál. Neboli tam spevácke chóry. Hudbou toho prebudenia bola nová Hospodinova pieseň. Keď sa prihovárali za stratených, plakali a volali. Zrazu prišlo utíšenie a v Duchu Svätom povstala skupina ľudí a začali spievať tú istú pieseň, alebo jeden človek vstal a začal spievať. Keď ostatní poznali tú pieseň, tak sa pridali. Neboli tam žiadni vychýrení kazatelia, ktorí by prezentovali svoje meno. Nemali žiadne zbierky. Žiadna organizácia, žiadne platené oznámenia a reklamy. Ľudia boli Bohom priťahovaní do cirkvi bez všetkých tých vecí, ktoré som vymenoval. Nikto nevedel, kde bude Evan Roberts slúžiť, ale všetky cirkvi boli plné. Evan Roberts cestoval po celom Walese a slúžil. Biblická spoločnosť musela nepretržite vydávať Biblie.

        Je známe, že Evan Roberts utekal pred publicitou svojho mena. Rozumel totiž tomu, ako je ľudská prirodzenosť priťahovaná k menu, ktoré je vyvýšené. Snažil sa skryť, aby hlavná pozornosť bola upretá na Ježiša Krista. Prehlásil túto myšlienku: „Ja som okno. Nepozerajte sa na okno, pozerajte sa cez okno. Verte v toho, na ktorého ukazujem. Verte v Ježiša, nie vo mňa.“ Preto nedovolil robiť reklamu svojmu menu. Pri službe zvykol stávať vedľa kazateľne v prúde Božieho vanutia. Potom si kľakol vedľa kazateľne k prímluvnej modlitbe. Často tam bolo prítomné bremeno prímluvnej modlitby. Niekedy zišiel z pódia a sadol si, ale zhromaždenie pokračovalo. Mal postavenie, ktoré vedel správne používať. Niesol Božiu slávu, kdekoľvek prišiel. Mal veľmi jedinečný vzťah s Bohom, ktorý sa nenašiel u mnohých. Bol katalyzátorom prebudenia. Mal zjavenie, ktoré jeho generácia potrebovala.

        Hlavná sila prebudenia trvala dva roky (1904-1906). Do cirkví pribudlo 100 000 ľudí (tak, ako sa modlil Roberts). O päť rokov neskôr ich bolo 80 000 ešte stále aktívnych. Mnohé krčmy skrachovali, opilstvo opadlo, zločinnosť sa znížila, prostitútky boli spasené a išli do cirkvi. V niektorých okresoch polícia a sudcovia nemali čo robiť. Policajný zbor znižoval svoje stavy. Známa je udalosť s baníckymi poníkmi, ktoré baníci používali pre banskú dopravu. Nechceli poslúchať baníkov, keď títo prestali hrešiť a nadávať. Museli ich precvičiť, aby poslúchali príkazy. Prebudenie zmenilo charakter baníkov tak radikálne, že si to všimli aj poníky. Svetské noviny zaznamenali, že na uliciach je možné stretnúť skupiny ľudí, majúcich modlitebné zhromaždenie. Upozorňovali návštevníkov a cudzincov: „Ak nechcete prežiť náboženskú skúsenosť, tak si dávajte pozor.“ Nad mestami a dedinami bolo cítiť úžasnú Božiu prítomnosť – v jednom prípade celé dva roky. Aj o 25 rokov neskôr v niektorých častiach Walesu ešte stále bolo poznať atmosféru prebudenia.

        sedem charakteristických znakov prebudenia:

        Úcta k Duchu Svätému ako vedúcej sile zhromaždení
        Jasné kázanie Krista a zdravého učenia evanjelia
        Prednostné miesto bolo dané modlitbám, individuálnym aj spoločným
        Závislosť má byť jedine od Boha, nie od ľudí
        Je potrebné nenechať Božieho Ducha obmedziť stereotypným programom alebo nejakou stanovenou metódou
        Musí byť prítomná ochota odstrániť všetky prekážky požehnania
        Nevyhnutnosť priamej pomoci neobráteným
        Príznaky vyčerpania a následný odchod zo scény

        Vo februári 1905 Roberts na sedem dní odišiel z duchovnej práce. Roku 1906 však bol nútený vzdialiť sa natrvalo zo služby, lebo trpel celkovým vyčerpaním. Bol totiž ako Alexander Dowie. Málo odpočíval. Jedného dňa cítil, že už nevládze, a preto odišiel zo scény a stal sa obyčajným prímluvcom. Potom žil 45 rokov v Cardiffe a nekázal už ani jedno kázanie. Nevychádzal na verejnosť. Pozývali ho na konferencie ako čestného hosťa, ale on nikdy neprišiel. Niektorí historici sa domnievajú, že jeho predčasný odchod zo scény spôsobil démonický tlak. V Cardiffe roku 1951 zomrel.

        Správy o prebudení vo Walese sa rozšírili do celého sveta – a s nimi aj samotné prebudenie. V Anglicku arcibiskup canterburský vyzval k celonárodnému dňu modlitieb. Len v rokoch 1903-1906 väčšina anglických denominácií vzrástla o desať percent.

        Leave a Reply

  2. dragec

    Som rád že si môžem vypočuť názory druhých kresťanov. Chcem niečo vysvetliť.

    ako prvé: ja nie som dr.agec ale dragec. A toto sú dve velmi rozdielne slová. Dragec je mužské meno, a keď by ste si pozreli, slovnik mien tak by ste aj vedel čo toto meno znamena.

    druhé, Nie je mi ľuto že spominate že som obmytý v alkohole,ano je to pravda. Ale veď nás Slovo Božie učí že Boh miluje aj hriešnikov, a  tým aj alkoholikov. Ja chvála Bohu už 19 rokov nepijem a verím že keď mňa Pán Ježiš mohol uzdraviť, tak môže všetkých tých ktorí chcú byť uzdravení.

    Narodený som v bývalej Juhoslávii, od otca komunistu a matky tvrdej evanjeličky, (mimochodom v dnešnom Srbsku sú slováci evanjelici). Keď som mal jeden mesiac tak som bol pokrstený vtedajším biskupom pánom fararom Turčanom, a konfirmovaný som bol ako trinásť ročný chlapec. Celá moja rodina sú evanjelici ktorí každú nedeľu navštevujú bohoslužby v chráme Božom v našej dedine. No ja som bol taký, ako aj mnohí iný evanjelici, a práve v ten deň keď som bol konfirmovaný som išiel si dať trochu "doping", veď čo je na tom zle, si trochu vypiť? Veď to mnohí kresťania robia. O niekoľko rokov som sa stal závislým alkoholikom ktorémuani rodina ani priatelia ani doktori ani cirkev nemohli pomôcť. Ale predsa sa našiel niekto kto pomohol, Bol to práve milostivý Pán Ježiš. Toto čo som prežil, prežil som zo svojej skúsenosti, to nie je niečie svedectvo, ale osobne moje a verím že ma Pán Ježiš miluje. Nie len malý katechizmus ale aj veľký sme sa museli učiť, niektoré state naspamäť, ale čo mi to pomohlo keď som sa predsa stal obeťou alkoholu.

    Pán Ježiš povedal že prišiel spasiť to čo zahynulo, prišiel spasiť hriešnikov, a tým som bol ja. Hanbím sa za to že som bol alkoholik, ale som nesmierne šťastný že ma Pán Ježiš spasil. Spravedliví kresťania môžu len cez dvere kostola, žiaľ do kráľovstva nebeského nie. Veď aj sám Pán Ježiš to povedal, neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešných (Matuš 9.13). Po tom ako ma Pán Ježiš zastavil v jednej krčme, neskoršie som dočítal v slove Božom poradie, že človek najprv treba aby uveril a potom sa dal pokrstiť. Ohľadom krstu nebudem komentovať nič, každý má slovo Božie a nech si ho číta.

    Spomenuli ste Luthera a katechizmus, veď ten istý Luther povedal: len Slovo, len milosť, len viera, len Ježiš, tak nevidím nič zlé v tom že som sa pokstil znova, na základe toho čo som uveril. Ja som moje tvrdenie podložil slovom Božím, a bál by som sa na slovo Božie povedať že je ľudský blud.

    1. tabak

            "Kto pácha neprávosť, nech ju pácha ďalej, kto je špinavý nech sa špiní  ďalej"-  a kto sa krstí , nech sa krstí ďalej. Spasil si sa – a iste aj si spasený, ako družstevná lúka….

             "bál by som sa na slovo Božie povedať, že je ľudsý blud".

               Slovo Božie, -Slovo Kristovo je Mk 16,16!!! Akonáhle Vy, pán dragec poviete (napíšete),  že tu"ide o poradie"- tento výrok už nie je Slovom Božím, ale Vaším slovom! To je vaša – prepytujem -"teologia". To je váš výklad, vaše  učenie . váš názor atp. Ak Vám ešte ostali nejaké zdravé mozgové bunky, toľko by ste azda mohli pochopiť  a nemuseli by ste nutne stotožnovať Slovo Písma, s vašimi výkladmi. – Koniec koncov, diskusia na túto tému skončila už dávno, Luther anabaptistom povedal:" ste iného ducha" a každý "pošiel svojou stranou, hnaný žitia nevôľou.."

             Ak teda už prídete na luteránsky portál, tak ste sa mohli hneď predstaviť a  nie zavádzať, aj keď váš "pach samospravodlivosti" sa šíri naozaj doďaleka…Preto Vám musím pripomenúť slovo PJK:"...Kto nevchádza do ovčínca dvermi, ale inokade prelieza, je zlodej a lotor".( J 1O,1.) Nie ste síce prvý a iste ani nie posledný zlodej a lotor, ktorý do tohto ovčínca neprišiel slušne, nepredstavil sa a nepovedal čo chce – ale  s takými sa ani diskutovať nedá.

       

           Vaša "odvaha"  a " múdrosť"  je zrejmá aj s ďašej výpovede:"spravodlivý kresťania môže len cez dvere kostola…".atď..

           Pre evanj.a.v. kresťana je Krst svätý."celoživotný program"(Pleijel)- alebo "každodenné mŕtvenie starého Adama v nás" (MK Dr.M.Luthera)- preto o "spravodlivom"  v zmysle samospravodlivosti sa dá hovoriť iba u vás.

      Ísť  na Služby Božie  znamená – iba jedno: "každú nedeľu dostávam príležitosť zbaviť sa svojich hriechov.

                                   Služby Božie začínajú vyznaním hriechov.

                    Nemusím niesť so sebou prehry uplynulých dní do nového týždňa".(Pleijel).         

              Majte sa dobre: S Pánom Bohom.

       

  3. dragec

     Pán tabak, svojim blogom som nechcel rozväzovať nijakú tému ohľadom krstu. Ani mi nebol cieľ presviedčať nikoho v to v čo verí. Sme predsa dospelí ľudia, sme predsa kresťania, a všetkých nás učí Pán Ježiš aby sme sa milovali navzajom, takou láskou akou nás On Spasiteľ, miloval.

    Keď svojmu dieťatu kúpite nejaký dar, tak to vaše dieťa bude všetkým, aj kamarátom aj nepriateľom hovoriť o tom dare. Tak aj mne môj Otec nebeský dal jeden dar o ktorom chcem rozprávať všetkým ktorí čítajú tento portal. Nie mi je cieľ rýpať, ani urážať, ani si robiť žarty na kresťanskom portali. Moj cieľ je hovoriť čo pre mňa učinil Pán Ježiš.

    Bol som mladý človek ktorý sa dotkol pekla. Už som spominal že som veľkú časť svojho života (13 rokov ) prežil v najväčšej duchovnej tme. Keď je človek odpísaný od spoločenstva, od kamarátov, od rodákov a na koniec bratov a rodičov, tak ten človek naozaj nemá nijaký zmysel pre život. Bol som jeden z tých ktorí, si prepili všetko čo mali. Dožil som paranoju, ( dočinenie z potvorami, ) ktoré mi siahali na život. Cieľ im bol zničiť ma, práve tak ako sú mnohí obete, buď alkoholu, alebo inými omamanými látkami. Bol som ten ktorý sa dopoval so silnými antidepresivami zmiešanými s alkoholom. Mnohé noci som nespal, bal sa sameho seba, utekal po dedine ako telo bez duše. S nikým nekomunikoval, dva krát sa pokúsil o samovraždu. Prvý krát som vypil antialkoholik (liek na liečenie alkoholikov) vo veľmi spitom stave. Na ten antialkoholik stačí len jeden pohárik aby sa človek nikdy nezobudil. Ja som sa na druhý deň na moje prekvapenie zobudil a keď som moje svedectvo rozprával doktorovi, tak mi neveril. Druhý krát som na vojne v Chorvátsku (občianska vojna) jedné ráno vzal do ruke granát, aby som skončil s týmto nezmyselným životom. Dožil som boj dvoch síl, jedna ťahala poistku von a druhá ju vracala, ja som poistku mal na prste. Obliaty potom, plný strachu, som  pochopil že návratu niet!A preto som zahodil granát a rozmýšľal o tom že som spáchaním samovraždy mohol pobiť ďalších nevinných vojakov. Na svojej koži som pocítil čo to znamená byť bosý, do pása nahý a taký chodil po dedine, preto že som si namal čo obliecť. Bol som totalny hnoj. Čo si myslite , ako sa taký človek cíti? Ako sa citi ten komu rodičia povedia: choď na stanicu želežničnú a hoď sa pod vlak, aby si ukrátil muky aj nám aj sebe, oplačeme ťa a zabudneme. Ako sa cíti človek ktorý niekoľko dní nemá čo jesť, nemá kde spať, nemá sa s čím zaodiať, nemá priateľov, ani nikoho? Ako sa cíti človek ktorý nemá cieľ, a nevidí nijaký význam tohoto života? Ako sa cíti človek ktorí prišiel medzi veriacich a oni mu povedia že kostol nie je liečebňa, a preto je potrebné isť von, preto že sú tam spravodliví, čistý a ja smrdím? Ako sa cíti človek ktorému nikto nechce pomôcť? Medicína nemá sily, ľudia nechcú, cirkev vyháňa, súrodenci otáčajú hlavu, a rodičia povedia tak ako som spomenul? Čo takému človeku zostáva? A na konci tohoto trinásťročného trápenia, Boh posiela nádej. Zázračným spôsobom som prišiel k Biblii a tam našiel nádej, nie ľudskú, ale Božskú. Nádej ktorá nezahanbuje, ale ožíva to čo zahynulo. Lebo bol som mrtvy, a som ožil. V tej Biblii som prečítal: Ján 3.3 ak sa nenarodíš znova neuvidiš kráľovstvo nebeské…Povedal som si: ak je toto pravda, nech to bude na moje narodeniny. Pán nezabudol na túto moju myšlienku, ale keď prišiel ten deň tak sa prejavil. Niekde pobede, toho mojho narodeninového dňa som sedel v krčme a pil pivo. Zrazu som začul hlas, ako keď sa človek s človekom rozpráva. Ty si niečo sľúbil, tak to aj splň! Vyjdi von z tejto krčmy. Vyšiel som, preto že som bol veľmi predesený, a ako som si sadal na bycikel, zrazu ako by ma niekto uderil zo zadu, nebolelo ma to, ale som ostal v bezvedomi. Trvalo to niekoľko sekund, keď som znova počul ten hlas: Dnes ak neodídeš do kostola, neuvidíš život! Chvála Pánu Ježiši za Jeho milosť ktorú mi preukazal a to čo nedokázal nikto pod týmto slnkom, dokázal On. Práve v ten deň, v roku 1993 som sa stretol s mojim Spasiteľom o ktorom chcem hovoriť a chváliť Ho za všetko čo učinil pre mňa. Ja už nepijem, ani nefajčim, mám dom, svoju rodinu, svojho otca (matka mi umrela) bratov, a bratov a sestry v Ježišovi Kristovi.

    Ospravedlňujem sa že som sa dotkol niečoho čo mnohým nevyhovuje. Svedčím o Tom, ktorý ma zachránil, a chcem povedať že Jeho poslanie je aby spasil to čo zahynulo

    Nech vás Pán žehná, ja sa za vas modlim, bez ohľadu čo si o mne myslite

    1. tabak

       Pán  dragec, vôbec nejde o to, čo si ja myslím o Vás. Skoro by som povedal,-nič, veď vás nepoznám…Nie je táto diskusia o Vás, Vašej chorobe, Vašom zázračnom uzdravení a Vašom dome…

           Je to o Vašej kázni  a vašom učení, o Vašej interpretácii Písma a Vami vybraných veršíov. Je to aj o vierovyznaní, ktoré áno, stále mnohí milujú a ktorým ste vy, pohrdli, hoci ste mu zrejme kedysi sľúbili vernosť.

      Je to aj o  spôsobe  vášho "vchádzania" do dnes už cudzieho" domu", tej  cirkvi, ktorej  ešte stále  záleží na Slove i Sviatostiach.

            Ale vôbec si memyslím že ste tak naivný, ako to tu predstierate, keďže ste  to "rozohrali" hneď na viacerých blogoch…

           Ak by som sa predsa  len dotkol Vášho životného príbehu, poviem len toľko:

      Vy ste si mysleli, že "nikto nie je s vami"- ani ľudia,  a zrejme ani Ten, ktorý Vás už v dare Krstu sv.prijal na milosť, ako prijíma všetých iných hriešnikov. Vy ste nevideli Jeho vernosť, že bol s Vami- keď Vás napomínal prostredníctvom tých, ktorých Vám dal za učiteľov  a ochrancov. ( Vaši rodičia a krstní si  možno  nesplnili svoju povinnosť: "učte ich"- a budú z toho vydávať počet) . Ale Vy ste nevideli Jeho prítomnsoť ani vtedy, keď ste padali raz dole "nosom", inkedy "hore znak",  alebo  keď ste odisťovali ten  granát…

         Lenže- to nie On, ale vy ste odišli, nie On bol neverný! Čo pri  vašom krste sľúbil, to aj splnil-  ako zasľúbil svojím deťom :"Hľa, ja som s vami, po všetky dni, až do konca sveta". A Jeho sľub je viac, ako vaša viera či pochybnosť. – Keď príde tá chvíľa- tak prosím- povedzte  Mu do očí, že klamal a nebol s vami, ani pri krste, a že tam bola iba voda- že  vás denne nezaopatril každodeným chlebom,  ani pri konfirmačnom vyučovaní nebol-  lebo tam boli len "akési veršíky",  ktoré ste ofrfľali a zabudli,- ani v tom hnoji, ktorý spomínate….            

       -Ja nedbám, Vy povedzte, ak chcete Pánovi, že Vás neobliekol v Krste do bieleho rúcha spásy a nedal  Vám závdavok Ducha Svätého…a pripomeňte Mu, akú milosť ste mu urobili, keď ste Ho už – s jednou nohou v pekle prijali.

      –  Hovoríte,  že teraz máte bibliu. Tú mám aj ja. A čo v nej? Slová  napr.akéhosi colníka Matúša, slová akéhosi mládenčeka, ktorý kedysi  nocou v plachte pobehoval po Jeruzaleme,  akéhosi rybára Jána, "syna hromu"- a akéhosi Šimona a  zopár podobných, ako  bol napr. Saul.  Neni to len obyčané ľudské slovo? Nenapísali to ľudia s dosť divnými životnými príbehmi?  Je ich reč iná, ako  bola bežná?  -ich gramatika bezchybná?-

      A predsa povieme obaja:   toto je BOŽIE SLOVO!  V obyčajnom ľudskom slove je zabalené- Slovo PÁNOVO!  

      Nevadí mi ten obal-  ako ani plienky do ktorých uložila Mária svojho syna ( ktovie čo všetko v nich bolo?!) -lebo viem, KTO v nich bol!  A zrazu nám má vadiť -voda z  J 3,5??? ( Znovuzrodenie z vody a Ducha?)

          Vy by ste chceli tú vodu , ak už nie odškriepiť, tak aspoň "odfiltrovať" od Ducha, hoci od počiatku stvorenia tak bolo, že "Duch Boží sa vznášal nad vodami". (1 M 1,2). Pri novom stvorení to už podľa Vás a  Vám podobných nemôže byť!  Stačí vaša viera – a samozrejme, vaše srdce! Tam je JK, ako ste napísali.  -Čiže  ak niekto chce stretnúť Pána Ježiša, tak je  u vás.  – U nás teda  ani byť nemôže  , lebo : Duch asi neveje kam chce— No fajn.     

                 Nemyslím si o Vás nič zvláštne a modlím sa za všetých, veď BoH chce aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy. Ale to ešte neznamená, že budem pritakávať na  všetky  učenia a názory, ktoré  A.V.  z dôvodu lásky k pravde nemôže prijať. A túto značku ešte stále nosím aj ja…

                 Vážim si tých, ktorí prídu sem otvorene ako inoveriaci a nekamuflujú, aj keď s ich vierovyznaním nesúhlasím  a ak už aj nejaké facky rozdajú, aspoň neskučia , ak nejaké aj "schytajú".  S Bohom!  

      1. hrimark

        Tabak, ste ale dobrý, zodpovedný ochránca AV. Martin L. by z vás mal radosť, alebo žeby nie? Možno by sa dobre rozčúlil, keby videl koľko o AV toho narozprávame  a možno by nás aj zatratil, alebo zavrhol, alebo snáď by to urobil Filip M. ,nebol si však celkom istý tým čo napísal a tak musel ten text stále doplňať a prepisovať, až ho nakoniec takmer celkom zmenil, a možno ho Martin preto tiež tak trošku zavrhol. Bol to ale trúfalý sektár ten Filip. Apropó, ako sa nám to pekne dejiny opakujú, pápež odvrhne svojho mnícha – opovážlivca a opovážlivec, aj keď v dobrom úmysle odvrhne novokrstenca – sektára a aj ten Kalvín nie je práve to pravé orechové… tabak odvrhne drageca…, tak by bolo dobré keby sme ho tiež odsúdili, nech nám to tu nemúti tú našu čistú prečistú vodu. Mám návrh, čo keby sme sa vzájomne hromadne odsúdili a ušetríme Bohu robotu, veď to spravíme len pre neho, aby mal menej práce… Určite nás potom za to odmení…  však brat duchovný – tabak

        1. misulik

           a pokúšam sa pochopiť, o čo tu vlastne ide, o čom vlastne je tu reč…..? Na jednej strane vylievanie životom    zbitého, alkoholom zničeného srdca a človeka…….. Na druhej strane prefiltrovaný upodozrievavý odborný      pohľad a  prelúskaný rozbor slov a  riadkov,  skúseným zrejme teologický študovaným človekom.

          Nezapájam sa do teologického výkladu, nechcem. Mám však jednú námietku k prístupu.

          Prečo, ste v tak dlhom blogu, nenašli ani jedinú dobrú vetu, ani jediné dobré slovko……                                            Nepáči sa mi veľmi na Vás obidvoch " bratoch v Kristovi",  že ste nenašli nič, ale vôbec nič ani v sebe, ani                  vo svojej diskúsii dobrého…..kladného…..povzbudzujúceho……čo by nás všetkých obohatilo a neotrávilo.        Jednoducho – kúsoček lásky a citu k tomu druhému.

           Som si istá  že môj Pán, v ktorého verím ja,  by ju  našiel.

           Všetko dobre.

           

           

           

          1. hrimark

            Misulik, s tebou môžem len súhlasiť… aj akákoľvek čistá teologia, bez lásky je zase len zákonom, ktorý zabíja.

          2. slavo

            mila misulik a hrimark, prisiel sem jeden byvaly opilec a teraz obrateny krestan, to je fajn ze sa obratil a osobne ma to tesi,lebo sa vyhol peklu (Pan Jezis ho vyhnal z krcmy, zaujimalo by ma akymi slovami…).

            Uveril, ale este neveri dost, lebo neveri Bohu, ze ho uz raz v Krste zachranil, a preto sa dal pokrstit druhy krat. No, ked chce takym sposobom robit z Boha klamara, tak nech sa paci, ale preco TOTO vydava za nejaku mudrost, ktorou nas tu chce skolit. a ked to niekto uvedie na pravu mieru z pohladu evanjelickeho ucenia, tak to vy este hodnotite ako nejake zakonnictvo. Sa zamyslite, co a Komu vlastne verite.

            Len by som rad vedel, kde sa vyucil brat dragec za kazatela, lebo tu kaze svoje mudrosti, ktore s Evanjelickym UCENIM A. V. nemaju NIC spolocne a vydava to za prave a ciste ucenie. A este nepriznal, ku ktorej sekte patri, ako som ho vyzyval inde….

             

             

          3. misulik

            Aj ja som rada, že sa opilec vrátil…..a bola by som ešte radšej keby sa vrátil každý a nielen opilec, …..                        ale čo od neho čakáš – chceš ??? Veď už to, čo tu píše a ako to píše, hovorí za neho….!                                                 Toto nie je žiadny vzdelaný človek…..veď vidíš kde a ako žil….                                                                                       Tiež nie je adekvátnym súperom pre teológa. 

            ….. a ked to niekto uvedie na pravu mieru z pohladu evanjelickeho ucenia,                                                              tak to vy este hodnotite ako nejake zakonnictvo. Sa zamyslite, co a Komu vlastne verite.

            POZOR ! Nehodnotím to, ako nejaké zákonnictvo, nemám nič proti uvedeniu pravdy na právu                                  mieru z pohľadu evanjelického učenia. Jasne som napísala, že sa nevyjadrujem, ani nechcem !                    Nesúhlasím so spôsobom komunikácie a necítim lásku a chuť vysvetliť tomu druhému…..Naopak,                         očakávam, že teológ nájde spôsob, ako tohoto človeka presvedčí, poopraví a privedie k čistému                                 učeniu, čiže späť k Bohu….!

             Diskusia, kde je na jednej strane obyčajný jednoduchý, zrujnovaný človek – bývalý opilec                                         a na strane druhej vyštudovaný, skúsený teológ, ktorý je v písme doma, je v nerovnováhe.                                       Potierať toho druhého a nič pre neho nespraviť, s tým sa nezhodujem.                                      

          4. tabak

             Vrana k vrane sadá…

            trafená hus gága…

            …karavána pôjde  ďalej.

            Čistého nám vína nalej!

                                                            /Zabíja liter(a) tabak/

             

          5. misulik

             Len ak v Kristu……. 

            Šetrí si básničky…použi radšej PÍSMO….To by sa od Teba očakávalo….

            2 Korin. 3. kap. verš 6 ….keď už….?

          6. tabak

            Ak nechápeš ,počúvaj.

            Inak píšeš čaj.

            Čo hľadáš je taj.

            Stačí, že ju vidí Pán.

            Haleluja

          7. misulik

            Zbytočne plytváš svojou energiou, je z teba všetko, aj básnik……len nie pravý teológ!

            Využí ju pre drageca, ako teológ, nech to pochopí…S láskou a trpezlivosťou, mu to objasní….

            Tu vôbec nejde o mňa…..ale o Boha, Teba a o neho.

          8. tabak

             vážení čitatelia – stačí sa na konfirmácii dobre naučiť Malý katechizmus Dr. Martina Luthera a hneď  je z vás : teológ-us, plava latikus, podlipu spirus…

                            Ale jedno si dovolím oponovať mišulíkovi: o Boha tu  asi nejde. On bude aj bez nás ta het…

          9. misulik

             To máš skutočne pravdu, o Boha tu nejde, skôr o nás, On bude aj bez nás,                                                                       ale dobre vieš, že som to tak myslela….

Komentovať