M.R.ŠTEFÁNIK (na košariskej fare) Hovoril otec na fare košariskej (na fare, čo hrubé má múry a obloky zamrežované, lipy voňajú vedľa nej, i kostol belie sa v súmraku) hovoril otec: “Keď zve ťa osud, choď! Nám boriť sa tu, zmárať usúdené a kosti zložiť do poddaných zeme sťa semä, ktoré zíde azda raz, keď príde jar a prinesie svoj plod. Ale ty, keď zve ťa osud, choď! Nás kedys’ osud tak zval, kŕdeľ malý, za vysokými ľudstva ideály cez hrádze, hnúšte, chraste, strminy na výšiny, kde rodu vykúpenie sme uzrieť chceli, podľa vidiny, již vnukla nám v mladi Slávy dcéra,...