Krásne ži v časnom živote, rozsievaj lásku kol seba, putuješ ta, kde sĺz už niet, lásky kde tvojej netreba. Na sklonku žitia všeličo, zdať sa ti bude márnym raz, nikdy však želieť nebudeš strávený v láske žitia čas. Pokorne nes kríž za Kristom, prepáli oheň tvoje ja, v belostnom rúchu družičky s Ženíchom vojsť máš do raja. Keď Ti Pán káže, tak vždy choď, velí ti: stoj! tak poslúchaj, bez Neho zblúdiš k priepastiam, s Ním však raz vzlietneš v nebies chrám.

Ideme za Tebou, Pane, keď si nás pozvať raz dal, ideme do Tvojej slávy, kde zneje spev večných chvál. Perlové lákajú brány i hradieb dúhový jas. Pozemské opustiac tône,letíme v kraj svätých krás. Bárs srdcia nesieme plné zármutku, sklamania, bied, veríme, že v zemi spásy blahom ich naplníš hneď. Veď život položils’ čistý na kríži, nímžs’ kúpil nás. Otcovi Tvojemu stačí obeť tá na večný čas. Otvor sa, nebeská bráno, vpusti nás v prekrásny svet, nech krvou kúpené deti, smejú skôr Baránka zrieť.

Mne už nepostačí čarokrásny svet,pravej velikosti nemôžem v ňom zrieť.Všetko, čo podáva rozkoš, blaho, sláva,v tom pre ducha môjho šťastia niet. Ja len nebe hľadám, jeho výšiny, zdroj mieru a svetla. Domov jediný pre dušu, čo prišla raz tam z nekonečna, zaodiata v rúcho neviny. Ach, dnes ho už, hľa! má blatom skalené, postriebrené krídla, ťarchou zlomené, nevládzu ju povzniesť, ponad priepasť preniesť… A domova brány zavrené! Čo môže jej podať šírošíry svet, keď v ňom utratila nevinnosti kvet? Kde len klam ju čaká a neresť storaká, kde pomoci nikde neni zrieť? Preto cestu hľadám k zdroju milosti, ta, ta za Baránkom, plným ľútosti....