Môj otec prišiel ko mne, — ako neraz chodíza tichých, hviezdnych nocí, — prišiel z cmiterana pár slov: opýtať sa, ako sa mi vodí,jak‘ znáša hruď, čo Pán Boh z lásky namerá . . . Bol skľúčený, jak‘ niekdy, keď sa vrátil z prácev deň sobotný — tak pozde, s celou týždňovkou,len oči ešte mdlejšie, … Čítať viac
Mesta Vormsu vo dvoranezlatoskvúcom na trónesedí cisár, Karol piaty,vo kráľovskej korune;vôkol neho pánov rady,volenci a kniežatá,kardinál i biskupovia,kňazi, vojsko, pážatá.Všetci skvostne ozdobenídrahokamy, v skvelý šat,lebo každý svoju slávuchce tu svetu ukázať. — A pred nimi ticho, skromnenepatrný stojí kňaz;jeho odev jednoduchý,ale oko samý jas;v tvári plam a zápal viery,v čele múdrosť zračí sa,a v postave … Čítať viac
Tak žatva hojná: bolo dosťživnôstky zdravej pre telo,tú druhú stránku bytnosti . . .nuž vďaka za to! Nový hosťzas vchádza bránkou veselo,kde ztíchnul život mladosti,do sieň umenia, vied — voláOn dietky svojho do kola. A dietky hrnú na hlas tensa zase milej do školy,hej, klásky sbierať známosti;bo sotva svitnul nový deň,už chasa mladá povôlisa hrnie s citom … Čítať viac
V Egypte, na tej šírej púšti,tam na oáze milej v húštisa ukrývala z dávna chatka,jak decko, ktoré kojí matka. Pustovník býval v chatke sivýa zbožný, tichý, trpelivý,a slúžil verne Hospodinu,a premilému jeho Synu. Raz prišli k chatke lúpežníci,v ich zrak vášeň, divosť v líci,zastali — i sa zhodli v súde:„I tuto dačo pre nás bude . . .“ Pustovník práve, zbožne vzňatý,skončieval plápol … Čítať viac
Ach, dávno tomu, veru dávno veľmi, ─keď oko ľudské hľadelo v tvár Krista, ─že prišiel k Nemu zákonník s priateľmi,by pokúšal Ho, duša tá nečistá.A riekol k Nemu: „Majstre, ako, riekni,mám činiť, aby dostal život večný?“ A Pán mu riekne: „Ty znáš zákon svätý!Čo čítaš? ako? ─ Učiť ťa netreba!“A on Mu: „Budeš Boha milovatinad všetko, ─ potom blížneho jak‘ … Čítať viac
Zjagal v temnom zásvit spásy milý,prchá dlhej noci clivý mrak;Tu i tam sa svety prebudily ─ Ale Jeruzalem zatvrdilýnechce videť, ─ zavrel hriešny zrak. Prišiel Kristus, dárca spásy milý,vzácny hosť ─ ó, príjm‘ ho, neohrdz! ─Tu i tam sa brány otvorily ─Ale Jeruzalem zatvrdilýnechce hosťa, ─ zavrel brány sŕdc . . . Beda, beda! Milosť pošliapanúpomstí, stresce prísny Boží … Čítať viac
Klas zralý vábi, volá v pole –bo láska Tvoja, Bože náš!Ty požehnaním plníš role,Ty nás pri svojom sýtiš stole,nám štedré ruky otváraš. Hľa, priazne Tvojej nové znaky:na roliach dary, zlatý klas.Dvíhajúc k Tebe zbožné zraky,voláme: Príjmi vrúce vďakyjak predtým, tak aj zas a zas! Už cvendží kosa – v potu tváriľud zbiera – Bože, pomáhaji žehnaj, – nech sa … Čítať viac
Peter Pavol Zgúth – Na Petra Pavla A v pravde mužia slávni, plní mocito boli, o nichž moja zneje pieseň . . .sťa hviezdy jasné v hriešnej bludu nocisa pozaskveli, keď nevery tieseňa hrôza zloby celým vládla svetom,že ľud, nehodné dieťa Božej tvári,ku nebu metal späť milosti darychŕlil kliatbou, zloreč siným retom. Ty s‘ skala … Čítať viac
Len prší, prší vlaha z mračien neba; –a tam von v poli hnije zralý klas; –nám oko slzí, – bo ver‘ plakať trebaa zdvihnúť k nebu prosby vrúcej hlas;veď čaká na nás doba ťažkej muky,keď zhynú plody krvopotnej ruky! – V jar oráč vyšiel; – zoral tvrdú hrudu,a zasial semä, v nádeji ho sial,že kroky jeho prospešné mu budú,že zrastie … Čítať viac
„Ak títo budú mlčať, kamenie bude kričať“. L 19, 40 Umlkujú – volať čo by mali;zaspávajú strážni Siona,jakby boj už slávne dokonali,kladú ruky svojho do lona;v sladkej lieni, v milom odpočinkunájsť už mienia práce odmenu;veď dosť boja, – aspoň na chvílinkuotužiť chcú dušu zronenú. A tam z boku nepriateľ vždy číha,v jeho oku utajený plam; –nie zbroj hluku, … Čítať viac
