Veľkonočný div
Ježiš v tretí deň vstal,
Božiu moc dokázal.
V tento deň sa radujme,
vrúcne Ho oslavujme:
Sláva buď Bohu! Amen (ES 135, 1)
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v Kristu Pánu!
Pokoj Vám!
Pozdravujem vás pozdravom vzkrieseného Krista Pána, ktorým pozdravil učeníkov v to prvé veľkonočné ráno, ktoré definitívne rozdelilo dejiny sveta na dve časti. Na starý vek pred vzkriesením Pána a na nový vek, začínajúci „prvým dňom po sobote“, po sviatku židovskej Veľkej noci. Pokoj bol prvým veľkým darom vzkrieseného Ježiša učeníkov a všetkým Jeho priateľom a zostáva veľkým a trvalým darom pre celý svet. Prichádza všade tam, kde je pozdrav Pánov prijatý a kde je tak prijatá podaná ruka k zmiereniu s Otcom nebeským.
Veľkonočný div a veľkonočnú udalosť predchádzali udalosti Veľkého piatku. Oboje je veľké. To, čo sa odohrávalo na Veľký piatok a čo poznáme z Pašií, ktoré ukazujú veľkosť ľudského hriechu, jeho šírku a hĺbku. Veľkonočná udalosť však dokazuje ešte väčšiu Božiu moc a milosť. Ona prekonáva hriech sveta a človeka i všetko besnenie pekla.
Kresťanská cirkev prevzala pomenovanie udalosti vzkriesenia Ježiša Krista zo starej udalosti, ktorú Pán Boh vykonal už dávno predtým. Myslíme tým na záchranu a vyslobodenia ľudu Izraela z moci Egypta a faraóna. Malý národ nebol ani národom, ale stal sa ním prechodom cez Červené more. Vyjdenie z Egypta sa začalo na Boží pokyn v noci a tento začiatok nového života zostal vo vedomí ľudu Izraela natrvalo. Už v SZ je Veľká noc nocou slobody, záchrany a začiatkom cesty do „zeme zasľúbenej“. Mladá cirkev označila veľký Boží čin a zásah do dejín sveta v Ježišovi podobne: Veľká noc. Oznamuje tak tajomstvo vzkriesenia ako najväčšej udalosti v dejinách, ktorá prevyšuje ľudskú múdrosť a skúsenosť.
Účinky a dôsledky tohoto Božieho konania sú však viditeľné a poznateľné. Stali sa posilou každého vykúpeného človeka z moci hriechu, strachu a smrti. Boží čin je dôvodom stále trvajúcej a neutíchajúcej oslavy Pána Boha a Ježiša z pokolenia na pokolenie. Je dôvodom hymny víťazstva a oslavných chorálov znejúcich na celom svete.
Všimnime si a premyslime nanovo aj pri dnešnej výročnej spomienke na túto udalosť ten prameň potešenia a sily pre nasledovníkov Ježiša Krista v celej cirkvi. Dajme sa nanovo osloviť tou veľkou „Ódou na radosť“, ktorá hlaholí na celom svete a ktorá spája nebesá a zem. Skôr však, ako tak urobíme, vyžiadajme si k tomu pomoci v modlitbe Pánovej:
Otčenáš…
Žalm 118, 14 – 24:
„Ďakujte Hospodinu, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť!
(14) Moja sila a pieseň je Hospodin, On sa mi stal záchranou.
(15) Hlas plesania a spásy v stanoch spravodlivých: Pravica Hospodinova dokázala silu.
(16) Pravica Hospodinova je vyvýšená, pravica Hospodinova dokázala silu!
(17) Neumriem, ale žiť budem a hlásať budem skutky Hospodinove.
(18) Veľmi ma trestal Hospodin, smrti ma však nevydal.
(19) Otvorte mi brány spravodlivosti, nech vojdem nimi vďaku vzdávať Hospodinu!
(20) Toto je brána Hospodinova: ňou spravodliví vchádzajú.
(21) Ďakujem Ti, že si ma vyslyšal, a bol si mojou záchranou.
(22) Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa hlavným, uholným.
(23) Pochádza to od Hospodina, je to div v našich očiach.
(24) Toto je deň, ktorý učinil Hospodin; jasajme a radujme sa v ňom“. Amen
Slávnostné kresťanské zhromaždenie!
„Ďakujte Hospodinu, lebo je dobrý, lebo naveky trvá Jeho milosť! Nech povie Izrael: Naveky trvá Jeho milosť! Nech povie Áronov dom: Naveky trvá Jeho milosť. Nech povedia tí, čo sa boja Hospodina: Naveky trvá Jeho milosť.“ (Ž 118, 1- 3)
Tieto úvodné slová ďakovnej piesne Žalmistu vyjadrujúce vďaku za záchranu ľudu Božieho Starej zmluvy sú vhodnými slovami aj našej ďakovnej piesne pri oslave Kristovho vzkriesenia. Nesú sa s novou intenzitou a silou nad týmto svetom a vznášajú sa až k bránam neba, ktoré zostávajú raz navždy otvorené pre tých, ktorí nimi chcú vojsť k Otcovi.
My už nie sme vydedenci neba. My smieme vojsť a prísť k Pánu Bohu, k zdroju a prameňu života. K živému Bohu-Otcovi, k prameňu „živej vody“ a k „stromu života“, z ktorého plodov a listov určených „na uzdravenie národov“, budeme môcť voľne a neobmedzene prijímať večne.
My máme znovu vlasť! Prichodia mi na myseľ slová M. R. Štefánika, ktorý na letisku Udine, pred návratom na Slovensko do rodiacej sa vlasti napísal svojej snúbenici, markýze Giuliane Benzoni:…„Mám vlasť! Aké to slovo, aká radosť, aká tesknota!“ –
Tým viac my, vykúpenci Kristovi môžeme povedať: Máme vlasť! Máme sa kam vrátiť z tejto cudziny, z tejto zeme.
Položme si nanovo otázku: Prečo je Hospodin našou silou a piesňou? Prečo máme dôvod na radosť? Odpoveď je zrejmá: Pre div Veľkej noci!
Čo znamená veľkonočný div pre nás?
On znamená, že:
1. neumriem, ale žiť budem
2. Ježiš sa stal uholným kameňom
3. som zachránený a preto sa radujem
Milí bratia a sestry v Kristu Pánu!
Prečítaný 118-ty žalm je nielen ďakovnou piesňou, ale súčasne aj piesňou prorockou. Je verným vyjadrením toho, čo mohol neskôr v ríši mŕtvych i vo svete oznámiť Boží Syn, Ježiš Kristus. On, ktorý sa stal novým pravým „Adamom“ lebo bol bez hriechu, stal sa po ukrižovaní a smrti Víťazom. „Obkľúčili ma ako včely,….silno ma posotili, aby som padol, Hospodin mi však pomohol“! On, „druhý Adam“ mohol vyznať: „Moja sila a pieseň je Hospodin, On sa mi stal záchranou“!
Záchrana o ktorej smieme vedieť a počuť aj my, na ktorej máme účasť, má dosah pre celý svet, pre všetky miesta, kde je život. I keď je náš život niekedy iba „živorenie“ pre rôzne slabosti a biedy, stáva sa životom plným nádeje. Aj my smieme veriť: „Neumriem, ale žiť budem“. Preto zneje a má znieť náš chválospev a „Hlas plesania a spásy v stanoch spravodlivých:“, pretože: „Pravica Hospodinova dokázala silu“. Pán Ježiš mohol ako prvý potvrdiť prorocké slovo Žalmistu: „Neumriem, ale žiť budem a hlásať budem skutky Hospodinove“. To je trvalý odkaz Veľkej noci pre nás, pre všetkých, ktorí chcú žiť a byť s Kristom.
Bratia a sestry v Kristu Pánu!
Ježiš sa stal základným a uholným kameňom našej nádeje a nového života. Posolstvo Pána Ježiša má tieto základné body: Z kríža oznámil: „Dokonané“ a potom „do Božích rúk odovzdal svojho ducha“. V Duchu Božom zostúpil k zosnulým, aby im oznámil radostnú zvesť o Božej milosti. Potom prišiel k zlomeným a hlboko zasiahnutím učeníkom a priateľom na tejto zemi a povedal im: „Pokoj vám!“
Vzkriesený zvestuje svojím pokoj, pretože už viac nie je dôvod na smútok, na „rekviem“, plač nad mŕtvym, ani nad sebou, ani nad svetom. Svet, ktorý sa zdal definitívne stratený v rukách démonických síl je v Božích rukách. O Ježišovi teda naplno platí: „Veľmi ma strestal Hospodin, smrti ma však nevydal…“. Ježiš to mohol oznámiť ako Pán života. Ako Kráľ nad nebom, zemou i podsvetím.
Ako sa vzkriesenie stalo? Nie je nejakou náhodou, ktorá by panovala vo vesmíre. Nespočíva ani v skrytej sile človeka. Nie je to doklad nejakého vývoja. Je prejavom Božej moci a súčasne Božej lásky. Božia láska je všetko objímajúca a všetko premáhajúca. Takáto láska je „div v našich očiach“. My vidíme okolo seba skôr zlo, úbohosť, alebo besnenie hriechu, ale málo lásky. Láska je divom a preto je vzkriesenie divom v našich očiach. Divy sa však dejú a ten najväčší je výrok: „neumriem, ale žiť budem“.
Milí bratia a sestry!
Azda ešte väčším divom je to, že od veľkonočného rána tento výrok: „Budem žiť“, platí nielen o Božom Synovi Ježišovi Kristovi, ale aj platí aj o všetkých, ktorí Ježiša prijíma ako Vykupiteľa a „prvorodeného z mŕtvych“. „Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa hlavným, uholným“. Preto každý v Neho veriaci môže vďaka Nemu vyznať: „neumriem, ale žiť budem“.
Ak teraz myslíme na telesnú smrť, smrť nášho tela, je a zostáva realitou, tak ako smrť Ježišova, keď vzal na seba naše hriechy, ale ona je len prechodom k večnému životu. Nech sa teda čokoľvek deje s nami, alebo okolo nás, platí že s Ježišom sme zachránení pre večný život. A keďže máme túto istou spasenia a záchrany, smieme sa radovať v každom čase.
Hoci sme len „prach“ a „popol“, pokiaľ ide o naše smrteľné telo, o našej duši platí, že tak ako Jeho duša neostala v ríši mlčania, neostane tam ani naša, ak postavíme svoju existenciu na tento Kameň záchrany. Dnes môžeme telo ešte pripomínať iba nevzhľadný kus čierneho uhlia, zajtra možno mäkkú hmotu tuhy, beztvarú a ničotnú, ale s Kristom, s Jeho silou a v moci Jeho víťazstva sa stane „diamantom“. Tak, ako v prírode sa môže taká premena udiať vďaka zmene kryštalickej mriežky uhlíka, Božia moc môže premeniť aj naše terajšie telo na nové, oslávené telo, podobné oslávenému telu Kristovmu.
Bratia a sestry!
Tak smieme vďaka prvému veľkonočnému ránu a Božej milosti spievať slová vďaky a dobrorečenia, chvály a oslavy Najvyššiemu.
Medzi odborníkmi sa hovorí: „Dejiny píšu víťazi“. Preto sa priznávame k Tomu, ktorý sa stal Veľkonočným Víťazom pre nás. Je to deň, ktorý „učinil nám Hospodin“. „Pochádza to od Hospodina – Pravica Hospodinova dokázala silu.“ Tak je nám ponúknutý pravý a trvalý pokoj a trvalá radosť. „Jasajme, radujme sa v ňom!“ Dnes, zajtra i na veky vekov ! Amen
1.slávnosť veľkonočná – MyS – Ľubomír Batka st.