Pokrm pre večný život
Sýť, Pane, ľud svoj
keď vôkol púšť,
úbohých ukoj
a neopusť…
Tak veď nás k cieľu
rodinku celú,
a z lásky niekdy
priveď v stan svoj! Amen (M.R.)
J 6, 24 – 35: „Keď teda zástup videl, že Ježiš nie je tam, ani Jeho učeníci, vstúpili do loďky a prišli do Kafarnaumu, hľadajúc Ježiša. (25) Keď Ho našli na druhej strane mora, povedali Mu: Majstre, kedy si sa sem dostal? (26) Ježiš im povedal: Veru, veru vám hovorím: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. (27) Usilujte sa nie o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý bude pre večný život, ktorý vám Syn človeka dá, lebo ten potvrdil Boh Otec.
(28) Povedali Mu teda: Čo robiť, aby sme konali skutky Božie?
(29) Odpovedajúc im Ježiš riekol: Skutkom Božím je veriť v Toho, ktorého On poslal. (30) Povedali Mu: Aké znamenie ukážeš, aby sme videli a verili Ti? Čo Ty robíš? (31) Naši otcovia jedli mannu na púšti, ako je napísané: Chlieb z neba dal im jesť. (32) Povedal im teda Ježiš: Veru, veru vám hovorím: Nie Mojžiš dal vám chlieb z neba; ale môj Otec dáva vám pravý chlieb z neba; (33) lebo to je chlieb Boží, ktorý zostupuje z neba a dáva svetu život.
(34) Povedali Mu na to: Pane, dávaj nám vždy tento chlieb. (35) Riekol im Ježiš: Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“ Amen
Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Dnešným večerom vstupujeme do najvýznamnejších kresťanských sviatkov a slávností veľkonočných. Veľa ľudí okolo nás ich, žiaľ, chápe a prijíma ich len ako dni voľna. Ako dlhý víkend, keď je možné ísť na výlet do jarnej prírody, alebo na chatu zrekreovať sa, oddýchnuť si od všetkej nervozity a podráždenosti, ktorá nás obklopuje. Mnohí ľudia sú zneistení rozličnými udalosťami, ktoré sa dejú okolo nás. Sú znepokojení, nervózni i smutní z napätí u nás doma, ale aj vo svete.
Ľudia si to napätie a nepokoj vysvetľujú rôzne, ale hlavná príčina nepokoja v srdciach, ale i nepokoja vo svete je len jedna: Ľudia zabúdajú na Ježiša Krista a nehľadajú Ho – a ak Ho hľadajú, nehľadajú Ho správne.
Evanjelista Ján spomína zástup ľudí, ktorí sa zhromaždil na brehu Genezaretského jazera pri Tiberiade v nádeji, že Ježiš zopakuje bohaté nasýtenie chlebom a rybičkami z predošlého dňa. Keď tam Ježiša nenašli, hľadali Ho v Kafarnaume a tu sa obrátili na Pána Ježiša s výčitkou, naznačujúc, že nechce zopakovať zázračné nasýtenie.
Dnes nie je veľa tých, čo Ježiša hľadajú a naviac Ho mnohí nehľadajú správne. – Nedávno letel zo Slovenska plný „vládny špeciál“ do Ríma, vraj navštíviť svätého Otca, ale bolo by naivné myslieť si, že všetci, ktorí v ňom boli hľadali Krista. Toho, ktorý je v dnešnom evanjeliu predstavený ako „Chlieb života“, ktorý prišiel z neba preto, aby živil, uzdravoval a upokojoval naše duše. Aby poučil ľudí o tom, čo je správne a čo je nesprávne a čo v konečnom dôsledku slúži k životu večnému.
Verím, bratia a sestry, že my sme prišli dnes podvečer do chrámu preto, aby sme úprimne hľadali nášho Pána s túžbou po Jeho uzdravujúcom spoločenstve a Jeho daroch, ktoré má a ktoré nám dáva. S túžbou získať pokoj a radosť v duši i silu, ktorá obnoví vzťahy lásky v našich rodinách a v manželstvách. Ale aj s túžbou posilniť sa v nádeji na večný život s Ním a všetkými, ktorí Ho prijali vierou ako svojho Pána a Spasiteľa.
To, čo pôsobí nepokoj, zneistenie, neraz priamo strach u človeka, to je sila reálneho zla, ktoré je dôsledok hriechu ľudí. Iste aj nášho hriechu, lebo ako pripomína apoštolské slovo: „Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej“.
Ak sa v duchu pýtame, prečo sa práve v dnešný večer stretáme ako bratia a sestry, a mnohí prichádzajú aj ako manželia, alebo rodiny, má to iste svoj dobrý dôvod. Podobne ako vianočné sviatky začíname Štedrým večerom v spoločenstve cirkvi a pokračujeme štedrou večerou v našich rodinách a domácnostiach, tak to je aj so sviatkami veľkonočnými.
Dnešný večer voláme oddávna Zelený štvrtok. Nejde nám natoľko o vonkajšiu výzdobu s nejakou zeleňou, lebo to, čo je dôležité, to je pripomenutie si významných udalostí zo života nášho Pána, ktoré sa udiali tesne pred Veľkým piatkom a potom zvlášť v onen „prvý deň po sobote“, čo je dnes pre nás veľkonočná nedeľa.
Áno, už dnešný večer je bohatý na spomienky na mimoriadne udalosti, ktoré nám pripomína. Predovšetkým je to Pánovo pozvanie učeníkov k slávnostnej večeri „nekvasených chlebov“, alebo k „hodu baránka“, ktorú Židia nazývajú až dodnes: „Pesah = Pascha„. Pán Ježiš im vtedy povedal: „Túžobne som si želal jesť s vami Hod veľkonočného baránka, prv, ako by som trpel“…Dnes ju v židovských rodinách nazývajú „Sederová večera“, alebo „Seder“ a je iste úžasné, že sa svätí a zachováva v podstate bez zmeny dodnes tak, ako ju slávil aj Ježiš s učeníkmi.
Slovo „Pesah“ značí doslova: „Ísť okolo, ísť mimo“ a pripomína udalosť, ako anjel zhubca, poslaný od Hospodina bil všetko prvorodené v domoch a rodinách Egypťanov, ale išiel „pomimo“ domov a dverí Izraelcov, ktoré boli pomazané krvou zabitého baránka. Touto večerou začalo vyslobodenie z egyptského otroctva a keďže sa prvá spoločná večera a cesta k slobode konala v noci, nazýva sa dodnes Veľká noc. Pán Ježiš vyrastal v rodine, v ktorej sa svätili sviatky a tradície Židov zachovávali a bolo to tak aj pred Jeho smrťou.
Zelený štvrtok nám pripomína aj zradu Judášovu, čo bolo iste už súčasťou utrpenia Pánovho. Pripomína nám tiež to, že Pán po večeri umýval učeníkom nohy i Jeho vysvetlenie: „Dal som vám totiž im príklad…“, totiž príklad pokory, služby a lásky.
Napokon smieme myslieť aj na Ježišovu cestu do Getsemanskej záhrady, Jeho modlitebný zápas o poslušnosť Otcovi, na Jeho zajatie a vydanie do rúk Židom a potom do moci Pilátovi.
Bratia a sestry!
Vráťme sa však k Hodu baránka a k sederovej večeri. Povedali sme, že má svoj stáročný poriadok, ktorý zachoval aj Pán Ježiš s učeníkmi. Pred jej skončením však Ježiš urobil niečo, čo bolo neobvyklé a nové. Opäť totiž vzal chlieb, dobrorečil Otcovi a povedal slová, na ktoré cirkev Pánova nemôže zabudnúť. Aj my si ich dnes pripomenieme. Keď dobrorečil Otcovi, znovu vzal chlieb, lámal ho a dal im ho jesť so slovami: „Toto je moje telo, ktoré za vás vydáva“.
Lámaním chleba poukázal na svoju prichádzajúcu obeť na kríži, ktorú mali učeníci prijať s vierou, že je to dokonalá obeť aj za ich hriechy. Tak chceme veriť a činiť aj my dnes a vo Večeri Pánovej prijímame chlieb, ktorý sa stáva Kristovým telom obetovaným (vydaním) za nás.
Ak by sme túto túžbu a vieru v srdciach nemali, platilo by o nás slovo výčitky, ktorú povedal Pán ľuďom v Kafarnaume: „Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa“.
Povedali sme, že mnohí Ježiša nehľadajú správne. Hľadajú Ho preto, aby získali telesné dary: chlieb každodenný, aby si vyprosili zdravie, alebo aby im Jeho Božská moc a sila pomohla vyriešiť nejaký problém. Iste nechýba u ľudí aj túžba, aby „vyzerali“ v očiach iných „pekne“- čiže, slušne, ako kresťania a dobrí a mravní ľudia.
Navonok Ho „bozkávajú“ ako Judáš, ale v srdci Ho zrádzajú, lebo neveria v Neho. Nezaujíma ich Boží zákon, ani Kristovo evanjelium. Z kajúcnosti sa vysmievajú – všimnime si, že dnes sa slovo „kajúcnik“ používa ako nadávka. Za takýmto postojom je farizejstvo: „seba povyšujú a iných za nič nemajú“… To nie je viera, ale prejav pokrytectva a v podstate skutočné zapretie Pána.
Nechceme takto prichádzať do chrámu, lebo o jednom takom farizejovi je napísané, že „odišiel z chrámu neospravedlnený“.
Počujme aj dnes živé a aktuálne slovo Pánovo: „Usilujte sa nie o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý bude pre večný život, ktorý vám Syn človeka dá; lebo ten potvrdil Boh Otec“. Pán chce, aby sme po Ňom túžili, tak ako on povedal učeníkom: „túžobne som si želal jesť s vami veľkonočného baránka“.
Bratia a sestry!
Možno sa v duchu pýtame, či sme hodní takej pocty, aby sme stolovali s Pánom, prijímali Jeho pozvanie i ponuku pravého večného chleba, Jeho telo vydané na Golgotský kríž a Jeho vyliatu krv, aby nám ono slúžilo na odpustenie hriechov. Židia, ktorí spoznali, ako hlboko vidí Pán Ježiš do ich sŕdc, sa pýtali podobne: „Čo robiť, aby sme konali skutky Božie? “
Čo robiť, aby bol Pán Boh s nami spokojný a daroval nám svoju milosť? Čakali by sme možno nejaké predpísanie nejakých mimoriadnych skutkov, alebo obsiahle vysvetľovanie, čo a ako máme robiť a konať v rodine, v práci, pri stretaní sa s blížnymi. Lenže to všetko Židia vedeli a poznali z Božieho zákona: Pamätaj, že máš deň sviatočný svätiť, Cti si otca i matku…Nezabiješ, atď.
Povedali sme, že vyznáme, že sme hriešni ľudia. Ako teda môžeme dosiahnuť ospravedlnenie, keď dokonale nevieme prejaviť a dokázať lásku k Pánu Bohu, ani k našom blížnym? Ako môžeme byť očistení, ospravedlnení a zmierení s Pánom Bohom?
Pán Ježiš, Baránok Boží, ktorý niesol na kríž dlžobný úpis s našimi hriechmi hovorí: „Skutkom Božím je veriť v Toho, ktorého On poslal“!
Manna, ktorú spomínali Židia ako chlieb z neba, nebol ten najväčší dar a najcennejší skutok Boží. Tento chlieb iste zachoval pútnikov pri sile. Každodenne ich sýtil, dával silu a zdravie k púti.
Ale manna bola len predobrazom pravého a jedinečného chleba poslaného z neba pre všetkých ľudí a pútnikov tejto zeme.
Preto Pán povedal: „Nie Mojžiš dal vám chlieb z neba, ale môj Otec dáva vám pravý chlieb, ktorý zostupuje z neba a dáva svetu život“.
Bratia a sestry!
Povedali sme, príčinou nášho smútku a strachu je to, keď nehľadáme Ježiša, alebo keď Ho nehľadáme správne. Pán hovorí: „Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť“. Ak skutočne hľadáme pokoj, radosť a silu lásky, vieme, čo máme robiť: „Skutkom Božím je veriť v Toho, ktorého On poslal.“ Cirkevný otec Tertulian právom napísal: „Somnium problematum Christus“ – riešením všetkých problémov je Kristus.
Pán nám pripravil aj dnes stôl svojho slova, ktoré je: „cesta, pravda i život“. A On sám nám pripravil aj stôl s ponukou, ktorá nahrádza nekvasený chlieb a pečeného baránka, svoju svätú Večeru. V nej je On sám prítomný vo viditeľných daroch ako Baránok Boží, ktorý vždy nanovo sníma naše hriechy, sýti a občerstvuje nás, aby sme žili v pokoji a láske.
Ďakujme za to Otcovi, ktorý Ho poslal svetu ako Záchrancu a dobrorečme za to Jeho svätému menu. Ďakujme nášmu Pánovi, ktorý nielen cez tieto sviatočné dni, ale v celom našom živote túži byť s nami. Preto sa modlí sa za nás v nebesiach „vzdychaním nevysloviteľným“, aby sme v Neho verili, nasledovali Ho a potom s Ním boli a zostali aj v pri stole večnom, ktorý nám svojím vykúpením pripravil v nebesiach. Amen
Zelený štvrtok – Večera Pánova – MyS 25 – Ľubomír Batka st.