Náš Stvoriteľ to myslí s našim spasením vážne. On nielenže vydal svojho milovaného jednorodeného Syna na hroznú smrť kríža aby nám vydobil odpustenie hriechov, život a spasenie, ale Jeho zásluhy vložil do evanjelia a skrz neho ich ponúka a dáva každému človekovi, ktorý verí v Krista, a tak im privlastňuje tie isté zásluhy. Lebo Boh chce, aby ľudia poznali a verili, že v nikom inom niet spasenia, niet iného mena pod nebom dané ľuďom skrze ktorého by mohli byť spasení, jedine meno Ježiš Kristus. Aby ľudia pevnejšie verili a nepochybovali, že On je pre nich milostivý Boh, ustanovil ešte okrem svojho slova, slovo viditeľné, t. j. sviatosti, skrze ktoré Boh ľuďom nielen dáva a privlastňuje Kristove zásluhy, ale aj ich uisťuje o svojej milosti. Sviatosti sú isté, pevné záruky našej viery, Božej lásky a milosti. Ony sú pečate vytlačené Kristovou krvou na liste evanjelia, aby sme my tým pevnejšie verili, že sú nám naše hriechy odpustené.
Už v Starej zmluve Hospodin ustanovil dve sviatosti – obriezku a veľkonočného baránka. Ale v Novej zmluve Boh tie dve sviatosti vyzdvihol a na miesto nich iné ustanovil, ktoré obsahujú podstatu a sú nielen znakmi a obrazmi. Namiesto obriezky v Novej zmluve máme Krst svätý, skrze ktorý nás Boh duchovne znovuzrodzuje; namiesto veľkonočného baránka máme sviatosť velebnej Večere Pánovej, skrze ktorú sme duchovne nasýtení. O tejto sviatosti Večere Pánovej budeme spoločne rozjímať.
„Lebo ja som prijal do Pána, čo som vám aj odovzdal: Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, a keď dobrorečil, lámal a riekol: Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás vydáva; to čiňte na moju pamiatku! Podobne po večeri (vzal) aj kalich a riekol: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi: to čiňte, kedykoľvek budete piť, na moju pamiatku! Lebo kedykoľvek by ste jedli tento chlieb a pili z kalicha, zvestujete smrť Pánovu, kým nepríde! Preto ktokoľvek by nehodne jedol chlieb alebo pil z kalicha Pánovho, previní sa proti telu a krvi Pánovej. Skúmaj sa teda, človeče, a tak jedz z chleba a pi z kalicha; lebo kto nehodne je a pije, odsúdenie si je a pije, lebo nerozoznáva telo Pánovo. Preto je medzi vami mnoho slabých a nemocných, a mnohí odumierajú. Keby sme sa totiž sami súdili, neboli by sme súdení; tým však, že sme súdení, Pán nás vychováva, aby sme neboli odsúdení so svetom. 1K 11, 23–32
Večera nášho Ježiša Krista
Vezmime do pozornosti
1. jej ustanovenie
2. jej obsah
„Ja som prijal do Pána, čo som vám aj odovzdal.“ Týmito slovami začína apoštol Pavel učenie o velebnej sviatosti Večere Pánovej. Jemu by sme mohli robiť výčitky, že on nebol prítomný, keď Ježiš ustanovil túto sviatosť, preto to učenie musel dostať buď od druhých apoštolov, alebo vymyslieť. Apoštol týmto výčitkám predišiel a hovoril, že on učenie o velebnej Večeri Pánovej nedostal, ani sa nenaučil od človeka, ale prijal od Pána Ježiša Krista, ktorý sa mu zjavil na ceste do Damašku. Áno, tak ako všetko učenie, tak aj učenie o velebnej Večeri Pánovej dostal apoštol Pavel od Ježiša Krista, to On ju vydal, učil, kázal. Preto musíme jeho učeniu veriť, lebo sú to slová nášho Spasiteľa. Síce nám traja evanjelisti, Matúš, Marek a Lukáš opisujú velebnú Večeru Pánovu, ale i v tom vidíme Božiu lásku, že On dal toto učenie zvestovať aj apoštolovi Pavlovi a jeho učenie sa zrovnáva s učením evanjelistov.
Lebo Boh vedel ako práve toto učenie bude od nepriateľa nivočené, falšované a veriacim odnímané, ako sa to i zjavilo pri pápežstve a sektárstve. Preto Boh dal toto učenie tri razy napísať evanjelistom a raz apoštolovi Pavlovi, aby sme sa tým istejšie a pevnejšie spoliehali na slovo Božie, a lepšie sa poučili o velebnej Večeri Pánovej, aby sme sa tým mohli lepšie strániť falošného učenia a pred ním čisté brániť. Reformátor Jan Hus v roku 1411 napísal: „Kristus ukázal, že nielen ten je zradca pravdy, kto nehovorí pravdu smelo, ale i ten, kto slobodne nebráni pravdu, ktorú by správne mal brániť.“ A ďalej hovorí: „Kristus sám je tou pravdou, a preto zapieranie pravdy je zapieraním Krista.“ Poznáme mnoho ľudí, ktorí bránia pravdu. Ale spôsob, akým pravdu hája, ukazuje, že im viac než o pravdu ide o to, aby oni boli víťazmi. Kto sa chce naozaj naučiť o velebnej Večeri Pána, ten musí veriť každému slovu, ktoré apoštol Pavel v texte zapísal. A čo hovorí, že kto je ustanoviteľ Večere Pána? On Ho nazýva: „Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený“. Presne tak hovoria aj traja evanjelisti, že ustanoviteľ Večere Pána nie je človek, ale Pán, Stvoriteľ neba a zeme, ktorý má meno nad každé meno, aby kľakalo v Jeho mene každé koleno. V Jeho ústach nikdy nič nebolo nájdené niečo falošné, ľstivé. Ježiš Kristus je vševediaci, ktorý nemôže chybovať.
On zvestoval vždy len pravdu a že za nás hriešnikov podstúpil hroznú smrť, tak tým pravdu potvrdil a dokázal, že čo bolo o Ňom predpovedané, je to pravda. Boh Otec o Ježišovi Kristovi osvedčil: „Toto je“ atď. t. j.: „Čo vám Tento povie, Tomu verte a kto Jemu neverí, ten bude zatratený.“
Pozrime na čas ustanovenia a čo pohlo Krista k tomu, aby ustanovil velebnú Večeru Pánovu.
Ustanovenie sa stalo v tú noc, v ktorej bol Pán Ježiš Kristus zradený, poviazaný, bitý, pred súd predvedený, falošne obžalovaný, nespravodlivo odsúdený a na druhý deň ukrižovaný.
Izraelský národ musel podľa starého zákona vo veľkonočnom dni jesť jedného baránka s horkými bylinami a s nekvaseným chlebom. To sa muselo stať v každej rodine. Pri tom si pripomínali, ako ich v Egypte Boh oslobodil z ruky faraóna, za to Bohu ďakovali. Tiež si pripomínali, že ich Boh zachránil pred poslednou ranou, ktorú poslal Boh na Egypt, lebo jeden anjel šiel cez Egypt a pobil všetko prvorodené. Izraelský národ bol od toho oslobodený tak, že na Boží rozkaz zabili baránka a pomazali jeho krvou veraje dverí; kde ten anjel videl krv, ten dom obišiel. Tento sviatok svätili židia podľa Božieho prikázania. „V prvý deň nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali Mu učeníci: Kde chceš, aby sme Ti šli pripraviť hod veľkonočného baránka? I poslal dvoch učeníkov a povedal im: Choďte do mesta, tam vás stretne človek, ktorý ponesie krčah vody; choďte za ním, a kam vojde, povedzte pánovi domu: Majster sa spytuje: Kde je pre mňa sieň, v ktorej mám jesť veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi? A on vám ukáže veľkú dvoranu na poschodí, (už) pripravenú; tam nám ho pripravte. Učeníci vyšli a príduc do mesta, našli všetko tak, ako im povedal; i pripravili veľkonočného baránka.“
Tak aj Kristus Pán podľa Božieho príkazu svätil sviatosť baránka veľkonočného, ale táto sviatosť Starého zákona došla vtedy ku koncu. Lebo bol pripravený Ten podstatný, pravdivý Baránok Boží, Ježiš, obetovať sa za naše hriechy na dreve kríža, aby nás oslobodil od večnej smrti, od pekelného faraóna a od anjela bijúceho ostrosťou meča. Po večeri ustanovil Ježiš Kristus Večeru Pánovu, sviatosť Novej zmluvy. To bola Jeho posledná vôľa, poručníctvo, testament, alebo zmluva, v ktorej nám On poručil svoje pravé telo a krv k nasýteniu a napojeniu našich duší. Človek dáva veľkú pozornosť pri zmluve, testamente, aby po jeho smrti bolo všetko v poriadku, tým väčšiu pozornosť dal na to náš Spasiteľ. A tak ako je vysoko vážený testament jedného človeka a nesmie sa k nemu nič pridať ani odňať, tým viac testament alebo zmluva Ježiša Krista si majú ľudia vysoko vážiť a nič z nej odňať ani pridať. A ako falošní proroci túto zmluvu nového zákona Večere Pánovej znevažujú? Jedni z nej odnímajú kalich a druhí pridajú, že je to len znak, symbol ako v Starom zákone.
My naproti tomu si vážme tento testament nášho Pána Ježiša Krista a neodnímajme ani nepridávajme k nemu vôbec nič. Ale vezmime do pozornosti, aké vzácne poklady nám zanechal.
2.
„Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, a keď dobrorečil, lámal a riekol: Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás vydáva; to čiňte na moju pamiatku! Podobne po večeri (vzal) aj kalich a riekol: Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi: to čiňte, kedykoľvek budete piť, na moju pamiatku!“
Satan učenie o Večeri Pánovej sfalšoval na rozličný spôsob. Pán Kristus svojim učeníkom tak ako svoje telo dal, tak dal aj krv, ale v rímskej cirkvi bol veriacim kalich odobratý, to nebolo všetko, z hostie si urobili modlu, ktorej sa klaňajú, lebo učia, že kňaz ten chlieb prerobí (premení) na telo Kristovo a tomu sa majú klaňať; ale Kristus hovoril učeníkom, aby vzali a jedli. To je falošné učenie, keď z velebnej Večere Pánovej robia omšu t. j. kňaz každodenne obetuje telo Kristovo bez krvi preliatia na odpustenie hriechov pre živých i mŕtvych. Čo na to hovorí Sväté Písmo? Žid 9, 22: „bez vyliatia krvi niet odpustenia“ (vín). Ježiš Kristus raz navždy obetoval obeť za naše hriechy na kríži, a viac nie je treba obetí.
Pán Ježiš, keď ustanovil velebnú Večeru Pánovu nehovoril „obetujte“, ale vezmite a jedzte, pite z toho všetci. Boh sa zmiloval nad kresťanskou cirkvou a napravil ju reformátorom Dr. Martinom Lutherom. Ale satan hľadel zase sfalšovať velebnú Večere Pánovu.
Povstali proroci, i dnes sú takí, ktorí zvestovali a zvestujú, že pri velebnej Večeri Pánovej neprijímame pravé telo a krv nášho Pána Ježiša Krista, ale že to znamená len to, že je len pamiatka Kristovej smrti a nič viacej. Toto učenie sa Svätému Písmu protiví.
Vezmime do pozornosti pravé učenie o velebnej Večeri Pánovej.
Apoštol Pavel nám hovorí vo svätom texte, že Pán Ježiš v tú noc, v ktorú bol zradený od Judáša Iškariotského, vzal chlieb a „dobrorečil“, pomodlil sa a riekol: „Vezmite, jedzte, toto je moje telo . . . “ Pri týchto slovách si nám netreba lámať hlavu, len ich tak prijať ako znejú. Pán Kristus hovorí, že dáva učeníkom svojim svoje telo a krv, ktoré sa na kríž vydalo, tú krv, ktorá sa na kríži za nás vyliala, 1K 10, 16: „Či kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, nie je spoločenstvom krvi Kristovej? A chlieb, ktorý lámeme, či nie je spoločenstvom tela Kristovho?“ V týchto slovách je nám vysvetlené, že ten chlieb ostane chlebom a to víno ostane vínom, ale s tým a pod spôsobom chleba a vína nám dáva Kristus Pán svoje telo a krv, a to celé telo a všetku krv a to každému jednému, kto pristupuje k velebnej Večeri Pánovej.
Jedenie tela a krvi Kristovej je nie duchovné, t. j. vierou požívané, ale ústne, sviatočné. „Jedzte, pite.“ Istotne my to nemôžeme svojim rozumom pochopiť, ako Kristus svoje telo a krv dáva k pokrmu a nápoju, my tiež nemôžeme rozumom pochopiť, že Boh je v troch osobách a v jednej podstate a predsa tomu veríme. Lebo to sám Pán Boh v Písme svätom hovorí. Tak nás o velebnej Večeri Pánovej učí Ten, ktorý je pravdovravný, v Jeho ústach nebola nájdená lož, Ježiš Kristus, pravý Boh nám hovorí, že dáva svoje pravé telo a krv. Preto sa nemáme svojho rozumu pýtať, či to tak môže byť, ale jednoducho Kristovým slovám veriť. Kristus Ježiš sám ustanovil velebnú Večeru Pánovu a sám hovorí: „Toto je moje telo. – Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi.“ Blahoslavení sú tí, ktorí slovo Kristovo počujú a zachovávajú ho.