Hlad a smäd po slovo Božom
Sýť, Bože, ľud svoj
keď vôkol púšť,
úbohých ukoj
a neopusť…
Tak veď nás k cieľu
rodinku celú,
vedľa nás stoj
a z lásky niekdy
priveď v stan svoj! Amen (M.R.)
Am 8, 11 – 12:
„Hľa, prichádzajú dni, – znie výrok Hospodina, Pána – keď pošlem na zem hlad. Nie hlad po chlebe ani smäd po vode ale po počúvaní Hospodinových slov. (12) Putovať budú od mora k moru, od severu k východu sa budú túlať, aby hľadali slovo Hospodinovo, ale ho nenájdu.“ Amen
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Na hodine náboženstva v 4.triede sme mali rozhovor o tom, kto niečomu nerozumie. Každý žiak sa mohol opýtať na svoj problém a položiť vyučujúcemu otázku. Jeden žiak povedal: „Ja nerozumieme tomu, koľko je Pánov Ježišov Kristov?“ Opýtal som sa ho: „Prečo si myslíš, že ich je viac?“ On odpovedal: „No, keď sa každý rok na Vianoce jeden narodí?!“ Musel som sa pousmiať a povedal som: „Dobrá otázka. Vedel by odpovedať niekto z vás, žiakov?“ Musím povedať, že sa našli takí žiaci, ktorí mu to vysvetlili: „Je iba jeden Kristus Pán, a na Vianoce oslavujeme Jeho narodeniny“.
Je možné, že si nejaký človek podobne kladie otázku: Koľko je Pánov Ježišov Kristov, keď každý rok v pôste je jeden Ukrižovaný? Pôstna doba je skutočne veľmi silne sústredená na Pánov kríž a Jeho utrpenie. Nemožno vylúčiť, že ten silný dôraz na kríž, ktorý má svoje opodstatnenie, môže priniesť u návštevníkov služieb Božích určitú „devalváciu“, čiže akési znehodnotenie Pánovho kríža v našom vedomí, či podvedomí.
Na druhej strane nábožné piesne o kríži a utrpení sú mimoriadne pôsobivé a hlboké, preto priam aktuálne navodzujú atmosféru Pánovho utrpenia a vťahujú nás do dramatického deja Ježišovho utrpenia. Možno pri speve týchto piesní vyzeráme „akoby nás boleli zuby“ – sme utrápení a skormútený, lebo cítime solidaritu s trpiacim Pánom a vždy nanovo prežívame Jeho smrť.
Dnešná 4.pôstna nedeľa nás chce však povzbudiť a naladiť na posolstvo, ktoré je dôsledkom skutočného kríža Kristovho pre nás a má názov: Radujte sa! (Laetare)! Pomáha nám prežívať a rozmýšľať o Kristovom utrpení a smrti nie iba citovo a možno iba povrchne. Spomeňme si, ako sám Pán Ježiš usmernil plačúce jeruzalemské ženy a upozornil ich na nesprávne chápané udalosti Jeho utrpenia a ukrižovania, keď povedal: „Neplačte nado mnou, ale plačte radšej nad sebou a svojimi dietkami“. Ľud SZ vzal vtedy na seba veľkú kliatbu, keď žiadal Piláta aby Ježiša dal ukrižovať zvolaním: „Krv jeho na nás a na naše deti!“
My, veriaci kresťania by sme však nemali pri našom pôstnom premýšľaní zabudnúť na to, že Ježiš ako pravý Boží Baránok vylial svoju krv za nás a za naše hriechy a dokonal naše vykúpenie a spasenie. Tak sme zachránení z každej zlej moci a sme zmierení s Otcom nebeským. Keď takto veríme a vyznávame, máme vpravde dôvod k pravej a trvalej radosti.
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Pokiaľ ide o ľud SZ ktorý obeť Pánovu v onú Veľkú noc neprijal a neprijal ani to, čo prišlo „v prvý deň po sobote“, naplnili sa slová proroka Ámosa: „Hľa, prichádzajú dni, – znie výrok Hospodina, Pána – keď pošlem na zem hlad. Nie hlad po chlebe ani smäd po vode, ale po počúvaní Hospodinových slov. Putovať budú od mora k moru, budú sa túlať, aby hľadali slovo Hospodinovo, ale ho nenájdu“.
Mohli by sme hovoriť o naplnení kliatby, ktorú ľud Izraela vzal na seba a ktorá sa začala plniť krátko po Pánovom ukrižovaní a vzkriesení. Mohli by sme hovoriť o veľkých pogromoch, ktoré na tento ľud prišli, zvlášť o zničení Jeruzalema a jeho chrámu v roku 70 po Kristu a mnohých iných. Avšak, čo je možno ešte zaujímavejšie je to, že s mučeníckou smrťou Jána Krstiteľa a smrťou Pána Ježiša Krista končí v Izraeli éra prorokov. Po nich neprišiel a nebol poslaný k ľuďom ani jeden prorok, ktorý by hovoril v mene Hospodinovom. Ak sa o to nejakí ľudia pokúsili, veľmi skoro sa ukázalo, že to neboli Boží mužovia, ale falošní proroci. Židia sa k nim nikdy viac nevrátili a zavrhli ich. Preto v národe skutočne nastal „hlad po počúvaní Božieho slova“. Nastalo hľadanie a dokonca aj „túlanie“ po svete, ale slovo Hospodinovo o dobe milosti Izraelci nenašli.
Pre nás je to pochopiteľné vtedy, ak vieme, že v osobe Pána Ježiša je plnosť Božieho vyjavenia. V Ježišovi prehovoril Boh k svetu jasne, jednoznačne a spásonosne, preto nebolo ani nebude dané nijaké iné slovo Božie, alebo vyjavenie nám, či budúcim pokoleniam. Preto ak niekto nepočúva Kristovo slovo, ak nespoznáva a nesleduje Jeho cestu a údel, Jeho kríž, nemôže Pána Boha poznať, počuť Ho a rozumieť Mu. Bez Ježiša Krista zostáva každému človeku „hlad“ a „smäd“ po Božom slove.
Koľko je teda tých „narodených“, ale aj „ukrižovaných“ Pánov?
Je a zostáva iste len ten jeden, ktorý prišiel v plnosti času. Ale tento „Jeden“ sýti mnohých, ba všetkých. On sýti naše duše, On jediný môže uhasiť náš smäd po živote. On to urobiť môže a aj chce.
Ježiš Kristus je len jeden, ale narodiť sa chce a môže v mnohých srdciach. On jediný bol aj ukrižovaný za „mnohých“, totiž za všetkých a za naše hriechy a On Jediný bol aj vzkriesený pre všetkých. V Ňom máme život večný všetci, ktorí Ho prijímame ako „pravý chlieb z neba“ a ako „živú vodu“ , lebo v Ňom je aj slovo a zasľúbenie o záchrane a večnom živote. Za príkladom apoštola Pavla, ktorý vyznal: „Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus“ prijímajme Ježiša, aby aj o nás platilo: „Kristus v nás“.
Počúvanie evanjelia, rozjímanie o Pánovom utrpení je chlieb, ktorý sa nikdy „nepreje“, preto sa jeho evanjeliom vždy sýťme a prijímajme ho ako „vodu života“, aby sme mali vždy istotu spasenia. Ak Jeho slovo nejeme ako každodenný chlieb a nepijeme ako čistú vodu, naša duša bude vždy nespokojná, prahnúca po niečom, čo nikdy nenájde a nezíska.
Modlitba človeka bez tohoto chleba života bude iba monológom človeka, bohoslužba prestane byť spoločenstvom a otázky o zmysle života a zmysle lásky zostanú bez odpovede. Nastane iba „túlanie od mora k moru“. Slovo o kríži Kristovom je síce „tvrdým“ pokrmom, ale dokáže plne nasýtiť a napojiť naše duše a dáva silu k životu, ktorý nepozná pocity márnosti. Dáva trvalú radosť a pokoj v Duchu Svätom. Amen
4. pôsna nedeľa MyS Ľubomír Batka st.