Bôľ z Božej hrude
spriada sa vôkol organa.
Už horí v duši sviec, vo svetla prúde.
Tým bôľom nohy hráča brodila sa, ich kročaj ukonaná.
Von búri hrozba: Prichádza ten, čo rozšliapne vám lebku;
tu ako zúfalé matky schúlia si hlavy plačúce stromy.
Vody pulzujú ako tepny, aj srdcia bijú v piesku.
A rachotenie pod obzorom bojovne hrmí.
Blesk roztvára sa bielymi ranami,
z nich strieka rieka všetky svoje ryby a hmlové pary;
aj ťažký hrom rozďavuje si hrmiace tlamy,
na jeho spodku visí svet a biedne ľudské čary.
Svet vykríka: Ty strašný, čo nás dláviš, kto si?
On bol tu iba vo tme, jas svetla pohltil ho.
Sviece zhoreli. Dohorelo aj v Božom srdci
a na jazýčkoch z hĺbky hovorilo.
Z antológie Überall ist Deine Spur, Berlin 1962
Preložil Gustáv Viktory
Uverejnené: Evanjelický posol spod Tatier, 1974, roč. 64, číslo 7, str. 80