Keď naše oči hľadia na Pána
Otče náš milý nebeský, naše oči upierame na Teba,
ktorý si Otcom milosti a lásky.
Daj nám poznať a objaviť Tvoju lásku v kríži
Tvojho milého Syna Ježiša Krista.
Daj, aby naše oči videli vždy jasne Jeho obeť ako takú,
ktorá bola prinesená za nás a za naše hriechy.
Uisti nás, že sa môžeme na túto obeť vždy spoľahnúť
ako na takú, ktorá je Tebe príjemná
a vždy dostatočná splatiť naše dlhy.
Preto nám popraj milosť, aby sme mohli žiť
s Kristom Pánom tu časne a raz aj večne. Amen
L 11, 23 – 28:
„Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozptyľuje. (24 ) Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po miestach bez vody a hľadá odpočinok; a keď nenájde, povie si: Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel. (25) A keď príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. (26) Vtedy ide a pojme so sebou iných sedem duchov, horších od seba, a vojdúc, prebývajú tam. A tak sú posledné veci onoho človeka horšie než prvé. (27) Keď to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala Mu: Blahoslavený život, čo Ťa nosil, a prsia,, ktoré si požíval! (28) On však riekol: Omnoho blahoslavenejší sú tí, čo počuli slovo Božie a zachovávajú ho“. Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
K vrcholom múdrosti a poznania gréckej filozofie patrí výrok: „Poznaj seba samého!“. Je náročné poznávať svet okolo nás, poznávať vesmír, makrokozmos, ale aj poznávanie mikrokozmu: poznávanie sveta v atóme, alebo v bunke, ktoré sú – ako hovoria dnešní vedci – verným obrazom celého sveta.
Ale človek, ktorý neraz zhromaždí ohromné množstvo poznatkov, ktorý sa vie obdivuhodne veľa naučiť o svete, často vôbec nerozumie sám sebe. Vlastné vnútro – to, čo raz menujeme duša, alebo „srdce“, či duchovno – zostávajú neprebádanými a ťažko pochopiteľnými hlbinami. Ani dnešný moderný (či postmoderný) človek často nerozumie sám sebe, nevie, čo chce a je stále nespokojný.
Aj veriaci kresťan vie, že poznať samého seba je úloha nielen dôležitá, ale aj zložitá a náročná. Niekedy je to úloha dokonca „nebezpečná“. A to v tom zmysle, že vtedy, keď je človek skutočne poctivým hľadačom, pri hlbšom ponore a sebaskúmaní môže skoro objaviť, koľko je v ňom slabostí a nedostatkov. Neraz je to pre človeka bolestné a frustrujúce zistenie.
Ale akokoľvek je dôležité poznať seba samého, aby človek poctivo hľadel do svojho srdca, je tu ešte jedna dôležitejšia a prvoradejšia úloha o ktorej nám hovorí, alebo ktorú nám pripomína práve dnešná tretia pôstna nedeľa s názvom: „Oculi (lat.)= Oči“.
Tento názov je vzatý z výroku nábožného žalmistu, ktorý hovorí: „Moje oči sú upreté vždy na Hospodina!“
Je to vyznanie starozmluvného veriaceho človeka, ktoré my, ľud novej zmluvy, kresťania, môžeme doplniť a upresniť v tomto zmysle: „Naše oči sú upreté vždy na Ježiša Krista“!
Môžeme právom povedať, že aj oči Hospodinove sú na nás. Že Pán Boh nikdy neprestáva pozerať na človeka, aj keď jasne vidí náš hriech, naše odvrátenie od Neho i naše poblúdenie. To, čo niekedy aj my sami môžeme vidieť a poznať pri nás. Avšak to, čo človek vidí ako neriešiteľné a hrozivé po páde človeka do hriechu, Pán Boh chce zmeniť a preto pripravil vo svojom Synovi záchranu. Aj Ježiš nielen dobre vidí náš stav, ale vždy „hľadá, čoby inak muselo zahynúť“. Chce nájsť každú od Boha zblúdilú a stratenú ovečku, ako to sám vyjadril v známom podobenstve – a chce ju priniesť domov… Aj v nasledujúcom podobenstve o márnotratnom synovi a láskavom Otcovi hovorí o hriechu detí tohoto sveta jasne. Neváha ich pomenovať, neváha povedať o zblúdilom synovi, ako padol pod úroveň svíň, ba označuje ho dokonca ako duchovne mŕtveho. Ak sa však predsa rozpomenie na dobrotu otcovu, smie sa v pokání vrátiť a objaviť niečo nečakané, otvorenú náruč otcovu, obdarovanie a darovanie pravej slobody.
Pán Ježiš miluje každého hriešnika, každého, ktorému vidí až na dno srdca a o ktorom vie, ako málo je v ňom dobrého. Nemiluje a neprijíma hriech, ale človeka, ktorý pozná a vidí, aký úžasne milostivý a dobrý je náš nebeský Otec. Ježiš neobracia nikoho násilím. Povedané slovami dnešného evanjelia, „nevlamuje sa“ do srdca človeka násilne, ale chce, aby sme spoznali a zatúžili po novom živote, ktorý nám On pripravil.
Bratia a sestry v Pánovi!
Jedným z objavov, ktorý môžeme urobiť ak príjmeme ten Boží pohľad na nás, Božie oči, ktoré jasne vidia naše vnútro, je poznanie, že ľudské srdce nemôže byť nikdy prázdne!
Nemôže byť prázdne navždy. Človek nemôže sám „vyčistiť a vyzdobiť“ príbytok svojho srdca a žiť iba zo svojich vlastných síl a schopností, bez lásky k Bohu, bez prijatia Ježiša Krista ako Pána svojho „domu“, svojho života. Človek dokáže niekedy poznať zlo a hriech a na chvíľu sa mu vzoprieť, na krátky čas zlo a hriech „vyhostiť“, či vyhodiť zo svojho života. Možno sa s tým dokáže aj sám uspokojiť a pred inými pochváliť, ale ľudské srdce nikdy nebude natrvalo prázdne, „vyčistené“ tak, aby zostalo bez hriechu. Ak človek tak žije a koná – podobá sa malému dieťaťu, ktoré rado hovorí: „Ja sám, ja sám“.
Mnohí ľudia okolo nás hovoria: Ja som a chcem byť „autonómny“, „nezávislý“, „samostatný“ a „zvrchovaný“. Ale ako vo verejnom živote to nikdy neplatí naplno a natrvalo, tak je aj s každým jednotlivcom. Skôr či neskôr sa človek k niekomu, alebo niečomu prikloní, s niekým spolupracuje, spolunažíva a niekomu patrí.
Pán Ježiš hovorí vo svojom podobenstve o úsilí človeka vlastnými silami a schopnosťami zbaviť sa zlého, t.j. „nečistého ducha“. Nečistota niekedy „hryzie“ v svedomí, je nepríjemná a človek cíti potrebu radikálnej očisty a zmeny. Koľkokrát sme už o tom počuli. Niekto povie: nebudem fajčiť, nebudem piť, klamať, kradnúť… a podobne si dávajú mnohí tzv. vnútorné záväzky. Povedia: Dosť! Oddnes sa všetko mení – končím…atp. Mnohé takéto ľudské predsavzatia končia žalostne, tak ako to naznačuje príbeh so zlým duchom v dnešnom texte. Ak človek aj spoznáva svoje duchovné otroctvo, ak zmobilizuje svoje sily a aj chce niečo urobiť – čert vyhnaný oknom sa vracia späť dvermi. Pán Ježiš hovorí jasne o tom, že sa vráti a dokonca, ak nájde príbytok srdca čistý, ale prázdny, vždy vráti sa, často s ďalšími, ešte horšími duchmi od neho a prebývajú tam.
Ak to povieme slovami dnešnej epištoly, výsledok sú mnohé zlé „skutky tela“ a „otročenie hriechu“. Toto poznanie nie je nejakým subjektívnym poznaním človeka, ale objektívnym Božím slovom o nás. Je vyjadrením skutočného „psychoterapeuta“ ľudských sŕdc a duší Pána Ježiša Krista.
On nám však hovorí aj o východisku a vyslobodení z tohoto neraz začarovaného kruhu. Ponúka nám východisko a liek, pretože nám ponúka seba, svoju moc, pomoc a vyslobodenie. Nevítaným podnájomníkom na „byt nášho srdca“ nemusí byť ten zlý, Antikrist, alebo jeho služobníci. Ak človek chce, môže to byť On sám, Syn Boží. Kto chce, môže „zhromažďovať s Ním“, môže s Ním byť a žiť.
Pán Ježiš prichádza k nám vo svojom slove a vo sviatostiach. Prichádza vo „viditeľnom slove“ spolu s vodou, totiž vo svojom svätom Krste, alebo vo sviatosti svojej svätej Večere, tak ako nám je aj dnes ponúknutá.
Dôležité je správne poznanie seba samého – totiž poznanie našej hriešnosti a nedostatočnosti. Hriech je potrebné spoznať, označiť, pomenovať a odrieknuť sa ho. Potom môžeme Pána pozvať k sebe, ako onen stotník, ktorý pozval Pána Ježiša do svojho domu slovami: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu, ale povedz len slovo a ozdravie môj sluha“.
Bratia a sestry v Pánu!
Keď Pán Ježiš zvestoval túto dobrú a radostnú zvesť pre všetkých hriešnikov, akási žena zo zástupu volala Mu na slávu slovami: „Blahoslavený život, čo ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval“. Tým chcela povedať, že môže byť šťastná matka, ktorá má takého syna, ktorá takú osobnosť priviedla na svet. Vtedy Pán Ježiš povedal jasne a jednoznačne, že v Jeho slovách nejde o múdrosť, ktorá je „zdola“, ale „zhora“. Jeho slová sú viac ako slová gréckej, alebo akejkoľvek filozofie, teda ľudskej múdrosti a ľudského poznania. Preto povedal: „Omnoho blahoslavenejší sú tí, čo počuli slovo Božie a zachovávajú ho“.
Oveľa šťastnejší je každý, kto v slovách podobenstva Pána Ježiša počuje a vidí Božie slovo, Božie videnie a Božie oči. Takto môžeme dnes vidieť a pozerať aj my na Pána Ježiša, na Jeho slová a Jeho evanjelium o záchrane. Takto smieme vidieť a pozerať na celú cestu Jeho utrpenia, na Jeho kríž a poníženie pre nás. Preto vyznávame: „Naše oči hľadia vždy na Pána Ježiša!“ Na pravého Syna Božieho a na Víťaza nad hriechom, diablom a smrťou.
Ak takto vidíme a poznávame Pána, je to viac, ako keď poznáme len seba samého. Pozerať na Ježiša ako na Pána a Darcu života znamená, že môžeme byť blahoslavení a šťastní, lebo nevidíme a nepoznáme len náš hriech, ale aj Toho, ktorý chce byť s nami v tejto časnosti, aby naše srdce nebolo prázdne, ale plné milosti od Otca, plné radosti a blaženosti, ktorá vyústi do radosti večnej a nevýslovnej. Amen
3.pôstna nedeľa MyS Ľubomír Batka st.