Pôstne večerné zamyslenie (1)
( 1 M 12, 1 – 4; 22, 6 – 8)
V túto podvečernú pôstnu chvíľu chceme v duchu pokľaknúť pod Kristov kríž a rozjímať o význame Pánovho utrpenia pre nás. Nie síce priamo na základe svedectva evanjelií, ani nie na základe spomienok apoštolov a ich reminiscencií, či teologických úvah. (Jk 1, 1 – 12)
Nebude to však rozjímanie bez Božieho oslovenia, ale premýšľanie na základe svedectva Starej Zmluvy. Cesta iste zvláštna a aj dosť náročná, keďže ide o príbehy, ktoré zdanlivo nehovoria nič o Kristu. Nebudú to však ani priame prorocké predpovede o Mesiášovi, ale slová a príbehy zo života praotcov Izraela. Na nich môžeme spoznávať spásonosné Božie konanie a učiť sa rozumieť tomu, prečo Pán Boh vybral k spáse sveta toho jedného muža – svojho Syna a pravého človeka zároveň.
Zahľaďme sa na na dávne postavy ľudu SZ a ich príbehy a veľmi zvláštne konanie, aby sme napokon videli, že oni sú v skutočnosti predobrazom Ježiša Krista, Syna Božieho a nášho Spasiteľa.
Tak, ako je o skutkoch Pána Ježiša pri Jeho zemskom prebývaní napísané, že oni sú iba „tieňom budúcich vecí“, tak možno povedať aj o tých dávnych príbehoch vedúcich osobností a postáv ľudu SZ v ktorých Pán Boh konal nielen pre nich samých, pre ich vlastné dobro, ale aj pre – a to je úžasné a vzrušujúce zistenie – pre mnohých ľudí, pre mnohé národy a aj pre nás osobne.
Takou osobnosťou SZ je aj muž, ktorý dostal od svojho ľudu vysoké a čestné pomenovanie: „otec, či praotec viery“. Na zmluvu, ktorú s ním uzavrel Pán Boh, sa spoliehali mnohé generácie Izraela a dodnes sa na ňu spoliehajú.
Ale nielen Izraelci! Na zmluvu uzavretú medzi Hospodinom = Všemohúcim Bohom a Abrahámom sa môžeme spoľahnúť aj my. Ona je oblúk, ktorý spája staré pradejiny s našou súčasnosťou i našou budúcnosťou. Na koniec tohoto veľkého oblúka Abrahám sám nedovidel, ale my vo viere dovidieť môžeme.
Aký je súvis SZ a NZ? Obe zmluvy a tak aj dejiny ľudu SZ i NZ začínajú Božím slovom, práve tak, ako dejiny celého kozmu a sveta, keď Pán Boh riekol: „Buď svetlo! A bolo svetlo“
Dejiny ľudu SZ a praotca viery Abraháma začínajú tiež Božím slovom: „Výjdi zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca a choď do krajiny, ktorú ti ukážem“.
Keď sa táto druhá epocha stvorenia – stvorenia starozmluvného ľudu Božieho uzavrela, začal sa tretia epocha: začali dejiny ľudu novej zmluvy, nový vek. Stalo sa to vtedy, keď „slovo stalo sa telom“, keď Syn Boží „opustil svoju slávu, ktorú mal u Otca skôr, ako svet povstal“ a vstúpil do tohoto sveta, ako do svojho vlastného, „ale jeho vlastní Ho neprijali“ a stali sa mu cudzinou.
Zasľúbenie, ktoré obopína celý svet a ktoré bolo dané Abrahámovi sa sústredilo do jediného malého bodu, do narodenia syna, dieťaťa a potomka. Ak by bol Abrahám zomrel bezdetný, jeho život by klesol do ničoty a zabudnutia – akoby nikdy nežil. Sára mu dlho nedávala nijakého syna. Musel prejsť ešte dlhú cestu, kým sa tak stalo. A na tejto ceste – od zasľúbenia k naplneniu, bolo ešte mnoho skúšok.
Na začiatku začínal Abrahám konať dobre. Konal podľa Božieho slova. Poslúchol Pána Boha a opustil všetko: svoju krajinu i svoju rodinu… Po prvej skúške však prišli ďalšie. Biblia s neuveriteľnou otvorenosťou hovorí aj o jeho ďalšej skúške, v ktorej Abrahám neobstál. Bolo to v Egypte, kde Sáru označil za svoju sestru a napokon bol zahanbený vo svojej malej viere. Áno – pánom Egypta nie je faraón, ale Pán Boh. Často sa to stáva, že človek zo strachu opúšťa morálne konanie a princípy a koná proti Bohu.
V ďalšej skúške neobstála Sára. Prestala veriť vo svoje materstvo a spoliehala sa len na svoj rozum, skúsenosť a zákony tohoto sveta, ale zabudla na Božiu moc a možnosti. Dovoľuje Abrahámovi mať dieťa s Egypťankou – ale to nie je dieťa „v ktorom budú požehnané všetky národy sveta“. Sára Hagar napokon nechá vyhnať spolu s jej synom Izmaelom, o ktorom sa plní iné slovo: „Bude to človek ako divý osol, jeho ruka bude proti všetkým – a bude naprotiveň všetkým bratom“.
Najťažšou skúškou však musel prejsť Abrahám potom, keď sa jemu a Sáre dieťa narodilo. Bol to vytúžený syn, Izák, dieťa nesúce veľké zasľúbenie, ktorého sa však má on vzdať a má ho obetovať na oltári. Ako sa naplnia Božie zasľúbenia, ak Izák zomrie? – To bola veľká skúška, v ktorej sa ukáže, či sa naozaj „bojí Boha“, či Mu verí a naplno dôveruje. Skúška, aká sa odohrala neskôr v Getsemane.
Abrahám tu napokon predsa len počítal s treťou možnosťou: „Boh si vyhliadne baránka na spaľovanú obeť, syn môj“. Bol to jedinečný rozhovor medzi Izákom a Abrahámom, ktorý vyvrcholil touto úžasnou silou viery.
Abrahám, muž ustavičných strát, ktorý napriek všetkému získal budúcnosť a požehnanie – ukazuje nám jasne na Pána Ježiša Krista.
Ukazuje smer k veľkej budúcnosti, k večnosti a požehnaniu všetkých cez Syna, potomka podľa zasľúbenia. K Tomu, ktorý prišiel ako Boží Baránok, Spasiteľ, v ktorého smrti a živote sú a budú požehnané „všetky čeľade zeme“. Amen
Ľubomír Batka st.