Slovo Hospodinovo splní svoj cieľ
Iz 55, 6 – 12 a:
„Hľadajte Hospodina, dokiaľ sa dáva nájsť, vzývajte Ho, dokiaľ je blízko! (7) Nech bezbožný opustí svoju cestu a muž neprávosti svoje myšlienky a nech sa obráti k Hospodinu, aby sa zmiloval nad ním, k nášmu Bohu, lebo On hojne odpúšťa. (8) Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – znie výrok Hospodinov -, (9) ale ako nebesá prevyšujú zem tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky. (10) Lebo ako dážď a sneh padá z neba a nevracia sa tam, lež napája zem, robí ju plodnou, úrodnou a dáva semä rozsievačovi a jediacemu chlieb, (11) tak bude moje slovo. ktoré vychádza z mojich úst; nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo ho posielam. (12a) Vskutku s radosťou vyjdete a v pokoji vás povedú;“ Amen
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Skôr ako kňaz Samuel pomazal Sula za prvého izraelského káľa, povedal mu: „Ty však zostaň na chvíľu, aby som ti zvestoval Božie slovo“. ( 1 S 9, 27)
Božie slovo je dôležité poznať a prijať pre každého človeka. Pre vysokopostaveného kráľa i pre každého z nás. Uvádzam tento príklad preto, lebo o Saulovi platili na začiatku jeho vládnutia dva výroky. Prvý, ktorý hovoril že bol „statný a krásny mládenec a nebolo krajšieho od neho medzi Izraelčanmi, pretože bol o hlavu vyšší ako všetok ľud“ ( 1 S 9,2), a druhý výrok, ktorý sa stal príslovečný: „Či je aj Saul medzi prorokmi“? (1 S 10, 12) Ten druhý výrok bol však myslený nielen ako otázka, ale aj jemne ironicky, pretože jeho poslušnosť Hospodinu nebola stála a nebola ani jeho najsilnejšou stránkou. Neskôr ho dokonca ovládol „zlý duch“ a hoci ten prvý výrok bol pravdivý, Saul skončil veľmi neslávne a bol zavrhnutý práve preto, že pohŕdal Božím slovom.
Ľud Izraela mal v čase babylonského zajatia obrovský smútok v duši, ktorý pramenil z nemožnosti mať svoj chrám a v ňom svoju bohoslužbu, o ktorej veril, že je Božím hovorením a oslovením človeka. Prorok Izaiáš tešil a povzbudzoval Izraelcov k dôvere voči Pánu Bohu, ktorý svoj ľud neopúšťa za žiadnych okolností. Aj keď v zajatí ľud neprinášal tradičné obete, Pán Boh k nemu posielal mu svojich prorokov, ktorí mu plne a verne zvestovali Božiu vôľu. Išlo o to, aby Boží ľud slovo Božie počúval a prijímal s dôverou. O to ide v každom čase a teda aj dnes. Aj my si dnes vypočujme posolstvo o tom, že:
Božie slovo sa nikdy nevracia prázdne!
1. Pán Boh nás svojím odpustením vždy predchádza
2. V ňom sa požehnanie pre nás nachádza
3. Z neho pravá radosť a pokoj pochádza
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Zápas o poznanie hodnoty Božieho slova je najväčší zápas v dejinách ľudstva. V rôznom čase mal rôzne podoby. Raz je to zápas o poznanie jeho kvality, totiž, či je Božie slovo naozaj „mocné ako dvojsečný meč, ktorý prechádza až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov kostí“, inokedy je to zápas o to, či je Božie slovo zákonom medzi mnohými inými ľudskými zákonmi, až po zápas, či je Božie slovo vôbec Božím slovom a nie iba ľudským…
Keďže všetky diskusie a výhrady ľudí končia ich smrťou, dôležité je, čo hovorí do situácie našej smrti, ale aj do našej bezmocnosti, ktorá smrť predchádza Ten, ktorý je večný.
Vieme, že Pán Boh nie je škodoradostný Víťaz a Pán, ale že hovorí biednemu a smrteľnému človeku vždy najskôr tak, že prejavuje o neho záujem, že sa nám prihovára a zdôrazňuje, že Mu záleží na našom živote, na spoločenstve s Ním v tomto i budúcom živote vo večnosti.
To platilo o prvých hriešnikoch Adamovi a Eve, keď zapochybovali o hodnote Božieho slova a hovorí tak aj k nám, ktorí sa rôznym spôsobom povyšujeme nad autoritu Jeho slova, alebo ju priamo popierame.
„Ó, všetci smädní, poďte k vode!“ (Iz 55, 1) – volal prorok Izaiáš svojmu hynúcemu ľudu v babylonskom otroctve. Bolo to slovo a pozvanie Božej lásky, ktoré vtedy hľadalo hynúcich.
Rovnako hľadá aj nás, smädných po živote, po spravodlivosti, po láske a všetkom možnom telesnom i duchovnom dobre a dobrodení. Preto to prvé, čo o Božom slove vyslovenom smerom k človeku platí, je slovo milosti o Božom odpustení hriechov. Je ponukou návratu do Bože blízkosti, do Božej prítomnosti, skrze Jeho Syna a nášho Pána.
Ide teda o to, aby sme aj my toto Božie slovo hľadali a už vopred neodmietali. Počúvajme a rozumejme tomu čo zvestuje prorocké slovo: „Hľadajte Hospodina, dokiaľ sa dáva nájsť, vzývajte Ho, dokiaľ je blízko! Nech bezbožný opustí svoju cestu a muž neprávosti svoje myšlienky a nech sa obráti k Hospodinu, aby sa zmiloval nad ním, k nášmu Bohu, lebo On hojne odpúšťa“.
Áno, návrat k Pánu Bohu je návratom k Tomu, ktorý hojne, predivne a nepochopiteľne veľa odpúšťa nám, hriešnym ľuďom.
Preto je prvý význam služieb Božích, na ktorých smieme počuť Božie slovo, slovo o odpustení hriechov tým, ktorí Ho hľadajú, vzývajú a obracajú sa k Nemu, totiž k trónu milosti nebeského Otca. Kto tak urobí, neodíde sklamaný, pretože On nás vo svojej láske vždy predchádza.
2.Bratia a sestry!
Pán Boh má pre nás vždy viac, ako my prosiť vieme, alebo dokážeme. Je to na prvom mieste odpustenie hriechov, ale Jeho požehnanie je mnohé. Tak, ako keď prijal otec svojho kajúceho syna do svojho domu, tak aj náš nebeský Otec má pre ná „nové šaty“, ktoré sú symbolom nového života a pravej slobody, ktorú symbolizuje prsteň, daný kajúcemu synovi.
Preto aj prorok smel povedať svojmu ľudu pravdu o tom, že návrat k Pánu Bohu, zdanlivá kapitulácia pred ním je výhrou, víťazstvom a dosiahnutím pravej slobody plynúcej z Božieho detinstva. „Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – znie výrok Hospodinov -, ale ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky“.
Božie dobrodenie prevyšuje naše predstavy. Človek hovorí blížnemu: „Odpúšťam ti, ale nikdy ti to nezabudnem!“. Nie tak Otec nebeský. Odpúšťa nám denne mnoho a ani na poslednom súde nebude pripomínať a malicherne vyratúvať naše viny, ktoré nám dnes odpúšťa. Áno, na človeka si musíme „dať pozor“, nikdy nevieme, ako myslí svoje zmierenie. Pán Boh je však iný a na Jeho odpustenie sa môžeme spoľahnúť a žiť v istote, že sme milované a plnoprávne Božie deti, napriek tomu, že ľudské previnenia sú niekedy hrozné. „Lebo ako dážď a sneh padá z neba a nevracia sa tam, lež napája zem, robí plodnou, úrodnou a dáva semä rozsievačovi a jediacemu chlieb, tak bude moje slovo, ktoré vchádza z mojich úst: nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne sprav, na čo ho posielam“.
Sú to slová nielen „príjemné na počúvanie“, ale aj mocné a pravdivé. Nie sú prázdnymi slovami, ale úspešne konajúce to, čo chce Pán Boh. Sú to slová nášho Otca, ktorý má viac, ako rozdal…
Keď kázal pokánie v Ninive prorok Jonáš, hovoril o Božom odpustení, ale keď sa potom Božej milosti dostalo tamojším pohanom, sám tomu nechcel veriť, dokonca ho pohoršovalo, že so „svojím“ urobil Boh Otec to, čo chcel. Áno, taký je človek, ale Pán Boh je iný a je taký dodnes.
3. Bratia a sestry!
Z Božieho slova pochádza pravá radosť a pravý pokoj duše pre každého, kto ho s dôverou prijíma. Tak, ako otec z podobenstva Pánovho vystrojil hostinu svojmu synovi, – čo nevedel vôbec pochopiť jeho starší brat, ktorý si zakladal na svojom konaní a zásluhách a nie na otcovej milosti, tak je to neraz, žiaľ, aj medzi nami.
To je niečo, čo máme zmeniť a povzbudiť sa k radostnej dôvere v milosť Božiu. Prorok Izaiáš oznamuje svojmu ľudu: „Vskutku, s radosťou vyjdete a v pokoji vás povedú“ . Babylonské zajatie ľudu Izraela skončilo a smeli kráčať k radostnej budúcnosti. To isté platí aj o našej životnej ceste, o našom živote a jeho vyústení. S dôverou v Božiu milosť a Jeho zasľúbenia smieme smerovať k radostnému a pokojnému životu, nielen tu v časnosti, ale aj vo večnosti.
Slovo Božie je pre nás najčitateľnejšie a najzrozumiteľnejšie v evanjeliu Pána Ježiša Krista. Preto je dôležité slovo Pánovo poznať a dôverovať mu.
Istý posmeškár a odpadlík napísal do okresných novín toto: „Chodiť do kostola nemá zmysel. Posledných 30 rokov som počul viac ako 3000 kázní, ale žiaľ, nepamätám si žiadnu z nich. Kazateľ by mohol využiť ten čas zmysluplnejšie. – Na tento článok prišlo mnoho ohlasov. Jeden kresťan mu odpovedal takto: Som ženatý 30 rokov. Za ten čas som zjedol asi 32 850 jedál. Väčšinu z nich navaria moja manželka. V tejto chvíli si nemôžem spomenúť ani na jedno jedlo. Ale vždy som bol sýty…“.
Aj dnešné duchovné jedlo je dôležité. Dôležitejšie, ako to sme jedli dávnejšie, alebo včera. Ak ho príjmeme, ono vykoná vždy to, na čo je poslané, úspešne spraví, na čo ho Pán Boh posiela. Do našich sŕdc a životov prináša plné odpustenie hriechov, mnohé ďalšie požehnanie a dobrodenie, a radosť a pokoj v Duchu Svätom. Amen
Nedeľa po Deviatniku – MyS – Ľubomír Batka st.