Mt 20, 1–16
„Mne dávaš peniaz tiež len jeden, Pane,
za prácu pilnú v Tvojej vinici?
Ó pozri a vidz: moje ruky, dlane
sú mozoľ, otlak; – brázdy po líci
mi orú potu, znoju značné stoky;
a Ty tak splácaš verných verné kroky!
Ja znášal, znášal som dňa horko, jarmo; –
mňa najals‘ k práci rána na svitu!
Tí, áno plácu, peniaz berú darmo,
čo stáli pol dňa v tôni úkrytu;
čo hodinu len v práci účasť brali,
a plácu rovnú so mnou obdržali!“ –
Tak delník. – A Pán: „Služobníče, vidíš
jak koreň zášti v tebe zmohol sa!
Nie tebe ja, – lež ty mne iste krivdíš;
ja s tebou v peniaz denný zriekol sa!
Ber, čo je tvoje; – ale ja chcem tomu
dať, ako tebe! – Mám snáď právo k tomu?“
I ja som delník! – Voď ty srdca snahy,
nech na Tvojej vždy vôli prestávam!
Vlej v srdce k blížnym lásky čistej vlahy, –
znič závisť vo mne, – znič ju, Pane, sám!
Uč dušu, srdce, tela môjho kosti,
by vždy dosť mali Tvojej na milosti!! –