Verme v Svetlo
Svetlom pravdy svojej, Pane,
osvecuj nás neprestajne,
nech vo svetle tu chodíme,
vo tmách hriechu neblúdime,
ale ako svetla deti
slúžime Ti, Pane svätý,
až kým nám to svetlo pravé
zažiari vo večnej sláve. Amen (M.R.)
J 12, 34 – 36:
„Odpovedal Mu teda zástup: My sme počuli zo zákona, že Kristus ostane naveky; nuž ako ty hovoríš teda, že Syn človeka musí byť povýšený? Kto je to ten Syn človeka? (35) Riekol im Ježiš: Ešte na krátky čas je svetlo medzi vami. Choďte dokiaľ máte svetlo, aby vás neprikvačila tma; kto chodí v tme, nevie kam ide. (36) Dokiaľ máte svetlo, verte v svetlo, aby ste boli synovia svetla! To povedal Ježiš, potom odišiel a ukryl sa pred nimi.“ Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!
Pred osemnástimi rokmi sa premietal v našich kinách film talianskeho režiséra Pietra Paola Pasoliniho: „Evanjelium svätého Matúša“ ( Il Vangelo secondo Matteo). Dostal viacero ocenení. Uvedený bol v chráme Notre Dame v Paríži pred tisícami divákov. Minulý rok som ho mohol uvidieť znovu, keďže bol premietaný v klube v Hodoníne. Tento film nie je nejakým náboženským odvarom, hoci ho nakrútil režisér – marxista. Je veľmi pôsobivý, aj keď v ňom hrajú výlučne laici a nie profesionálni herci. Film obsahuje mnoho pôsobivých scén. Takou je napríklad: Zvestovanie Márii, pokúšanie satanom na púšti, a tiež aj ukrižovanie, pri ktorom silne vynikla ukrutnosť s akou bolo vykonané.
Pri pozeraní na takéto zábery sa každý človek musí znovu pýtať: Prečo Pán Ježiš Kristus prišiel na svet práve tak, ako prišiel? Úplne bezbranný. Narodil sa v chudobe, nosil odev robotníka. Viedol život potulného kazateľa. Prečo? Prečo podstúpil všetko to poníženie a nakoniec ukrutnú smrť? Prečo nezastavil tú obmedzenú ľudskú zlobu, ktorá nedovolila, aby sa prejavila Jeho láska?
Prečo Pán Boh prišiel práve takto, takto konal a takto vykúpil svet? Veľmi mnohých pohoršoval a možno povedať, že dodnes pohoršuje tento Boží zámer a spôsob Božieho vyjavenia.
Bratia a sestry!
Veď čo všetko očakávali od Mesiáša – Krista napríklad Židia? Vieme, aké boli ich predstavy o Mesiášovi. Mal to byť neohrozený, víťaziaci kráľ, ktorý svojmu ľudu zabezpečí slobodu z područia Rimanov, dá im víťazstvo nad nepriateľmi a – samozrejme – dostatok chleba. Teda pozemskú ríšu plnú blahobytu.
Pohľad na Ježiša nespĺňal predstavy náboženských predstaviteľov Izraela, ale ani predstavy ľudu. Dokonca aj učeníci mali spočiatku takéto predstavy. Teológovia predpokladajú, že to bol hlavný motív zrady Judáša: totiž sklamanie, že Ježiš si nepočínal dosť energicky, že nevyužíval svoje schopnosti na to, aby sa stal kráľom a schopným politickým vodcom.
To isté nepochopenie sa zračí aj u Petra, keď začal Ježiša odhovárať od cesty utrpenia: „Nech ti je Boh milostivý, Pane! To sa Ti nesmie stať“. (Mt 16, 22) Preto mu Ježiš povedal: „Choď za mnou, satan, na pohoršenie si mi, pretože nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské“. (v.23)
Toto napätie medzi túžbami ľudu a pravdivosťou Pánovho vyjavenia sa zračí aj v dnešnom texte. „My sme počuli zo zákona, že Kristus ostane naveky; nuž ako ty hovoríš teda, že Syn človeka musí byť povýšený?“
Bratia a sestry!
Je naozaj príznačné, že evanjelisti presne zachovali znenie tohoto i iných rozhovorov. Židia povedali: „My sme počuli, že Kristus zostane“. Ale Pán Ježiš nehovoril o sebe, že je „Kristus“, t.j. Pomazaný, hebr. Mesiáš. Toto označenie, či pomenovanie bolo u Židov spolitizované a viedlo k predstave pozemského, národného kráľa. Túto predstavu Pán Ježiš dôsledne odmietal.
Preto Pán Ježiš hovoril o sebe ako o Synovi človeka, ako ho spomína prorok Daniel. To sa opakuje vo všetkých evanjeliách. Hovoril tak preto, aby nedošlo k nedorozumeniu. Preto používal o sebe iný titul zo SZ, menej známy, ale rovnocenný: Syn človeka. Ale oni sa pýtali: „Kto je to ten Syn človeka“?
To isté napätie môžeme sledovať až do konca Ježišovho pôsobenia. Na dvore veľkňaza, Kaifáš hovorí: „Zaprisahávam ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si ty Kristus, Syn Boží“? A Pán Ježiš odpovedal: „Ty si riekol. Ale odteraz uvidíte Syna človeka sedieť na pravici moci a prichádzať na nebeských oblakoch“. Pán Ježiš povedal, že je Syn Boží, ale Jeho zámery sú úplne iné, ako si ich predstavovali Židia. Podobne aj Pilátovi povedal, že je Kráľ, ale Jeho kráľovstvo nie je z tohoto sveta.
Aj my si preto znovu položme otázku: Kto je to ten Syn človeka?
Je to iba púhy človek? Hriešnik, ako my? Alebo je to niekto viac, koho sa oplatí poslúchať a nasledovať? Svojím súčasníkom Pán Ježiš povedal: „Ešte krátky čas je svetlo medzi vami. Choďte, dokiaľ máte svetlo, aby vás neprikvačila tma; kto chodí v tme, nevie kam ide.“
Evanjelista Ján opakovane svedčí: „V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A to svetlo svieti v tme, ale tma Ho nepohltila“. (J 1, 4)
Ježiš je „svetlo sveta“ v ktorom sa oplatí žiť už dnes a v ktorom smieme byť a zostať naveky. Žiť bez viery v Ježiša, znamená zostať „v tme“. Veriaci v Krista nie sú „tmári“, naopak, sú nimi tí, ktorí veriť v Ježiša a život s Ním odmietajú. Toto napätie je trvalé a aktuálne. Mnohých dnes načisto „prikvačila tma“. Tak to bolo aj s tými, ktorí kedysi „každý deň prebývali s Ním v chráme a nezlapali Ho“ – ale potom vyšli na Neho ako na lotra s mečmi a kyjmi a Pán im povedal: „Toto je tá vaša hodina a moc tmy“.
Bratia a sestry!
Pre nás platí, že „Jeho slovo je sviecou nohám naším a svetlom naším chodníkom“. Ale hoci máme svetlo Slova Božieho a velebných sviatostí, musíme si aj my dávať pozor, aby nás „neprikvačila tma“. Aby sme sa nedali strhnúť s prúdom, zástupom tých, ktorí stále idú na Ježiša s mečmi a kyjmi, žijúc v tme nevery a hriechov, nevediac, kam idú. Že nám takéto nebezpečenstvo hrozí, môžeme si predstaviť na otázkach a výhradách, ktoré víria v mysli dnešných ľudí.
Mnohí hovoria: Prečo nás Ježiš nepoučil viac o stvorení sveta?
O tom, či sú vo vesmíre aj nejaké iné živé bytosti? Prečo nám nepovedal, koľko je vo vesmíre hviezd a galaxií a aký veľký je vesmír? Prečo neprezradil ľuďom tajomstvo penicilínu a to, ako liečiť rakovinu a čo urobiť s atómovými zbraňami? To sú dnešné otázky, podobné otázkam Židov a tá istá výhrada: A Ty hovoríš: Syn človeka musí byť povýšený na drevo kríža!
Bratia a sestry!
Pán Ježiš skutočne neprišiel preto, aby nám dával lekcie z geológie, astronómie, astrofyziky, či medicíny. To všetko ponechal na vedecké bádanie človeka.
On prišiel kvôli nám samým. Pre naše vykúpenie z moci hriechu a smrti sa stal človekom, aby sme sa my mohli stať „synovia a dcéry sveta“. Teda Božími deťmi a účastníci večného blahoslaveného života. Aby sme vedeli, čo je pre nás potrebné, aby sme dosiahli život večný.
Aby sme sa vedeli vyrovnať s ťažkosťami života a so smrťou.
Aby nám ukázal cestu k Otcovi a aby nás poučil o Pánu Bohu, totiž aby sme vedeli, ako Otcovi na nás záleží. Preto nie je rozhodujúce, či my poznáme vek zeme, vesmíru a či sa vyznáme v teórii relativity. Dôležité je to, čo On hovorí: „Verte v svetlo, aby ste boli synovia svetla“.
Neprišiel, aby vykonal prácu, ktorú aj my dokážeme. Prišiel sňať bremeno našich hriechov. Prišiel „hľadať a spasiť, čo by inak zahynulo“. Preto aj pre nás platí: „Choďte, dokiaľ máte svetlo a verte v svetlo!“
Ak sa spoliehame na seba, alebo na ľudí, vždy nás prikvačí tma. My však smieme „veriť v svetlo a byť synmi svetla.“ Dôverujme Tomu, ktorý je to pravé Svetlo, ktorý jediný pozná cestu k večnému životu. On je tou večnou Cestou a Pravdou i Životom. Amen
2. nedeľa po Zjavení – MyS – Ľubomír Batka st.