Krst Ježiša, Pána
L 3, 21- 22:
„Keď sa všetok ľud dal pokrstiť a bol pokrstený aj Ježiš a modlil sa, otvorilo sa nebo (22) a Duch Svätý zostúpil na Neho v telesnej podobe holubice a z neba zaznel hlas: Ty si môj milovaný Syn, v Tebe sa mi zaľúbilo“. Amen
Milí bratia a. sestry!
Svätíme nedeľu Krstu Pána Ježiša Krista. Pripomína nám, ako sa Ježiš dal poznať svetu ako Boží Syn. Apoštolovia svedčia, že Ježiš bol „pomazaný Duchom Svätým a mocou“. Tým vyznávajú, že je pre nich Pánom, ktorému Boh Otec dal do rúk všetko.
Pomazaní posvätným olejom bývali do úradu kňazi, králi i proroci. Cirkev Kristova vyznáva, že Pán Ježiš bol Bohom Otcom ustanovený za najvyššieho Kráľa, Kňaza a Proroka. Jeho pomazanie sa udialo verejne pred ľuďmi pôsobením Otca a Ducha Svätého.
Jeho kráľovská moc znamená, že On je Ten, ktorý spravuje svoj ľud. Je Kňazom, ktorý priniesol dokonalú a raz navždy platnú obeť za nás a za naše hriechy. Kto verí v Jeho meno, nebude zahanbený. Ako najvyšší Prorok verne zvestoval Božie potešenie, „milostivý rok Pánov“. Prinášal úpravy a napomenutia pre náš život, ktoré vedú k pokániu a k náprave života všade, kde sa človek odkloní od Božej normy, ktorou je láska (agapé.)
Krstom, vykonaným Jánom Krstiteľom začal svoje verejné účinkovanie, zmyslom a cieľom ktorého bolo priviesť ľudí k prijatiu Božieho zmierenia, k obnoveniu Božieho detinstva a napokon k účasti na Jeho sláve. Preto „dal dušu ako výkupné za nás“, aby nás vytrhol z moci hriechu, diabla a smrti. Toto svoje poverenie preniesol po svojom vzkriesení a zoslaní Ducha Svätého aj na apoštolov, ktorí majú pokračovať v tom istom Duchu, v tej istej poslušnosti Otcovi v ktorej sa dokázal Ježiš Kristus.
Jeho kráľovský rozkaz, ktorým sa viditeľne ukončila Jeho nebeská misia je nám dostatočne známy: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy krstiac ich …a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal“ (Mt 28, 20). Krst svätý, ktorý majú učeníci činiť a prinášať všetkým národom nie je krst Jána Krstiteľa, ale Krst Ježišov. Medzi nimi je podstatný a kvalitatívny rozdiel. Tento rozdiel sám Pán Ježiš názorne ukázal už tam, pri Jordáne, keď požiadal Jána o vykonanie jeho krstu, ktorý však bol mocou Božou zmenený na Krst Svätý, čiže Boží, – áno na krst Ježišov a Ducha Svätého.
Tiež bola a je pri ňom voda ako viditeľné znamenie. Na jeho začiatku je i vyznanie hriechov, i pokánie a ľútosť srdca. Toto nemá vystať ani pri krste Ježišovom, ktorý zveril svojej cirkvi a ktorý poslal konať svojich apoštolov.
Je v ňom „rozlúčka“ so starým Adamom v nás. Keďže koreň hriechu však žije v srdci človeka a vyháňa každý deň svoje výhonky a prináša aj svoje plody. Preto sa má aj pokánie diať každodenne a neustále. S Lutherom to chápeme takto: „Celý náš život má byť ustavičným pokáním“!
Púhe poznanie hriechu a následná ľútosť ešte nezakladá istotu spasenia. Ľútosť, a možno aj tá opakovaná, môže pripomínať ľútosť pijana, ktorý síce vie, že pitie mu po každej stránke škodí, ale pretože je trvalo závislý na alkohole, nevie a nemôže sám prestať. Pije – podobne ako pijan z Exuperyho Malého princa.
Krst Ježišov odhaľuje „všetku spravodlivosť Božiu“, ako to Pán Ježiš musel pripomenúť pri Jordáne aj Jánovi Krstiteľovi. K vyjaveniu tejto Božej spravodlivosti bol Pán Ježiš poslaný Otcom. Tak môžeme vidieť, že ospravedlnenie, odpustenie hriechov a spasenie je dané iba v „jednom mene“ a v jednom diele a tým je dielo Pána Ježiša.
Iba toto dielo „otvára nebo“ pre človeka, ktorý je pre Pána Boha a Jeho kráľovstvo stratený a neschopný vlastnými silami sa vrátiť, vyslobodiť a zachrániť pre večný život. Človek bol stvorený ako Božie dieťa (syn, či dcéra), ale svoje detinstvo a dedičstvo človek stratil. Preto pri krste Pána Ježiša sa udialo to, čo pri žiadnom inom Krste. Pri Jeho krste nekrstil Ján – tam krstil sám Boh! Tu sa diala Jeho svätá vôľa a zámer.
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Nemalo by nás to ani prekvapovať, ani pohoršovať. Aj o každom kresťanskom Krste, ktorý koná Pánom Ježišom poverený a poslaný človek platí, že za ním stojí sám Boh, a tak celá Trojica Svätá. Tak, ako pri Ježišovom Krste bolo možné vierou vidieť „otvorené nebo“ – tak viera vidí otvorené nebo aj v každom ďalšom Krste konanom v mene Boha Otca, Syna a Ducha svätého.
Prirodzene, nevera otvorené nebo a Božiu milosť nevidí. Tak, ako starý Herodes nevidel slávu narodeného Pána Ježiša, ani Jeho hviezdu, ani nepočul spev anjelov. Neveriaci v Neho a Jeho nepriatelia nevideli ani slávne vzkriesenie, lebo to „nové“ ukázal ako dar milosti iba tým, ktorí Ho prijali vierou. Pri Ježišovom Krste sa aj dnes nebo otvára vždy tam, kde je viera. Otvorilo sa pre každého človeka, pre každého hriešnika a preto verme, že aj pre nás.
Rovnako je to aj s darom Ducha Svätého. Tak, ako sa „Slovo stalo telom“ – aj Duch Svätý v telesnej podobe holubice zostúpil pri Ježišovom Krste na Neho. To sa stalo nie preto, akoby Pán Ježiš tohto Ducha nemal, ale pre správne poznanie a vyjavenie sa prítomným. Pritom je isté aj to, že holubicu mohli vidieť všetci z tých, ktorí tam práve boli, ale zrejme nie všetci spoznali a uverili, že je to holubica Ducha Svätého. Spoznal a videl to však vo viere Ján Krstiteľ i niektorí z jeho učeníkov.
Pre nás je tiež dôležité, či veríme v prítomnosť Ducha Svätého pri Krste Pána Ježiša prisluhovanom našim deťom, krstným deťom, alebo naším bratom a sestrám. Či vidíme iba to, čo je viditeľné očami, alebo vidíme a prijímame aj to, čo sa dá prijať iba s úprimnou dôverou v slovo a zasľúbenie Pána Ježiša.
Pán Ježiš sám práve vtedy a tam začal svojich učeníkov učiť a srdcom veriť! Prišiel, aby počuli a videli „veľké veci Božie“. Pri Jeho Krste zaznel z neba hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v Tebe sa mi zaľúbilo“. Z milosti Božej a lásky Pána Ježiša smieme aj my poznať a uveriť, že tento Boží hlas, ktorý znel pri pokrstení Pána Ježiša, znie stále rovnako aj pri každom nasledujúcom Krste Ježišovom. V Krste svätom ktorý sme prijali, alebo prijímame, zneje teda aj nám uistenie a zasľúbenie: „Ty si môj“. Si mnou, Otcom milovaný! Si ten, ktorého sa nevzdávam a ktorého prijímam za syna, či dcéru!
Bratia a sestry v Kristu, Pánovi!
Pripomeňme si s vďakou tento Boží hlas, ktorý zaznel aj pri našom pokrstení. Lebo ten „náš“ Krst – to predsa nie je náš, ani Jánov krst, ale Krst Pána Ježiša.
Keď apoštolovia krstili ľudí, nekrstili svojím vlastným krstom, ani krstom Jána Krstiteľa. Ten krst vždy znamenal a znamená iba jedno: „Po mne ide väčší, ako som ja, nie som hoden rozviazať mu remienka na obuvi“. Znamenal prijatie výzvy pripravovateľa cesty Pánovi!
Keď Pán prišiel, priniesol plné odpustenie – „milosť nad milosť“. Pozýva ľudí, aby s dôverou prijali Jeho “sväté Dielo“ – Jeho Krst. Pozýva, aby sa chytili toho, čo On ponúka v Krste a potom bude tento Krst držať nás. (B. Plejel)
K nemu (Krstu svätému), ako pevnému bodu a zmluve, ktorú Pán Boh nikdy nezruší, sa môžeme aj my vždy nanovo vrátiť v dôvere, že tu je pre nás raz navždy: otvorené nebo, posvätenie Duchom Svätým i hlas z neba: „Môj si ty! Neboj sa, povolal som ťa tvojím menom!“
Tu je detinstvo Božie a s ním aj dedičstvo odložené v nebesiach. Toto všetko, a iste aj mnoho iného, znamená Krst Pána Ježiša Krista. V ňom sme prijali aj poverenie niesť túto radostná zvesť iným, počnúc od našich blízkych a drahých.
Dnes sa nám však prichodí v pokání spýtať: Nespreneverili sme sa tomuto pomazaniu Duchom Svätým za „kráľov, kňazov a prorokov“ pre naše deti a krstné deti?
Ako nad nimi „vládneme“? Nenechávame vládnuť nad nimi iných? Iné sily, iné moci a mocnosti tohto sveta? Ako sa staráme o ne a ich duchovný rast? Nechávame tú starostlivosť tiež na iných ? Ako prisluhujeme spravodlivosť a najmä ako uplatňujeme zákon lásky v ich živote?
Pýtajme sa v pokání: Akí sme kňazi? Ako sa modlíme s nimi a za nich? Spievame s nimi žalmy, chvály a prosíme Pána Boha, aby videli za čo všetko Mu môžeme a máme dobrorečiť? – A akí sme proroci? Ako vyučujeme Boží zákon a ako zvestujeme radostnú zvesť v našich rodinách?
Prijatie Kristovho diela znamená, že máme mať na ňom účasť v zmysle Jeho poverenia: Choďte! – Krstite! – Učte! Ježišov program a dielo spásy sa začalo uskutočňovať v Jeho Krste a v ňom nám dal aj plnú účasť na svojej sláve.
Dnes ďakujme za tento dar milosti i za veľkú a slávnu úlohu, ktorú nám zveril. Ak sme na to zabudli, obnovme svoje krstné sľuby a vyznanie viery, ktorá je vierou celej cirkvi, ľudu, ktorého je Kristus ako Víťaz Hlavou na veky vekov! Amen.
1.nedeľa po Zjavení Krista Pána – MyS – Ľubomír Batka st.