K čomu sme skrze Krista vyvolení a poslaní
Otca na nebesiach,
nám zvestuje,
Ježiš
istotu spasenia,
len On nám daruje;
Ó, buď Mu za to bez prestania
chvála vzdávaná! Amen (M.R.)
Iz 42, 1 – 4:
„ Ajhľa, môj služobník, ktorého podopieram,
môj vyvolený, ktorého som si obľúbil.
Svojho Ducha som položil naňho,
opravdové právo prinesie národom.
(2) Nebude kričať, nezvýši hlas a nedá u znieť na ulici;
(3) trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí,
opravdové právo verne prinášať bude.
(4) Nezlyhá a nestratí odvahu,
kým neupevní opravdové právo na zemi,
pretože na jeho učenie ostrovy čakajú.“ Amen
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Iste ste mnohí z vás počuli o mimoriadnom mužovi, Slovákovi, rodákovi z Vrbového, grófovi Móricovi Beňovskom. Okrem iných pozoruhodných udalostí z jeho života je známe, že sa stal kráľom!
Slovák – a kráľ? Pravda, nestal sa ním na Slovensku, ani v Uhorsku, ale na ďalekom ostrove Madagaskare, najväčšom africkom ostrove.
Táto malá epizódka z dejín nášho národa je určitou ilustráciou toho, čo sa stalo v jednom inom národe. Totiž v národe Izraelskom. Muž, ktorý sa v tomto národe narodil, ponúkol sa svojim za kráľa, ale oni ho neprijali. Ako píše evanjelista Ján, „do svojho vlastného prišiel, ale jeho vlastní Ho neprijali“. Bol to Ježiš, narodený v Betleheme, prezývaný „tesár z Nazareta“.
Napriek tomu že bol zavrhnutý a napriek všetkému, čo s tým súviselo, On sa stal Kráľom a zakladateľom duchovnej ríše, či kráľovstva nie pre jeden národ, ale pre všetky národy zeme, pre všetkých, ktorí chcú do jeho kráľovstva patriť, vrátane ďalekých ostrovov. Každý, kto má záujem stať sa občanom Jeho duchovného kráľovstva, ktoré nemá vojsko, ani hranice, ani netúži po sláve tohoto sveta. Na rozdiel od všetkých kráľovstiev zeme, vrátane kráľovstva M.Beňovského, vedome stojí a buduje sa na iných základoch a princípoch, ktoré mu dal a na ktorých ho založil Pán Ježiš. Proroka Izaiáš o Ňom povedal: “Opravdové právo prinesie národom. Nebude kričať, nezvýši hlas a nedá mu znieť na ulici; trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí, opravdové právo verne prinášať bude“.
Je to jasný a zrejmý rozdiel oproti všetkým kráľovstvám a panstvám tejto zeme, ktoré právo a spravodlivosť síce hlásajú, ale neprinášajú. Ježiš je kráľ kráľov a Pán pánov, ale súčasne o ňom platí, že je „služobník všetkých“. Predovšetkým však je služobníkom Božím. O Ňom platí slovo Božieho zasľúbenia: „Ajhľa, môj služobník, ktorého podopieram, môj vyvolený, ktorého som si obľúbil. Svojho Ducha som položil naňho…“. Preto Ježiš oslobodzuje a nezotročuje človeka. Preto On lieči a tíši a neničí ani protivníkov, preto v moci Ducha Svätého slabých posilňuje a dáva všetkým život. V moci Ducha otvára nám dvere neba, ospravedlňuje nás, slabých hriešnikov a dáva nám svetlo svojho Slova do každej tmy, aby sme žili novým životom tu časne a potom aj večne. Preto sa k Pánovi Ježišovi priznávame a v odvahe viery do Jeho kráľovstva vstupujeme.
Židovskí rabíni a učitelia učili a učia, že tým „služobníkom Hospodinovým“, spomínaným v Písme je ľud Izraela. Alebo „dom Izraela“, ako hovorievali proroci, pretože Izrael bol Božím vyvoleným národom. Kresťanská cirkev od počiatku videla a vyznávala, že Boží služobník, ktorého poslal, ktorý má Ducha Božieho v plnosti a v ktorom má Boh zaľúbenie je Ježiš, narodený z Márie Panny. Je však aj pravým Božím Synom a naším Pánom a Spasiteľom. Tu je a zostáva trvalý rozpor medzi nami a Židmi.
Slová „môj vyvolený“ vždy popudzovali iné národy, keď sa Izrael označoval za vyvolený národ Boží. Nepochybne sa tak stalo a Hospodin svoj ľud aj obdaril mimoriadnymi duchovnými darmi. Neraz to napätie viedlo a vedie až k neznášanlivosti a nenávisti. Lenže „vyvolenie“ národa, alebo ľudí, nie je iba „vyznačenie“, ale práve povolanie k službe. Ten, kto je Pánom Bohom vyvolený, mal a má slúžiť Bohu i blížnym. Niesť svetlo viery iným, upevňovať právo a spravodlivosť, nebola a nie je ľahká úloha. V skutočnosti ju plnil a plní len Pán Ježiš Kristus.
Ak je „vyvolenie Božie“ chápané len ako výsada, vedie k pýche a k namyslenosti. Židia často Ježišovi hovorili, že oni sa nemusia zaoberať otázkou služby blížnym, lebo: „máme otca Abraháma“. Nechceli však nič počuť o Abrahámovej viere a poslušnosti voči Pánu Bohu. Ak sa tak nedeje, „vyvolenie“ môže Hospodin odobrať, ako sa to stalo prvorodenému Izákovmu synovi Ézavovi.
Aby sme správne pochopili celý význam toho slova, spomeniem úryvok jedného rozhovoru, ktorý mal rímsky pápež Ján Pavol II. s istým vysoko postaveným politikom štátu Izrael pri návšteve tejto krajiny. Pápež povedal, že uznáva vyvolenosť izraelského národa a uznáva ho ako nositeľa najväčších Božích zasľúbení – až po Pána Ježiša Krista. Onen politik sa zamyslel a povedal: Áno, sme vyvolený národ, ale stálo nás to strašne veľa. Draho sme za to zaplatili“.
My však veríme a vyznávame, že keď prišla plnosť času, ukázalo sa, že Pán Boh si vyvolil z tohoto národa iba jedného človeka, ktorý a stal pravým Božím Synom, na ktorého položil svojho Ducha a ktorý sa stal pravým Božím služobníkom. Na rozdiel od židovského národa, On vzal na seba nielen obdarovanie a vyvýšenie, ale aj služobnú povinnosť lásky ku všetkým. On naplnil slová : „Komu je mnoho dané, od toho sa bude mnoho očakávať“ bez reptania. Ak by niekto Kristovo dielo hodnotili iba ľudským zlým videním, možno by povedal ako onen izraelský politik: Draho za to zaplatil.
Vierou vidíme Jeho dielo a službu ako poslušnosť a dar milosti.
S apoštolom vieme, že „veľmi draho sme boli kúpení“. V Krste svätom sa každý veriaci spája s Ním a Jeho spasiteľným dielom a v ňom prijímame aj nový život, ktorý pre nás získal od Otca. V Krste svätom sa stávame Božími deťmi a občanmi Božieho kráľovstva. Nemusíme nič platiť, pretože všetky naše dlhy zaplatil a vyplatil Boží Syn svoju smrťou na kríži.
Dnešné evanjelium o Krste Ježišovom v Jordáne nám pripomenulo pravdu, že Otec nebeský „svojho Ducha položil na neho“. Jeho krst sa pre nás stáva prostriedkom spásy a vykúpenia.
Ním sa buduje Jeho kráľovstvo tu na zemi ako spoločenstvo veriacich už od chvíle zoslania Ducha Svätého na apoštolov. Pán Ježiš nerozširuje svoje kráľovstvo výbojmi a násilím. V konečnom dôsledku nikoho nenúti, aby sa stal občanom Jeho kráľovstva.
Koná vždy tak, ako prorok predpovedal:“ Nebude kričať, nezvýši hlas a nedá mu znieť na ulici; trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí, opravdové právo verne prinášať bude“.
Tento princíp a spôsob šírenia Jeho kráľovstva platí stále. Svet stále koná a verí aj dnes svojím princípom: násiliu, moci, korupcii, zbraniam, klamstvám a mnohej lesti. — Ale služobníci Kristovi a cirkvi, ale aj všetci pokrstení máme žiť a konať v Jeho duchu. Tak plňme spoločne aj dnes naše misijné poslanie. Ako Pánom Bohom skrze Krista vyvolení, ale aj poslaní niesť evanjelium „až do posledných končín zeme“. V sile viery, že „na Jeho učenie ostrovy čakajú“.
Žiadne iné „učenie“ ako posolstvo evanjelia nemá a nedáva trvalú silu k službe lásky. Právo na lásku je najvyšším prikázaním Božieho zákona. Nie je obsiahnuté v žiadnej ľudskej ústave, v žiadnom právnom predpise, pretože toto právo nemôže dať a garantovať žiadna moc, iba moc a pomoc „zhora“. Preto na poznanie, čiže „vyjavenie“ Božej milosti, na Kristovo ospravedlnenie a na vedomú a slobodnú službu lásky čakajú všetci ľudia a všetky národy. Prosme dnes o to, aby sme ani my nezlyhali a nestratili odvahu viery k šíreniu lásky Kristovej. Amen
1.nedeľa po Zjavení – MyS – Ľubomír Batka st.