Zjavenie Krista Pána pohanom
Mt 2, 1-12:
„Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za časov kráľa Herodesa, ajhľa mudrci od východu prišli do Jeruzalema (2) a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť. (3) Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem. (4) Zhromaždil všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš. (5) Odpovedali mu: V judskom Betleheme, lebo tak píše prorok: (6) A ty, Betlehem, Judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vojvodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský. (7) Nato Herodes tajne povolal mudrcov, dôkladne sa ich povypytoval na čas, kedy sa zjavila hviezda. (8) A keď ich posielal do Betlehema, povedal: Choďte, dôkladne sa prezvedajte o tom dieťatku; a keď ho nájdete, oznámte mi, aby som aj ja šiel a poklonil sa Mu. (9) Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, šla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťatko. (10) Ako uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou. (11) I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. (12) A keď sa im vo sne dostalo napomenutia, aby sa nevracali k Herodesovi, vrátili sa inou cestou do svojej krajiny.“ Amen
Vianočné sviatky sa dnes končia sviatkom, ktorým pôvodne v dejinách začínali: sviatkom Zjavenia Krista Pána mudrcom.
Pre život kresťanskej cirkvi, pre jej rast, misiu vo svete boli pohanskí mudrci významnejší, ako betlehemskí pastieri. Kresťanská zvesť našla v židovstve iba malú odozvu. Podobne smerom na východ od Palestíny, v Oriente je kresťanov málo. Obyvatelia týchto krajín majú dodnes iné predstavy o tajomstve Božej bytosti, ako je viera v Spasiteľa Ježiša Krista. Dodnes sa klaňajú päť krát denne falošnému božstvu. Niet divu, že mnohí žijú preto v tme a v bludoch, že mnohí obetujú svoje životy v nezmyselnom, samovražednom a vražednom zabíjaní, ako sme toho boli svedkami aj v minulom roku.
Tým viac nás zaujíma motivácia a konanie oných múdrych mužov „od východu”. Na ich príklade sa ukazuje, že Pán Boh naozaj môže aj „tmu“ obrátiť na „svetlo“. Evanjelista o nich hovorí, že išlo o „mágov”. Mohli by sme povedať, že išlo vlastne o „hvezdárov“ vtedajšej doby, čiže o astrológov, ktorí však mali aj pomerne dobré znalosti nebeskej oblohy. Mali dobré pozorovacie schopnosti o pohyboch hviezd, ale na druhej strane aj úplne falošné náboženské a duchovné predstavy, až kým sa nestretli s Božím slovom a Mesiášom. V mnohom ohľade pripomínajú našu súčasnosť. Dnes je iste veľmi veľa dobrých a vynikajúcich vedcov, ale ich viera, alebo náboženstvo je často „pomýlené“. Oní biblickí „hvezdári” boli síce viac astrológovia ako vedci a predsa túto ich pohanskú vieru využil Pán Boh na dobro, na poznanie Toho, ktorý je a zostáva Svetlom sveta!
Od čias Jána Keplera je preukázané, akú novú hviezdu to vlastne títo muži objavili. Naozaj došlo k jej videniu zo zeme, hoci nešlo priamo o novú hviezdu, ale o konjukciu, totiž spojenie dvoch významných hviezd našej slnečnej sústavy: Jupitera a Saturna. Jupiter bol pohanmi na východe považovaný za hviezdu šťastia a kráľov, Saturn s prstencom za hviezdu ochraňujúcu Izrael. Vtedy sa stretli a priblížili v súhvezdí Rýb, ktoré predstavovalo podľa Chaldejcov oblasť stredomoria a podľa Izraela znamenie Mesiáša. Navyše sa súhvezdie nachádza na konci starého a začiatku nového slnečného okruhu.
Ich čítanie opakovanej konjunkcie bolo teda nasledovné: Začala sa nová éra, narodením nového židovského kráľa! Toto potom aj jasne vyslovili pred kráľom Herodesom: „Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť“.
Pán Boh teda využil ich pohanskú vieru vo hviezdy ako božstvá a priviedol ich k poznaniu pravdy.
Poznanie Ježiša Krista vždy znamenalo a znamená prekvapujúce objavy a obohatenie človeka. Ako prvá vec sa však viera v Ježiša ako Božieho Syna prejaví oslobodením ľudí od akéhokoľvek druhu povery a bludu a tak aj oslobodením zo strachu.
Je nepochybné, že najväčší strach má človek z moci smrti, zo zániku svojej existencie a z ničoty, do ktorej sa ponorí človek v okamihu smrti. Mnohí sú presvedčení, že človek hynie nenávratne a s konečnou platnosťou. Avšak tam, kde človek objaví v Ježišovi skutočného Pána a Kráľa, skutočnú „novú hviezdu“ a Svetlo, tam je všetko slabé, hriešne a strachom spútané vyslobodené. To vyslobodenie sa týka tela i duše človeka.
Ľudia v každom čase poznali aj iný druh strachu! Strach z tyranov, akým bol aj Herodes a jeho hrôzovláda. Jeho chorobnej túžbe po moci a jeho strachu zo straty vlády sa báli nielen všetci obyvatelia Jeruzalema a Judska, ale aj jeho najbližší. Dal povraždiť nielen mnoho svojich nevinných podriadených, ale aj svojich vlastných synov a príbuzných. Ešte aj pár dní pred svojou smrťou dal zabiť svojho najmladšieho syna. Nemožno sa diviť, že dal povraždiť aj betlehemských chlapcov až do dvojročných. Jeho súčasníci ho považovali za najväčšieho netvora, akého kedy nosila táto zem. Niet divu, že sa s vládychtivým Herodesom „predesil celý Jeruzalem“. Všetci pochopili, aké nebezpečenstvo im hrozí.
Oslobodiť sa spod nadvlády tyranov ako bol on, znamenalo veľkú odvahu. No nemusí ísť vždy len o ozbrojený, či iný násilný odpor. Už odpor myšlienkový má veľkú hodnotu a silu. Títo múdri mužovia to dokázali, keď napokon poslúchli iný hlas, ktorý k nim prehovoril. Bol to hlas svedomia, hlas z neba. Je skutočnosťou, že vláda takýchto totalitných vládcov a mocnárov je veľmi častá. Opakuje v rozličných podobách a odtieňoch, v rozličnom zafarbení a prestrojení. Dôležité pre nás je poznanie, že takí sú vždy odsúdený Tým, ktorý je „Pánom Pánov a Kráľom kráľov”.
Príklad oných mudrcov od východu je v tom, že všade tam, kde je prijatie narodeného Ježiša ako Pána, tam je odvaha žiť v slobode. Ovocím dôvery v Pána Boha je odvaha nepodporovať kult osobnosti človeka.
Ak je niekto kresťan, verí a poslúcha predovšetkým narodeného Pána. Preto aj my dnes s radosťou pestujeme pravú úctu, vďaku a oslavu Toho, ktorý je „pravý človek a pravý Boh”.
Mudrci sú obrazom ľudí, ktorí sú Pánom Bohom oslobodení aj od poviazanosti falošnými istotami. Nemôže nám uniknúť tá skutočnosť, že pohanskí mudrci prinášajú narodenému kráľovi drahé dary. Také, aké dávali vazali svojim vládcom, aby si nimi vykupovali milosť, priazeň, výsady, či úľavy. Takéto dary u ľudí vždy „zaberali“. Všimnime si tieto pohanské dary: „zlato, kadidlo a myrhu”. Všetko sú to veci, ktoré sú akoby stelesnením „božstiev“ ľudí starého i nového veku. Lebo nielen vtedy, ale aj dnes práve v tieto veci a takéto „božstvá” ľudia veria.
Veria v ich moc a silu. Na prvom mieste je to zlato. Zlato je symbolom bohatstva a moci aj dnes. Mnohí dúfajú, že im prinesú najväčšie šťastie. Bol čas, keď sa zomrelým sa dával pod jazyk peniaz, ako akési „sprepitné“, či „poplatok“ pre mýtického prievozníka Charona, aby previezol dušu zomrelého na druhý svet.
Pri pohanských i židovských obetiach nesmelo chýbať kadidlo, ktoré malo vtedy cenu zlata. Používalo sa pri obetiach bohom a malo za úlohu dodať obetným darom príjemnú vôňu, aby bola ochotnejšie prijatá.
Myrha, ako vzácna voňavá látka sa používala pri balzamovaní mŕtveho tela. Za balzamovaním stála viera, že sa tak zachová telo človeka pre budúci, večný život.
Obetované dary boli teda sami osebe veľmi vzácne a cenné. Historici zaznamenali, že Herodes dokázal zdierať z ľudu Izraela mnoho zlata, ale na druhej strane celé vozy zlata daroval rímskemu vojvodcovi Markovi Antoniovi, aby ho uistil o svojej priazni, keď ho pred ním, síce falošne, (lebo opak bol pravdou ) – obvinila egyptská kráľovná Kleopatra, že sa snaží o získanie jej ruky pre seba.
Evanjelista svedčí o tom, že oní mudrci svoje dary položili k nohám Pána Ježiša „a klaňali sa Mu”. Urobili tak napriek tomu, že nemluvniatka matky Márie sa nemuseli obávať, nemuseli Ho podplácať, ani sa obávať Jeho intríg. Vidíme, že ich poklonenie sa Ježišovi je už iného druhu ako pohanská viera. Je to výraz rodiacej sa viery, že v tomto Dieťati je Ten, ktorý prináša nové a večné hodnoty pre každého človeka. Dôkazom toho je, že sa nevrátili k Herodesovi, ale počúvli hlas Boží a prijali napomenutie počuté vo sne a „vrátili sa inou cestou do svojej krajiny.”Poslušnosť Pánu Bohu, návrat inou cestou ako si to želal pozemský tyran, je prejavom prijatia betlehemského Dieťaťa ako Pána. Tam, kde je Ježiš prijatý vierou ako pravý Boh a Pán, tam začína nový život, ktorý nesie znaky poslušnosti slovu Písma a hlasu Božiemu, ktorý hovorí do ľudského svedomia a chce usmerňovať naše kroky. Návrat mudrcov preto možno označiť za úspešný. Ako začiatok nového života pod Kristovou vládou a mocou. Potom už nie hviezdy vedú kroky človeka, ale sám Boh skrze Syna v moci Ducha Svätého.
Milí bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Kiež by sviatok „Zjavenia Krista Pána” a naša spomienka na historicky prvé stretnutie Ježiša, Syna Božieho s pohanským svetom a jeho premena začínajúca premenou sŕdc oných mudrcov i nás povzbudila, usmernila a potešila v celom našom živote i potom vo chvíli smrti. Žiadna astrológia, žiadne kulty mocných tohto sveta, žiadne božstvá vyžadujúce zlato, kadidlo a myrhu to nedokážu, ale Slovo Toho, ktorý hovorí k nám už z jasieľ. Vieru v Jeho slovo a zasľúbenia prejavujme v novej poslušnosti.
Kiež „v Jeho svetle svetlo vidíme” aj my, i tí, ktorým budeme v novom roku svedčiť o Ježišovi ako kráľovi Kráľov. Natrvalo sa pripojme k tým, ktorí v živote chválami, piesňami a životom ohlasujú Jeho milosť a vernosť. Amen
Ľubomír Batka st.