Pán je vždy s nami
Zvečerilo sa, drahý Pane,
Do večnosti padá starý rok –
Čakáme Tvoj zmilovanie…
Modlitba letí vozvysok!
Zvečerilo sa, drahý Pane,
Bez Teba pustý život náš –
Nuž zostaň s nami, vystri dlane,
na konci vekov i nás spas! Amen (M.R.)
Mt 28, 20:
„Učte ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.” Amen
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Martin Braxatoris vyslovil k rozhraniu časov nasledovný verš:
„Tak rýchlo plynie času prúd,
jak voda bystrých riek,
vždy viac sa blíži smrť a súd,
vždy viac náš mizne vek.
Len Ty, Bože náš, tenže ostávaš,
Tys‘ naša sila, hrad i Kráľ:
ó, príjmi obeť chvál”.
Pravdivosť a hĺbku týchto slov si môžeme naplno a prenikavo uvedomiť práve v dnešný – posledný večer tohoto odchádzajúceho roku. Zase sa minul jeden rok nášho života…Ako neuveriteľne rýchlo prebehlo tých 365 dní, alebo 8 760 hodín, či 525 600 minút (približne)! Ešte niekoľko hodín a budeme odpočítavať posledné sekundy starého roku. Možno si pri tom spomenieme na slovo žalmistu: „Ajhľa, na piade si mi vymeral dni a čas môjho života je ako nič pred Tebou”. (Ž 39,6 )
Nie div, že väčšina z nás je priam prekvapená, ako nebadane sa priblížil ďalší „kilometrovník” na životnej ceste oznamujúci, že sa blížime k večnosti. Možno je nám dnes clivo na duši, keď vidíme, že odchádzajúci rok odniesol do mora večnosti mnohé dôležité chvíle, ktoré sa nevrátia. Odniesol aj mnohé príležitosti zmeniť niečo v nás k dobrému a čas milosti ostal preto nevyužitý.
Aj v uplynulom roku odišli spomedzi nás mnohí, ktorým sme už nestačili preukázať lásku a povedať im slovo o tom, ako nám na nich záleží. Rýchlo prešli aj dni radosti a šťastia. Dnes sa mnohí ľudia pre tieto pocity, siahajúce až k základnej otázke nášho bytia pýtajú: Prečo som tu? – Prečo žijem? – a s vážnosťou si uvedomujú ich hĺbku. Mnohí chcú všetky vážne otázky prehlušiť neviazanou veselosťou. Chápeme to a rozumieme tomu, lebo nie je jednoduché naplno si uvedomiť svoju pominuteľnosť.
Bratia a sestry, my sme neprišli do kostola na služby Božie preto, aby sme sa smútili, lebo vieme, že v prúde pominuteľnosti zostáva Jeden, ktorý sa nemení a „Jeho roky nikdy neprestanú”.
Je to Ten, „ktorý je, ktorý bol a ktorý príde”. (Zj 1) „Ježiš Kristus, ten istý včera, dnes i naveky”. (Žid 13, 8) Ten, ktorého „pôvod je v praveku, v časoch večnosti”, ako to vyjadril prorok Micheáš. Ten, ktorý v plnosti času prišiel v ľudskom tele a potom oslávený vstúpil na nebesá. On nás dnes uisťuje, že:
Ostáva stále s nami.
To nás pobáda: 1. k vďačnosti
2. k pokániu
3. k nádeji
Bratia a sestry v Pánovi!
Iste všetci poznáme slová, ktoré povedal Pán Ježiš svojim učeníkom pri lúčení na hore Olivovej. Ježiš sa vedel vžiť do ich situácie. Vedel, že určitý čas sa budú cítiť ako ovce bez pastiera, ako dieťa bez otca a matky. Ale tento pocit nie je a nebude opodstatnený, pretože za touto „opustenosťou” stojí nová skutočnosť. Prítomnosť a spoločenstvo Pána, vyvýšeného a osláveného Kráľa, ktorý hovorí: „Ajhľa, ja som s vami po všetky dní, až do konca sveta”. Vieme, že tento svoj sľub Pán Ježiš splnil.
Splnil ho nielen učeníkom, ale aj nám. Každému vernému nasledovníkovi, ktorý vie pokľaknúť pred Pánom a čakať na Jeho príchod, na Jeho slovo a na dar Ducha Svätého. Splnil ho celej svoje cirkvi.
Dôkazom toho je aj tento uplynulý rok. Rozpomeňme sa na všetky dary, ktoré sme počas uplynulých dní prijali. Myslime na dary duchovné i telesné. Kto nie je domýšľavý a namyslený, ten s nábožnou piesňou vyznal:
„Pomáhal nám Hospodin, pomáhal nám verne,
lásky Jeho poklady, drahé, nepreberné…”
Všetko, čo sme a máme je dar od Neho. Zdravie, požehnanie v prácach, manželské šťatie, radosť z detí keď prospievajú vekom, múdrosťou a milosťou, chlieb každodenný – všetko je a zostáva Božím darom. Vieme, že všetko toto a mnohé iné duchovné dary dostávame aj „bez nášho modlenia”, ba že to Pán požehnáva aj zlým ľuďom. Ak v duchu pred Ním pokľakneme, dá nám poznať, že sú to dary Jeho milosti a lásky. Potom môžu naše srdci plesať radosťou a vďakou, že máme v nebi Otca, ktorý sa o nás stará. On nám každodenne aj naše hriechy odpúšťa a raz bude v Ježišovi aj naším milostivým sudcom.
Tu zvlášť musíme myslieť na dielo vykúpenia skrze Pána Ježiš a zaň ďakovať.
„Za náš poklad najvyšší
Tvoju lásku stelesnenú,
daný v Kristu Ježiši,
k životu a vykúpeniu,
Chvála, chvála, chvála Ti,
Darca v daroch bohatý”. (ES 343, 6)
Osobne ďakujem za tú milosť, že som mohol v tomto chráme zvestovať slovo Božie v uplynulom roku 146 krát na službách Božích a v Rovensku 40 krát v dni nedeľné, sviatočné i pracovné.
Okrem toho mnoho krát aj pri pohrebných rozlúčkach, sobášoch, krstoch a iných príležitostiach. Vždy v nádeji, že táto duchovná sejba nebude „márna v Pánu”. Ak sa čo aj len jedna nová duša obrátila k Pánovi, je to dôvod k radosti, keďže Pán Ježiš povedal, že: „Aj anjeli v nebi sa radujú nad každým zachráneným hriešnikom”.
Ďakujme za to, že mnohí spolu s nami statočne bojovali „boj viery”, že boli verní a „duchom vrúcim slúžili Pánovi”. Nemožno vyrátať všetky dobrodenia Pánove, ktoré nás udržujú vo vedomí, že On zostáva stále s nami. Všetko toto spolu nás pobáda k úprimnej vďačnosti.
Je v našom vnútri možno nevyslovená otázka, či máme ďakovať aj za chvíle skúšok, za chvíle bolesti a smútku, za časné rozlúčky, ktoré sme prežili nad hrobmi tých, ktorí nás v časnosti opustili. Iste sme prežili aj smutné chvíle, ale zároveň sme skúsili, že Pán Ježiš nás ani v takýchto chvíľach neopúšťa. Aj pri lúčení bol s nami a nedopustil nás skúšať nad naše možnosti, aby sme neklesali vo viere. Máme pred sebou slová, ktoré zbožný Jób povedal svojej žene, keď ho navádzala, aby v ťažkých skúškach zlorečil Bohu: „Či len dobré budeme prijímať od Hospodina a zlé nie?” Jób sa neprehrešil svojimi ústami. Preto aj my poďakujeme za to, že nás v ťažkých chvíľach povzbudil a zachoval vo viere Pán. Nech je Jeho meno vždy chválené, ďakujme a dobrorečme Mu za všetko.
2. Milí bratia a sestry!
Pán Ježiš ostáva vždy s nami a to nás pobáda vždy aj k vážnemu sebaskúmaniu a pokániu. Každý z nás si musí totiž sám odpovedať na otázku, či som aj ja túžil byť s Ním? Či som nepohŕdal Jeho prítomnosťou, Jeho spoločenstvom a Jeho blízkosťou?
K zamysleniu nás má viesť najmä tá prvá časť prečítaného svätého textu Písma, kde Pán Ježiš hovorí: „Učte ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal”. Je tu reč o tých, ktorí boli pokrstení v Trojjediného Pána Boha, prijali Božiu milosť a majú vzrastať v známosti Pána Ježiša a Jeho slova. Učiť máme seba tým, že Ho počúvame a vierou prijímame a potom najmä tých, ktorých sme ku svätému Krstu priniesli. To sú najmä naše vlastné deti a krstné deti, ktoré nám Hospodin požehnal. Učiť ich máme a môžme slovom, svedectvom, ale aj vlastným príkladom života. Ak sme čokoľvek zanedbali, alebo nevykonali, prosme dnes: „Pane, buď milostivý mne hriešnemu!” Ľutujme aj dnes všetky premeškané chvíle k tejto duchovnej službe, ku ktorej sme všetci dospelí pokrstení povolaní a v ktorej sme mali a mohli preukázať lásku k Pánovi a našim najbližším. Pamätajme na to, že aj z tejto služby všetci vydáme počet pred Pánom.
3. Bratia a sestry!
Poznanie, že Pán bol a je s nami a naše pokánie z toho, že sme nevykonali vždy všetko, čo sme mali a mohli vykonať nás vedie ešte ďalej. Pán Ježiš nám totiž vždy nanovo ponúka svoje spoločenstvo. Ponúka nám ho preto, nie aby nás odsúdil, ale potešil a zachránil. V Ňom máme totiž „milosť nad milosť”, ako nám to pripomenuli aj pominulé Vianoce. Napriek našej ľahostajnosti a malej horlivosti nepohŕda nami a nechce nás nechať v tme a moci hriechu. On nás totiž vždy chce viesť k nádeji, že ani v budúcnosti nebudeme sami. Je to zasľúbenie, že bude naším strážcom, ochrancom a vodcom, ak my o Jeho prítomnosť budeme stáť. On svoje slovo a svoj sľub nemení a v tom je naše nádej. Radostná nádej pre ďalšiu cestu nášho života.
Preto aj s našimi slabosťami poďme vždy k Nemu. On ich sníma z našich pliec, z našich rúk a očisťuje naše ústa a srdcia. Pán nás chce viesť k novému životu. Nezabudnime, že Jemu bola daná všetka moc na nebi i na zemi. To je naša nádejaj dnes a s ňou smieme vstúpiť aj do zajtrajšieho dňa a do dní nového roku. Táto nádej smie trvať „až do konca sveta”, totiž až do chvíle, keď sa naša viera stane videním tvárou v tvár.
Milí bratia a sestry!
Starý rok od nás odchádza, ale neodchádza od nás náš Pán a Spasiteľ. On je a chce byť s nami. Preto nemusíme podliehať smútku, pesimizmu a nostalgii, ktorú by sme museli zaháňať pochybnými spôsobmi. Keďže On ostáva s nami, nech sú dnes naše srdcia plné vďačnosti, pokory a pravej nádeje. Jemu ďakujme, pred Ním sa kajajme a Jemu dôverujme. S nábožným pevcom spievajme a prosme:
„Za ruku veď ma, Pane, Ty sám ma veď,
len s Tebou neprestajne, nech kráčam vpred.
Bez Teba neviem ďalej kadiaľ ísť mám,
Ty zostaň so mnou stále a veď ma sám”. (ES 484,1) Amen
Závierka roka – Starý rok – Ľubomír Batka st.