Večerné vianočné premýšľanie
Pastieri, pastieri,
zbavení nevery, –
len vášho ducha časť,
v tom duchu chceme vzrásť,
ísť v tichý Betlehem,
však smutná táto zem.
Ó, veď nás, Bože sám
v maštaľku, k jasličkám! Amen (M.R.)
Ž 104, 1 – 2, 31, 33 – 34:
„Ó, Hospodine, Bože môj, si veľmi veľký!
Priodel si sa nádherou a velebou,
(2) halíš sa do svetla ako do rúcha,
rozpínaš nebo ako stan.
(31) Naveky sláva Hospodinu!
Nech sa raduje Hospodin zo svojich diel!
(33) Spievať chcem Hospodinu dokiaľ žijem,
hrať svojmu Bohu, dokiaľ tu budem.
(34) Nech Mu je milé moje premýšľanie!
Ja sa budem radovať v Hospodinu.”
Haleluja!
Amen
Milí bratia a sestry!
V dnešný sviatočný večer sa ešte raz spoločne zhromažďujeme na službách Božích, aby sme „poďakovali všetci spolu Pánu a nášmu Bohu” , aby sme Mu dobrorečili a oslavovali Jeho moc, milosť a lásku. Slúžia nám k tomu najmä naše krásne vianočné piesne. Sotva si vieme predstaviť Vianoce bez spevu.
Bez nich by bola naša oslava nevýrazná a fádna. My však chceme osláviť Pána Boha, nášho nebeského Otca a Stvoriteľa i narodeného Syna Božieho najlepšie, ako vieme a dokážeme. Preto siahame po našich krásnych duchovných piesňach z Kancionála a zo Spevníka. V domácnostiach znejú aj ľudové koledy, piesne pastierov, ktorými sa pozemskí pastieri priznávajú k Dobrému Pastierovi našich duší. Komu je Hospodin Pastierom, nemá v ničom nedostatku, vyznal žalmista v 23. žalme. V týchto slovách je súvis aj s úvodnými slovami 104. žalmu. „Dobroreč duša moja Hospodinu! Ó Hospodine, Bože môj, si veľmi veľký”!
Dôvodom oslavy Hospodina je pre žalmistu predovšetkých stvoriteľské Božie dielo. To, čo Hospodin svojím slovom stvoril a stále zachováva a obnovuje pre človeka. O stvoriteľskom Božom diele človek vie veľa a jeho poznávanie ho napĺňa úžasom a vďakou.
Žalmista si však uvedomuje, že k stvoriteľskému dielu Božiemu patrí nielen to, čo môžme nazvať „zemou”, ako miesto určené pre človeka, ale je to aj miesto určené aj pre Božie prebývanie. On prebýva v „neprístupnom svetle” a žalmista vyznáva: „priodel si sa nádherou a velebou”. Naznačuje tak nebeské prebývávanie Božie v Božom svetle, ktoré však človek nevidí a nemôže očami vidieť a poznať. Tak je naznačená Božia skrytosť a veľkosť. „Halíš sa do svetla sťa do rúcha, rozpínaš nebo ako stan” .
Lenže práve Vianoce smieme nazvať aj sviatkami svetla, pretože v nich sa pre nás „otvorilo nebo” a „svetlo rozlieva sa” do sveta. Prichádza do každej tmy zvláštne, jedinečné svetlo, do ktorého smieme hľadieť bez strachu a obáv. Vianoce hlásajú, že Hospodin sa nám vyjavil a vyjavuje v betlehemskom Dieťati, ktoré je „pravé svetlo sveta”. Takto stvoriteľské Božie dielo pokračuje dielom vykúpenia sveta a človeka. V tomto nebeskom svetle zaznel aj slávospev anjelov, nebeských poslov. „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.
Na tomto vyjavení Božej slávy smieme mať účasť aj my. A tak, ako žalmista hovorí s vďakou a dobrorečením: „Spievať chcem Hospodinu, dokiaľ žijem, hrať svojmu Bohu dokiaľ tu budem”, tak chceme vyznať a vyznávať aj my, so všetkými vykúpenými.
Stotožňujeme sa so slovami žalmistu aj vtedy, keď myslíme nielen na stvoriteľské dielo, ale aj na počiatok nášho vykúpenia. Je to div v našich očiach, ktorý oslavujeme vždy znova budeme ho sláviť aj na nebesiach večne. „Spievať chcem Hospodinu, dokiaľ žijem, hrať svojmu Bohu, dokiaľ tu budem”, vyznáva žalmista a to je aj naša snaha a túžba. Podobne, ako nám pripomína jedna krásna koleda, že: „… pastieri Mu hrajú, králi prichádzajú, o tom dive rozprávajú”, podobne hovorí aj žalmista. „Nech mu je milé moje premýšľanie! Ja sa budem radovať v Hospodinu”.
Preto pokračuje oslava narodenia nášho Spasiteľa a Vykupiteľa aj v túto večernú chvíľu a nech nám Pán Boh z milosti popraje možnosť radovať sa, spievať Mu a hrať v časnosti i vo večnosti”.
Amen
Večerné „premýšľanie“ na 1.slávnosť vianočnú
Ľubomír Batka st.
OsA 86