Láska nebeského Otca prevyšuje aj lásku matiek
Priveď ma, Kriste, k živej viere,
by som bol Tvojím v každom smere –
O Tebe svedčil, s Tebou žil
hriechu a zlu som neslúžil!
Priveď ma, Kriste, k živej viere,
Rozradosť srdce, otvor dvere,
V ríšu, kde miznú náreky…
Vo svetle žiť daj naveky! Amen (M.R.)
Iz 49, 13 – 16:
„Jasajte, nebesá; zaplesaj zem! Dajte sa do jasotu vrchy, lebo Hospodin potešil svoj ľud a zmiloval sa nad svojimi biednymi. (14) Ale Sion povedal: Opustil ma Hospodin a Pán zabudol na mňa! (15) Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje a nad synom, ktorého zrodila? Keby aj ony pozabudli, ja na teba nezabudnem. (16) Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl, tvoje hradby sú ustavične predo mnou.” Amen
Milí bratia a sestry v Pánovi!
Dnešná „Nedeľa po Vianociach” má zvláštne postavenie v behu cirkevného roku a svoje zvláštne zameranie. Dopadá na ňu svetlo Vianoc a súčasne si s určitou nostalgiou uvedomujeme, že je to posledná nedeľa v tomto kalendárnom roku. Vedie nás to k dvojnásobnému zamysleniu. Prvým je otázka, ako sme prežili uplynulé sviatočné dni Vianoc? Priniesli nám povzbudenie vo viere, alebo odchádzame sklamaní? Tým druhým je zamyslenie, ako sme prežili a zasvätili všetky uplynulé nedele roku, ktoré nám Pán Boh daroval?
V spomienkach prelietame mnohé požehnané okamihy v končiacom sa roku, ale myslíme aj na chvíle vážne a možno aj boľavé. Na všetky dopadá stále svetlo vianočných sviatkov a posolstvo z neba: „Nebojte sa, veď narodil sa vám dnes Spasiteľ…”. Toto posolstvo je tak výnimočné a krásne, že prežiaruje aj tie vážne a ťažké chvíle svetlom a pokojom z neba. Možno povedať, že kresťan má vždy dôvod k radosti a plesaniu.
K tomuto poznaniu nás dnes vedie prečítané Božie slovo oznamované prorokom Izaiášom. „Jasajte, nebesá; zaplesaj zem! Dajte sa do jasotu vrchy, lebo Hospodin potešil svoj ľud a zmiloval sa nad svojimi biednymi”.
Prijatie tejto výzvy znamená: Radosť v cirkvi stále trvá!
- lebo sám Pán Boh nás potešuje
- a neprestajne nám svoju milosť daruje
Bratia a sestry!
Radosť v cirkvi má trvať môže trvať stále. Iste, máme aj my kresťania prežívame mnohé dôvody, kedy sa dokonca neubránime slzám a smútku. A predsa, práve tu, uprostred rozličných skúšok života a prostred našich zármutkov sa dokazuje a môže dokázať hodnota vianočnej radosti. Treba pamätať a uvedomiť si: „Narodil sa nám Spasiteľ”! Narodil sa nám Pomocník, Záchranca. Nie sme nikdy sami, lebo s nami je Imanuel, Pán Boh v Ježišovi.
Môžeme sa utíšiť, rozradostiť a upokojiť aj ťažkostiach a skúškach života. Vianoce nám pripomínajú, že Pán Boh na nás nezabudol a nezabúda.
Nepochybne, aj ľud Izraela mal rovnaké skúsenosti, že živý Boh je s ním. Skrze prorocké slovo prijímal potešenie a povzbudenie aj v babylonskom zajatí, v cudzom prostredí a v rozličných ťažkostiach.
Napriek tomu všetkému mohol skúsiť, že Hospodin je verný a má vždy potešenie pre svoj ľud.
Pán Boh aj nás potešuje a to ešte účinnejšie a trvalejšie, akým bolo vyslobodenie z babylonského zemského otroctva. Radosť z príchodu Mesiáša prežívala silne nielen betlehemská rodina, ale aj staručký Simenon a prorokyňa Anna, ako to zaznelo z ich chválospevu. Čakali spásu Izraela verne a napokon sa aj dočkali.
Preto sa aj ich srdcia rozospievali chválospevom, aj keď si uvedomovali, že sa na zemi s príchodom Mesiáša priblížil koniec ich zemského putovania.
Ak sa možno aj náš život priblíži ku koncu, vieme kam ideme a smerujem, ak sme uverili a prijali Pána Ježiša Krista ako Spasiteľa.
2. Bratia a sestry v Pánovi!
Radosť v cirkvi stále trvá, lebo sám Pán Boh nám svoju milosť neprestajne daruje. Radosť oznámená a zvestovaná Božím poslom patrí všetkému ľudu. Reálne sa ale prejaví tam, kde sú ľudia pokorní v srdci a v duchu. Totiž tam, kde skutočne spoznávajú, že potrebujú Spasiteľa a Vykupiteľa z hriechov. Kde nie sú namyslení a pyšní na seba a svoje skutky. Kde sú blahoslavení preto, lebo sú podľa Pánovho slova „pokorní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské”.
Pokorným, kajúcim ľuďom Pán Boh znovu a znovu svoju milosť daruje. Na druhej strane platí, že „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť”.
Ako príklad veriaceho človeka, plného Ducha a múdrosti sme si pripomenuli mučeníka Štefana a mnohých iných veriacich ľudí. Iste medzi nich patrí aj apoštol Pavel, ktorý vyznal: „Z milosti Božej som to, čo som a Jeho milosť nebola pri mne daromná”.
Samozrejme, nie všetci a nie vždy si ľudia túto Božiu milosť a pomoc uvedomujú a dôverou ju prijímajú. Dokladom toho je aj žalostenie a obviňovanie Pána Boha zo strany SZ ľudu Božieho:
„Ale Sion povedal: Opustil ma Hospodin a Pán zabudol na mňa!”
Prorok Izaiáš však pripomína klesajúcim vo viere a pochybujúcim v súžení, že Hospodin je verný. On plní svoje slovo, plní verne svoje zasľúbenia. Izaiáš to vyjadril prenikavým príkladom:
„Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom, ktorého zrodila? Keby ony aj pozabudli, ja na teba nezabudnem”.
Výnimočne sa môže stať, že nejaká matka zabudne nasýtiť, alebo chrániť svoje dieťa, ktoré zrodila. Ale Otcova láska a milosť je trvalá, stále a istá.
Nedeľa po Vianociach je akoby výkričníkom za posolstvom Štedrého večera a Božieho narodenia: „Keby ony aj pozabudli, ja teba nezabudnem. Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl, tvoje hradby sú ustavične predo mnou”.
Aj my si zachovajme v srdciach stále vianočné posolstvo a s ním aj pravú vianočnú radosť, ktorou nás sám Pán Boh potešuje a neprestajne nám svoju milosť daruje. Amen
Nedeľa po Vianociach – Ľubomír Batka st.
OsA 86