„Keď Ján v žalári počul o skutkoch Kristových, poslal k Nemu svojich učeníkov, aby sa Ho spýtali: Či si Ty ten, čo má prísť, a či iného čakať?“ Mt 11, 2–3
Keď prichádzame do chrámu musíme sa pýtať, kto je stredobodom služieb Božích? Alebo, kto je Ježiš Kristus? Alebo ešte bližšie: čím je pre nás Ježiš Kristus? Poďme ešte ďalej: čím je pre nás cirkev? Čo pre nás znamená slávenie a prijímanie Večere Pánovej? To vôbec nie sú nenáležité otázky nielen v deň pamätania na Kristovo vzkriesenie, alebo vo chvíli pristupovania k Večeri Pánovej. Teda kvôli čomu nám Pán Ježiš zanechal svoju svätú Večeru? Čo nám v nej ponúka? Aký význam má advent a čo je to advent? Čo je život? A čo nasleduje po živote? Každý môže vyslovovať ďalšie a ďalšie otázky na náboženskom a duchovnom poli, otázky ktoré nám často nedávajú spať. My sme však kresťania, ktorí majú prežívať duchovný, náboženský život, ktorý vôbec nechce byť len rozprávkou na krátkodobé pobavenie sa.
Tretia adventná nedeľa nám pravidelne predstavuje muža Biblie – Jána Krstiteľa. On končil starozákonnú dobu prorokov, lebo s Ježišom začali náboženské skúsenosti stretnutí sa s Bohom v ľudskom tele. Ján ten nový náboženský život začal spoznávať a prežívať Boží pokoj, lásku, pravdu a nádej. Ján musel rozmýšľať celkom inak ako rozmýšľali dovtedajší proroci, lebo Ježiš prinášal nevídané prejavy moci a slávy. Na začiatku svojej cesty po Galiley ako je napísané „zvestoval evanjelium o kráľovstve Božom a uzdravoval všetky choroby a neduhy ľuďom.“ Hneď však nepovedal, že je Boh a pravý človek, ale ako Boh sa dokazoval práve v zvestovaní toho evanjelia o kráľovstve Božom a uzdravovaním chorôb ľuďom. Takú moc v menšej miere v starozákonnej dobe mal iba prorok Eliáš. V Ježišovej prítomnosti Židia boli nútení pýtať sa: čo sa to deje na náboženskom poli? A deje sa to pre mňa? Pre nás? Veď zrazu bolo ponúknuté poznať zmysel života, cieľ nového Božieho vzťahu k človeku, k životu, k svetu a to všetko v prítomnosti Ježiša Nazaretského. A potom sa v Jánovom svedomí ozvala celkom osobná otázka: prečo som sa ja, prorok, čakateľ a ohlasovateľ adventu dostal do žalára? A z neho vyhŕkla trpká otázka: kto je Ježiš Nazaretský? Naozaj je v Ňom prítomný Boh? Proroci pred dávnom zvestovali príchod z nebies Toho, ktorý odpovie na všetky ťaživé otázky. Naozaj je Ježiš tým, o ktorom bola reč v túžbach otcov a prorokov? Alebo máme ďalej čakať na Zasľúbeného? Boli to ťažké otázky a ťažké sú to otázky i dnes vyslovované s túžbou poznať a prijať pravdu! Ján Krstiteľ dobre vedel, že ten žalár si zapríčil sám, pretože kráľovi Antipasovi a hriešnej Herodiáde povedal pravdu do očí, že prestúpili Hospodinove prikázanie: ty kráľ Antipas si odcudzil manželku svojmu bratovi Filipovi a ty Herodias si od manžela odišla a žiješ s druhým spolu so svojou dcérou. Ján ten zjavný hriech verejne odhalil a pokarhal. Preto prežíva temnotu žalára a v ňom i temnotu vlastného srdca. Je Ježiš naozaj tým zasľúbeným a dlho očakávaným? Či On je Ten Mesiáš, ktorý vyženie z Jeruzalema a našej krajiny nenávidených pohanov, žoldnierov a ustanoví nové kráľovstvo Dávidovo pre celý Izrael, pre všetkých Židov? Keď k Jánovi Krstiteľovi z Jeruzalema kňazi poslali poslov opýtať sa ho, či on nie je tým zasľúbeným Mesiášom povedal: ja nie som Kristus, som však ohlasovateľom príchodu Mesiáša, Záchrancu, Spasiteľa z hriechov, Boha lásky a spásy. Otázka dnes na nás je namierená takto: kresťania, evanjelici, čo pre vás znamená Boh Ježiš Kristus? A preto opäť, vieme kto je Ježiš Kristus? To sa opakovane pýtam aj seba! Čím a kto je pre mňa Ježiš Kristus? Prečo chodím do kostola? Prečo ešte stále počúvam Ježišovo evanjelium a evanjelium o Ježišovi ako Kristovi? Prečo už nezahodím Boha s Ježišom do múzea ako starinu, odpad? To sú celoživotné otázky, na ktoré sa čaká odpoveď, lebo bez nich by naše zhromažďovanie na službách Božích bolo čímsi veľmi trápnym, alebo podobným výkrikom komunistov, že veriaci sú tmári. Ján Krstiteľ ani z ďaleka nebol tmárom, on bol nádejným a radostným čakateľom; on kládol Ježišovi otázky. Po Ježišovej odpovedi to bolo jasné nielen Jánovi, ale aj ďalším v židovskom ľude. Dnes je otázka mierená na nás, na mňa i na teba, keď chceme na svete pôsobiť ako rodina Ježišových bratov a sestier, ako rodina spasených a na spásu očakávajúcich! Pred Jánom Krstiteľom sa roztvorili brány kráľovstva Božieho na čele s Ježišom. To nie je rozprávka, aby sa na ňu už v nedeľu poobede zabudlo.
Preto zvesť slova Božieho nie je rozprávkou pre deti na dobrú noc. Je živé slovo s ponukou pre každého zvlášť; byť hoc najmenším v kráľovstve Božom a potom tam spoznať, že to bolo to najviac.
Adventná doba so zvesťou o Jánovi Krstiteľovi ponúka práve túto možnosť a mať nádej v prítomnosti i do budúcnosti. To bolo dané tomu, chvíľu pochybujúcemu Jánovi v žalári, ako je to dnes ponúkané aj nám – byť svedkom evanjelia o spáse v kráľovstve Božom, že Kristus je tým najväčším, najvyšším, najpotrebnejším príkladom lásky. Nie je nikto väčší, vyšší a potrebnejší nad Ježiša. Preto každé čítanie Biblie a zamýšľanie sa nad jej posolstvom, každé zhromaždenie v spoločenstve veriacich na službách Božích, každé sklonenie sa k modlitbe k Bohu v mene Pána Ježiša Krista, každé vo viere a pokání pristúpenie k Večeri Pánovej to sú všetko stanice čerpania duchovných síl, keď chceme žiť, my kresťania, na tomto svete. Samozrejme, my sme aj občania pozemskej vlasti s povinnosťami a úlohami vo vzťahu k prijatým zákonom a pracovným povinnostiam. Samozrejmou pravdou však je a ostáva, že tou najväčšou povinnosťou a skúsenosťou chce byť poznanie a prijatie evanjeliovej pravdy, že Ježiš Kristus prišiel hľadať a spasiť čo duchovne hynulo; skusovať a prijímať Jeho odpustenie hriechov, Jeho Otcovské pohladenie. Je to iste verná pravda.
Pokoj Vám!!