Advent – nová možnosť víťazstva
Ty veľký ideš k nám –
my skromne čakáme Ťa.
Pokorou, Kriste daj,
nech oči naše svietia!
Pokorou, nežnosťou –
nad Tvojou milosťou,
že ideš z tajných výš,
a i nás navštíviš. Amen (M.R.)
L 1, 57 – 79:
„Alžbete však prišiel čas, aby porodila; i porodila syna. (58) A susedia a príbuzní počujúc, že Pán zveľadil pri nej svoje milosrdenstvo, radovali sa s ňou. (59) Na ôsmy deň prišli obrezať dieťatko a chceli ho pomenovať Zachariášom, menom otcovým. (60) Ale matka odpovedala takto: Nie, bude sa volať Ján.
(61) I povedali jej: Veď nemáš nikoho v rodine, kto by sa tak volal; (62) a dávali znak otcovi, ako ho chce pomenovať. (63) On si pýtal tabuľku a napísal slová: Ján je jeho meno! A divili sa všetci.
(64) Hneď nato otvorili sa mu ústa, rozviazal jazyk, i prehovoril a velebil Boha. (65) Vtedy prišiel strach na všetkých susedov a po celom hornatom kraji judskom sa rozprávalo o všetkom tomto (66) a všetci, ktorí to počuli, vštepili si to do srdca a hovorili: Čo len bude z tohoto dieťaťa? Veď aj ruka Pánova bola s ním. (67) Ale Zachariáš, jeho otec, naplnený Duchom Svätým, prorokoval, hovoriac:
(68) Požehnaný Pán Boh izraelský,
že zhliadol na svoj ľud a vykúpil ho,
(69) vyzdvihnúc nám roh* spasenia
v dome svojho služobníka Dávida,
(70) ako hovoril ústami svojich starodávnych svätých prorokov,
(71) že nás vyslobodí od našich nepriateľov
a z ruky všetkých, ktorí nás nenávidia,
72) aby učinil milosrdenstvo s našimi otcami
a rozpomenul sa na svoju svätú zmluvu,
(73) na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi,
že budeme vyslobodení (74) z ruky nepriateľov a bez bázne
budeme Mu slúžiť (75) v svätosti a spravodlivosti
pred Jeho obličajom po všetky dni života.
(76) A ty, dieťatko, budeš sa volať prorokom Najvyššieho,
lebo pôjdeš pred tvárou Pánovou, aby si Mu pripravoval cestu,
(77)a učil Jeho ľud známosti spasenia,
totiž, že náš Boh odpustí hriechy
(78) zo svojho milosrdného srdca,
s ktorým zhliadol na nás ako vychádzajúce slnko z výsosti,
a upravil nám nohy na cestu pokoja”. Amen
*Pozn: roh = odznak slávy a moci
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Tí, čo rad sledujú športové zápolenia, napríklad v hokeji alebo vo futbale, vedia, že aj tí najlepší hráči potrebujú neraz viacero šancí – čiže vyložených príležitostí – ku streleniu gólu. Dosiahnuť cieľ a úspech nie je ľahké. Preto potrebujú hráči nové s nové príležitosti, aby dosiahli úspech.
My kresťania sme tiež pozvaní k zápasu, totiž k duchovnému zápoleniu v ktorom máme dosiahnuť určitý konkrétny cieľ a úspech. Čo je naším cieľom? Našim cieľom je dosiahnutie istoty spasenia. Lenže spasenie, čiže záchrana k večnému životu nie je niečo z nás, ale je to dar. Je to milosť, ktorá je spojená s dielom jediného skutočného Majstra, ktorý jediný môže strhnúť víťazstvo na našu stranu. Jeho dielo je výsledok boja a obete najvyššej ceny, ktorú máme prijať s plnou dôverou a bez akýchkoľvek pochybností. Pochybnosti a nedôvera v Kristovo víťazstvo a dosiahnutie spasenia zabraňujú ľuďom mať na ňom účasť. Mnohí o ňom pochybujú, akoby nemohli uveriť svojmu šťastiu.
Preto je dobré a pre nás vzácne, ak smieme prežívať novú možnosť, novú šancu prijať dar spásy, čiže novú milosť v novom advente a v novom cirkevnom roku. Je to čas, keď sa môžeme nanovo potešiť istou, že „spasenie je nám opäť bližšie, ako keď sme uverili”. (R 11, 11)
V novom advente smieme vstúpiť nanovo do spoločenstva s naším Pánom. Smieme byť v Jeho tíme, vziať na seba Jeho „dres” so znakom Jeho kríža. Už položenie Ježiša do jasieľ znamená, že je položený „na drevo” a ukazuje tak začiatok cesty smerujúcej k spáse sveta a života. Buďme preto vďační za novú možnosť uveriť v Božiu milosť a lásku, aby sme spoznávali a dosahovali radosť zo spasenia.
Uveriť v príchod Mesiáša, Spasiteľa v Dieťati z Betlehema, nie je možné z našej sily a nášho rozumu. Počuli sme, ako starý, skúsený a poctivý kňaz Zachariáš potreboval tiež novú možnosť uveriť v Božiu milosť, hoci si možno myslel, že Pána Boha dobre pozná a verí všetkému, čo hovorili a svedčili o Božom konaní starodávni proroci Izraela. A predsa až po novej skúške a po novej skúsenosti, že Pán Boh je živý, konajúci v každom čase a to predivne a nečakane, prišiel k pravej a skutočnej viere. V sile a moci toho nového poznania, v novej viere a poslušnosti mohol zvestovať Božie slovo a posolstvo. „Požehnaný Pán Boh izraelský, že zhliadol na svoj ľud a vykúpil ho…”, rozospievalo sa jeho srdce pravou istotou spásy.
Znakom pravej viery je hovorenie „veľkých vecí” a chvála Božieho mena. Kto neverí, mlčí, lebo nemá vlastne čo povedať. Aj Zachariáš onemel a nemohol hovoriť, keď najskôr neuveril Božiemu poslovi, a tak vlastne Pánu Bohu a Jeho zasľúbeniu o veľkej milosti. Až potom, keď dostal novú možnosť a stal sa vo viere poslušný Hospodinu, mohol prehovoriť a vysloviť dôležité posolstvo o vernom Pánu Bohu a proroctvo o synovi Jánovi, ktorého s manželkou Alžbetou dostali.
Bratia a sestry!
Čakali by sme, že tento starý kňaz povie: Požehnaný Pán Boh izraelský, že nám dal syna, že požehnal mňa a moju manželku zbavil posmechu a odstránil naše obavy zo staroby. Bolo by to prirodzené a pochopiteľné, že bude za to chváliť Pána Boha, veď dostali dieťa, v ktoré už nedúfali.
Ale Zachariáš napokon uveril, že dostali viac. Viac, ako čakali ako manželia a ako bohabojní a spravodlivo žijúci ľudia. Dostali dieťa, na ktoré čakali celé generácie ľudu izraelského. Dieťa, ktoré sa im narodilo a ktorému v poslušnosti dali meno Ján, sa malo stať predchodcom a prorokom Toho, ktorý mal prísť ako Mesiáš, a na ktorého čakali praotcovia Izraela i proroci.
Mesiáša a Spasiteľa potrebovali všetci a potrebujeme Ho aj my. Rodičia, starí rodičia i naše deti a vnúčatá. Potrebuje ho každý človek – celé ľudstvo. Preto aj my s novou radosťou a nádejou spievame:
„Chvála Ti, Bože verný,
že podľa zasľúbení,
Spasiteľa si nám dal,
v ľudskom tele Ho poslal” . (ES 10, 1)
Ak sme dospeli k Zachariášovej viere o vykúpení Božieho ľudu, potom vyznávame, že v Ježišovi prišiel ten, ktorý nám priniesol odpustenie hriechov a vykúpenie z moci smrti. Pri svojom druhom príchode príde Jeho kráľovstvo v plnosti a definitívne. Smieme poznať a vyznať, že v Ježišovi Božie kráľovstvo príde, ale už aj dnes prichádza. „Ježiš Kristus – Ten istý včera, i dnes i naveky”. (Žd 13, 8) Už dnes prichádza ako Záchranca, aby nás vyslobodil „z ruky našich nepriateľov”, ktorými sú hriech, pokušiteľ a večné zatratenie.
Preto Mu chceme „bez bázne slúžiť v svätosti a spravodlivosti pred jeho obličajom po všetky dni života”.
“Známosť spasenia”, ktorú získal Zachariáš, jeho manželka Alžbeta a mnohí iní s nimi, bolo poznanie, že ak je tu predchodca Pána, ktorý mu pripraví cestu, je blízko aj sám Pán. Aj my poznávame a vyznávame, že je tu s nami Ten, ktorý nám zo svojho milosrdenstva chce odpustiť naše hriechy, ktoré nás oddeľujú od Neho. Jeho milosrdné srdce je nám otvorené opäť a nanovo.
Bratia a sestry!
Nový advent znamená nový príchod Pánov, novú možnosť, novú šancu prijať Ho s radosťou a dôverou. Najdôležitejší deň nášho života nebude deň posledný, ale je to tento dnešný deň, keď môžeme prijať Svetlo sveta. V prichádzajúcom Spasiteľovi nám vyšlo „slnko z výsosti”, Slnko spravodlivosti, aby svietilo všetkým „sediacim v tme a v tôni smrti”.
Tešme sa z tejto novej možnosti prijať a privítať nášho Pána s radosťou, ktorý prišiel nielen v tele matky Márie, ale prichádza stále vo svojom Slove a Tele, totiž v „chlebe a víne”, tak ako to to zasľúbil v ustanovení svojej novej a večnej zmluve. Pozýva nás k sebe, aby „upravil nám nohy na cestu pokoja”. Dáva nám novú možnosť, aby pokoj prenikal do našich nepokojných sŕdc, do nášho osobného života a do nášho sveta. Preto „pozdvihnime brány sŕdc, aby vošiel k nám Kráľ slávy”. Ako rodina Božích detí s celou našou cirkvou prosme a spievajme z úprimných sŕdc:
„Vitaj, môj Pane z neba,
s túžbou čakám na Teba,
Príď aj mu mne vzácny Hosť,
môjmu srdcu na radosť!” ( ES 10, v.3 ) Amen
3.adventná nedeľa – Ľubomír Batka st.
OsA 06/24