Pokánie čiňte a verte v evanjelium!
Púšť, žitia púšť –
ach, zjav sa, Kriste,
nech počujeme
slovo z Tvojich úst!
Ty si ten istý
čo prísť si mal – i máš:
náš Vykupiteľ,
Mesiáš! Amen (M.R.)
Mk 1, 14 – 15:
„Keď Jána uväznili, prišiel Ježiš do Galiley, zvestoval evanjelium Božie (15) a hovoril: Naplnil sa čas a priblížilo sa kráľovstvo Božie; pokánie čiňte a verte v evanjelium!“ Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
K plnosti adventu a aktuálnemu prichádzaniu Ježiša Krista v Slove a v sviatostiach patrí aj Jeho príchod historický. Ním je príchod v konkrétnom čase, keď sa uskutočnilo Jeho vtelenie (inkarnácia) v dobe panovania cisára Augusta a potom verejné vystúpenie Ježiša a Jeho príchod k ľuďom za panovania cisára Tibéria a za vlády tetrarchu Herodesa (kráľa nad štvrtinou kráľovstva kráľa Herodesa Veľkého), ktorému patrilo aj územie Galiley. Medzi týmito príchodmi sa udialo asi tridsať rokov „skrytého” Ježišovho života, keď o Jeho výnimočnosti vedelo iba niekoľko príbuzných a známych, niekoľko betlehemských pastierov v Betleheme a mudrci od východu, ktorí sa samozrejme vrátili do svojej vlasti.
Evanjelista Marek spomína Ježišov príchod k Jánovi Krstiteľovi k Jordánu a Jeho návrat z púšte, kde sa postil a zvíťazil nad pokušiteľom a potom v moci Ducha Svätého sa vrátil do Galiley a kázal, hovoriac: „Naplnil sa čas a priblížilo sa kráľovstvo Božie; pokánie čiňte a verte v evanjelium”!
Keď bol Ježiš na púšti, evanjelista hovorí, že „žil so zverou, a anjeli Mu slúžili”. Naznačuje tým, že Ježiš bol pod ochranou svojho Otca nebeského. I keď je a bola púšť miestom škorpiónov, jedovatých hadov, ale aj miestom, kde satan mal voľné pole svojho pôsobenia, Ježišov návrat k ľuďom nebol návratom k pokoju a k ľuďom dobrej vôle. Nielen preto, že Herodes dal uväzniť Jána Krstiteľa, kazateľa pokánia, ale aj preto, že mnohí žili spútaní mocou hriechu a mocou satana. Pán Ježiš nadviazal na kázeň Jánovu, ktorej hlavným motívom bola požiadavka pokánia, ale zároveň pridáva aj posolstvo nové, ktoré evanjelista Marek nazýva „evanjeliom Ježiša”, alebo „evanjeliom Božím”, ktoré v moci Ducha ohlasoval. „Pokánie čiňte a verte v evanjelium!” – je zvesť Pána Ježiša, ktorá je trvalo aktuálna.
Ján Krstiteľ bol uväznený nie preto, že volal k pokániu obyvateľov Judska, ale že si dovolil prísne napomenúť aj samotného kráľa Herodesa a Herodiadu, manželku jeho brata Filipa, s ktorou žil v nezákonnom zväzku. Mocní tohoto sveta si vždy mysleli a myslia, že pre nich zákony neplatia a oni stoja nad nimi. Z evanjelií poznáme urážky a odpor aj duchovných vodcov, farizejov a zákonníkov, ktorí nemali radi, keď niekto odhaľoval ich hriech. Pán Ježiš pokračoval tam, kde Ján Krstiteľ skončil a preto z Jeho úst zneje zvesť: „pokánie čiňte!” Aj Ježiš chce, aby hriešnik zo zákona Božieho poznal svoje hriechy, aby si ich uvedomoval, ľutoval ich a konal skutky „hodné pokánia”.
Mnohí túto výzvu Jánovu i Ježišovu nielen počuli a prijali. Lenže za skutky pokánia považovali starú prax prinášania obetí – zvierat, potravín, alebo peňazí. Ján Krstiteľ za skutky pokánia, alebo „ovocie pokánia” označoval skôr skutky milosrdenstva, pomoci a lásky k blížnym. Hovoril a požadoval konanie, ktoré aspoň z čiastky napraví niečo z bežného, sebeckého konania ľudí.
Na tomto mieste si uvedomujeme, že aj dnes, najmä pred Vianocami, sa vynorí mnoho ľudí, alebo organizácií, ktorí buď hovoria o potrebe ľudskosti, pomoci biednym a o potrebe lásky, alebo cez masmédiá dávajú verejnosti do pozornosti, kde navarili kapustnicu pre bezdomovcov, kde rozdali balíčky v domovoch detí, alebo seniorov, kde urobili zbierku šatstva a podobne. Znovu a znovu počujeme vianočné slogany: „Urobte niečo dobré pre svojich blížnych, navštívte našu predajňu, náš podnik, naše kultúrne podujatie, podieľajte sa na našej zbierke”… a podobne. Rozdiel medzi výzvami Jána Krstiteľa k prinášaniu ovocia pokánia a dnešnými výzvami je ten, že Ján hovoril aj o obrátení v morálnom živote a najmä v tom, že jemu neišlo o osobnú popularitu a reklamu, ako to bežne a radi robia „hlásne trúby” tohoto sveta.
Ján v rozličných obrazoch opakoval tú pravdu, že „sekera je už priložená ku koreňom stromov a každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie vytne..” , že je tu už prítomný Ten, „ktorý má v ruke vejačku a vyčistí si humno”, pričom plevy spáli v neuhasiteľnom ohni. Ukazoval na skutočnosť, že je tu prítomný Ten, ktorý nebude krstiť len vodou, ale aj Duchom Svätým. Ján dôsledne prízvukoval, že on sám nie je Kristus, ale je tu Ten, ktorému „nie je hoden rozviazať remienok na obuvi”. Jasne videl a upozorňoval na príchod toho, Ktorý je „Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta”.
Bez tohoto poznania a posolstva nie je pokánie ľudí pravé a úprimné.
Je však pravdou aj to, že Ján Krstiteľ očakával prísny a rýchly Kristov súd, totiž rýchle odsúdenie a okamžitú exekúciu každého zla a hriechu. Nedokázal si predstaviť, že Kristus dokazuje a dokáže milosť Božiu tým, že hriech sveta vezme na svoje ramená a ponúkne „svoj život ako výkupné za mnohých”. Toto evanjelium Božie bolo a je službou Pána Ježiša, ktorú by však človek-hriešnik mal v dôvere prijať, aby získal plné odpustenie hriechov. Preto Ježišova ponuka znie: „Verte v evanjelium”.
O tejto ponuke svet nevie, často ani netuší, a ak áno, často o nej pochybuje. Preto stále opakuje svoje vlastné výzvy, ponúka svoje cesty, svoje „dobré skutky” a spolieha sa na ne a na seba. Úlohou veriacich kresťanov a cirkvi je však nielen „moralizovať” a ukazovať sa pred kamerami, čo sme v advente a k sviatkom kúpili, obetovali, ale svedčiť o Kristu. Hlásať evanjelium je nezastupiteľná úloha nielen kazateľov, ale aj kresťanských rodičov a úprimne a odvážne veriacich kresťanov. Tých, ktorí spoznali, že „evanjelium je mocou Božou na spasenie každému veriacemu”.( R 1, 15-16).
Na druhej strane platí, že žiaden ľudský skutok nie je sám o sebe tak dobrý, dokonalý a dostatočný, aby zabezpečil odpustenie všetkých hriechov a dal istotu života s Pánom Bohom v Jeho kráľovstve.
Pán Ježiš „neprišiel zrušiť zákon”, preto ním odhaľuje každý hriech a pravým menom pomenúva všetky zjavné, či tajné skutky človeka. Súčasne je však aj „božsky a nekonečne” trpezlivý. Je hľadajúci dobrý Pastier. Je mu ľúto každého blúdiaceho a strateného človeka, ku ktorému sa skláňa s láskou a milosťou. Platí to, čo On sám povedal: „Neprišiel som, aby som odsúdil hriešnika, ale aby som som ho spasil”. Ján nevedel ešte doceniť túto stránku Ježišovho konania. Nemohol ešte dovidieť ku Golgote a ku skutočnosti, že Pán Ježiš skutočne a reálne obetuje svoj život za hriešnikov, aby ich „vykúpil”, aby „zaplatil” za naše dlhy lásky.
Pánove slová: „Verte v evanjelium!” znamenajú výzvu, poznať Jeho hodnotu a dovidieť až na koniec cesty Jeho prvého príchodu. Poznať nielen Jeho jedinečné vtelenie, ale aj úžasné narodenie, poznať Jeho múdrosť a majstrovské vyučovanie Božieho zákona, ale aj pomoc veriť všetkému, čo zvestovali o Ňom proroci. Napokon aj prijímať vždy s dôverou Jeho uistenie: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život”. Veriť aj ďalším Jeho slovám a sľubom: „Kto verí vo Mňa, nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života”, alebo: „Kto uverí a je pokrstený, má večný život”, ale aj iným: „Kto ma vyzná pred ľudmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach”.
Povieme si: Také ľahké…také jednoduché je Jeho posolstvo! Áno, také krásne a radostné je Jeho evanjelium. A predsa zostáva „židom pohoršením a pohanom bláznovstvom”. Tiež pre každého hriechom skrz-naskrz preniknutého človeka, skorumpovaného v svedomí a neschopného samého zo seba vykonať zmenu života a priniesť ovocie hodné pokánia. Ale práve viera v Ježiša, Pána, túto moc má a umožňuje.
Ona nás aj zachraňuje, keď prijímame s dôverou Toho, „ktorý prišiel a ktorý príde”, ale aj prichádza vo svojom viditeľnom i neviditeľnom slove evanjelia. Privítajme a prijímajme Ho s radosťou a dobrorečením! Amen
2. nedeľa adventná – Ľubomír Batka st.
OsA 06/24