Vianoce 2000
Miroslav Brož: Chrobáčikove Vianoce na motívy knihy Jana Karafiáta: Broučci”.
Osoby: Rozprávač ( môžu byť aj dvaja, resp.traja)
Berunka
Otecko
Mamička
Chrobáčik
Kmotríček
Kmotrička
Beruška
Janinka
Rozprávač (1):
A bola zima. Mrzlo, až sa iskrilo. Ach, tie chrobáčiky pod jalovcom – či to vydržia? Veď im jesená víchrica takmer odniesla chalúpku a celkom ju zničila. Ani nestačili opraviť strechu. Ani tam na zimu nezostali, ale presťahovali sa ku kmotríčkovi pod dub. Aj s malou Berunkou, ktorá sa maminke a oteckovi narodila, aby Chrobáčik nebol sám.
Rozprávač (2):
Oteckovi sa do sťahovania veľmi nechcelo. Vraj by chalúpku predsa len opravil. Ale keď kmotríček toľko naliehal, že zi,a bude zlá, a keď kmotrička hovorila, že sa u nich všetci dobre pomestia, a keď Beruška toľko prosila, a že v lete im Chrobáčik pomáhal ukladať drevo, tak sa predsa rozhodli a všetci štyria sa presťahovali do chalúpky pod dubom. Otecko s kmotríčkom ešte nakoniec všetko prehľadali a upchali každú škáročku suchučkým drobným machom.
Rozprávač (1):
A takmer by aj celé dvere zapratali drevom, zavreli na závoru a zastrčili kolíček, keď tu zrazu prišla aj Janinka. Žebysa mohla v machu medzi vresom zachumeliť, a že na mravcoch pozorovala, že zima bude tuhá, a že im takto spolu bude lepšie. Veď prinesie so sebou aj niečo dobré pod zub. Ó, to mali radosť! Bol najvyšší čas, vonku to už burácalo. A tak sa ešte pomodlili:
Všetci (spev) :
“V podvečer, keď sa zmráka, ako k sliepke kuriatka,
tak sa k Tebe túlime, láskavý Hospodine”. (ES 435, v.1)
Rozprávač (1):
Pac a pusu, “Pán Boh s nami a zlé preč”, – ľahli si a spali a spali.
Rozprávač (2):
“ Keď sa Chrobáčik zobudil, boli už otecko a maminka hore. Ležali v posteli a rozprávali sa. Kmotríček už medzitým zakuroval v piecke, aby sa trochu zohriali a kmotrička že pritom uvarí trochu polievky. A potomuž rozdeľovala každému na tanierik. Aj malej Berunke dali. Práve sa zobudila. Pekne sa pomodlili a jedli:
Všetci (spev): Sadáme s vďačnosťou ku stolu, Pane,
Za nápoj, pokrmy, z milosti dané,
Za to, čo dal si nám aj v tejto chvíli,
chceme Ti ďakovať Otče náš milý”.
( Z detského spevníčka)
Rozprávač (1):
A Berunka hovorila, že ešte nikdy nevidela, ako to vonku vyzerá, keď nekvitnú kvietky a tráva je pod snehom, ako jej o tom rozprával Chrobáčik. A tak kmotríček oddebnil z okna doštičku a už to videli. Sneh, samý sneh, lúka preč, stráň preč a nič len sneh.
Rozprávač (2)
Slniečko tak trochu svietilo a sneh sa tak krásne trblietal a bolo celkom tichúčko. Boli by sa na to ešte radi pozerali, ale otecko varoval, že tam mrzne, a tak okno zase rýchlo upchali a zadebnili. Keď už ležali v postieľkach, Berunka sa opýtala:
Berunka:
Mrzne, až vtáčiky padajú.
Prosím však, či to viete,
čo asi ľudia porábajú,
keď vy im nesvietite?
Či majú teplú perinku,
či netrasú sa od zimy?
Má každé dieťa maminku
aj ocka, ktorý je s nimi?
A keď im vezme vietor
chalúpku, v ktorej žili,
či nájde sa vždy niekto,
u koho by sa skryli?
Otecko:
Nuž, to najviac trápi nás,
že ľudia sú ako vlci,
na deti nemajú čas
a nosia zlobu v srdci.
A stále niečo hromadia
a toľko vecí zháňajú,
takže už vôbec nevedia,
čo všetko pri tom strácajú.
Aj keď mali by si pomáhať,
sú sebeckí až beda.
Pán Boh ich však neprestal mať rád,
ako pastier ich hľadá.
Maminka:
Prišiel na svet ako dieťa,
nemal kde skloniť hlavu.
Veľa bolo domov sveta,
nie však pre Božiu slávu.
Šli kúsok ďalej do stajne,
kde zostalo trochu slamy.
Tam zrodil sa skoro tajne,
aby tu bol medzi nami.
A Mária Ho chránila,
Jozef bol pestún Jeho.
Potom sa odtiaľ rozliala
tá milosť na každého.
Chrobáčik:
Ó, ja by som ľuďom nesvietil,
keď sú v takom hroznom stave.
A lietal by som, aby som žil
len kvôli vlastnej zábave.
A šiel by som s malou sestričkou
kpať sa v kvapke rosy.
A potom za našou kmotričkou
o kúsok medu prosiť.
Beruške, tej by som pomáhal,
aj keď na mňa všetko zradí.
No ľuďom svietiť by som sa bál,
keď sa tak nemajú radi.
Kmotríček:
Milý Chrobáčik, takto nie!
Keď Pán Boh chce, tak ja svietim!
Veď zima sa raz pominie
kraj bude zas voňať kvietím,
my lampášiky zdvihneme,
ktoré nám Boh k službe dáva
a až spolčne vzlietneme,
noc už nebude tak tmavá.
Prečo by sme ľuďom neniesli
to, čo máme z Jeho daru.
Veď aj pastieri od jaslí
šli všetkým povedať správu,
že hviezdy Jeho spasenia
každú noc v svetlo premenia!
(Možno zaspievať):
Učiň ma Bože svetielkom, ktoré by jasným plamienkom,
žiarilo vôkol do tmy ríš, kam Ty ho svietiť postavíš”. (ES 646,v.1)
Rozprávač (1):
Akosi dlho nemohli zaspať a zima sa im vkrádala pod perinky.A tak kmotríček, že dá ešte niekoľko polienok do piecky, aby sa zahriali…Tu sa Beruška ozvala, že by sa rada pozrela ešte raz von z okna, či už aj slienčko išlo spať. A keď sa za to prihovorila aj maminka, tak vstali, kmotríček oddebnil latku, pomaly odložil mach a potom – všetko bolo ako v sne!
Rozprávač (2):
V nazelenalom svetle lúka akoby bola postriebrená a mesiačik bol ako veľké rybie oko. A tam na potoku len samý ľad a aj tie vŕby pri potoku sa zimou túlil k sebe. Práve tam, kde vlani rozkvitli tri biele sirôtky, keď tam umreli chrobáčikovia spod raždia, ktorí sa akosi oneskorili. Beruška si teraz na to spomenula a slzy mala na krajíčku.
Beruška:
Ach, chrobáčiky od vrbín,
čo v zime zmzli vlani.
Či aj im môže Boží Syn
dať svetlo, či sa k nim skloní?
Veru, sirôtok je plná zem,
pod každou chrobáčik drieme,
fialová, žltá, biely lem,
čo my však o nich vieme?
A kto môže záruku dať,
nám že výjde slnko jarné?
Má Boh moc smrti rozkázať,
keď sám bol len Dieťa biedne?
Janinka:
Beruška mil,akoby nie!
Moc smrti iste sa pominie
aj keď nás dosiaľ mámi.
Boh práve v ľudskej podobe
je v živote a aj v hrobe
raz navždy verne s nami.
Keby bol iba na nebi,
kde velebia Ho anjeli,
bolo by po nás veta.
On však nedbá našich vín
k nám sa sklonil do hlbín
a je nádejou sveta.
Sám prešiel našou temnotou,
smrť kríža niesol s bolesťou,
no premohol moc zlého.
Čo živí sme, či umrieme,
len poslušne chodievajme
cestou v dôvere v Neho.
Kmotrička:
Poslušné chrobáčiky Boh má rád
a dáva im tiež silu.
Preto užmusíme ísť rýchlo spať,
On si nos vzbudí k dielu.
A svetlo svojho spasenia
On dá nám v pravej chvíli,
na svojich si nás premieňa,
aby sme Ho vždy ctili
a poslúžili Mu trošičku
na svete plnom ľadu. –
– No, dám vám ešte za lyžičku
pred spaním z toho medu.
Rozprávač (1):
Ale to už kmotríček okienko rýchle zadebnil a otecko mu pomáhal.
A ešte niekoľko polienok do piecky a rýchlo pod perinky. Pomodlili sa, aby bol Pán Boh milostivý ku všetkým chrobáčikom. Berunka držala maminku za ruku a už sa nerozprávali, ale spali a spali. A dobre sa im spalo.
Poslovenčil Ján Oslík
Poznámka:
Možno zakončiť aj vhodnou večernou alebo vianočnou piesňou, ak sú žiaci dobrí speváci. Rekvizity: stačia vlnáčiky a lampášiky.Želáme veľa radosti pri nácviku.
a pri predstavení na vianočnej besiedke! Ľubomír Batka st.