Ó, dajte rosy, dajte nebesá!
Nech uloženie odvekej milosti
sa splní Božej a svet zaplesá
zo spásy v Kristu, pošlej z vysokosti.
Veď nielen prahnú srdcia, no už hynú
od pále hnevu Boha, sťaby kvet. –
Ó, občerstvite, aby Hospodinu
hymn nový, vďačný k sláve spieval svet.
Ó, dajte rosy, dajte nebesá!
Nech stuhlá kôra pôdy srdca zmäkne
a semä Slova v hĺbku vodrie sa
a zúrodnie a rozvije sa pekne
a v posled klasy nesie ušľachtilé,
plod dobrých skutkov; spravedlnosti. –
Tak stvorenie nech hriechom starobylé,
sa znovuzrodí, zjagá v novosti.
Ó, dajte rosy, dajte, nebesá!
Zvlášť plamy vášní, hnevu, nesvornosti
ňou haste; – nechže satan neplesá,
že medzi bratmi svár sa vše rozhostí!
Hľa, od storočia po prvý raz zase
sa riešia veci zborov presväté, –
Ó, nechže všetko k pokoju a k spáse
smeruje, vedie – : Coeli, rorate!