Daniela Horínková: Adventný veniec
Čas posvätný dnes opäť vítame
a jeho symbol – veniec adventný.
Na perách piesne, modlitby –
nech sprevádzajú jeho tmavé dni.
Však do tmy prvé svetlo zažnime
a svieca tá nech jasne dôvodí:
Pripraviť treba srdcia úprimné
na príchod Krista – svetlo pre ľudí.
Večnosti kruh a farba života
sú znakmi adventného venca.
Svetielko sviece na ňom mihotá
a vonia zeleň nevädnúca.
Ten plamienok tak vrúcne plápolá,
sťa Božie slovo plné lásky.
Zvoláva všetkých svojich do kola,
vytvárať Božích dietok zväzky.
Advent – čas nádeje a milosti,
čas prípravy na stretnutie s Pánom,
To Svetlo hriešnych uhostí,
zasvieti znova dnešným ránom.
Ono nám priazeň Otcovu núka
a do kráľovstva Jeho pozvanie.
Svetielkom teplým Božia sa ruka
dotýka sŕdc a núka zmilovanie.
Na štvrtú adventnú nedeľu
sa všetky sviečky živo rozhoria.
Svietiace čistotou úbeľu
nám teraz spolu práve hovoria:
To veľké svetlo, vianočná hviezda,
čo všetky hviezdy prevýši,
je celkom blízko, hoci sa nezdá
a žiari ľudstvu v Kristu Ježiši.