Nedeľa SLZ
1K 12, 12 – 13:
“ Lebo ako telo je jedno a má mnoho údov, ale všetky údy tvoria jedno telo, aj keď ich je mnoho: Tak aj Kristus. (13) Veď aj my všetci v jednom Duchu sme boli pokrstení v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom”. Amen
Bratia a sestry v Pánovi!
Veľa znepokojenia a otázok vyvolal medzi evanjelikmi u nás zverejnený dokument Rímsko-katolíckej cirkvi s názvom: “Dominus Jesus” – “Pán Ježiš”. Dôvodom znepokojenia, ba až pohoršenia v niektorých evanjelických cirkvách, medzi nimi aj v našej ECAV, je konštatovanie dokumentu, že jedinou pravou cirkvou je cirkev katolícka, ale chápe sa to tak, že tou cirkvou je cirkev Rímsko-katolícka. ktorej hlavou je rímsky pápež. Keďže naša evanjelická cirkev na Slovensku má z histórie boľavé skúsenosti s protireformáciou, rímsko-katolíkmi nazývanou “rekatolizáciou” a so spôsobom jej uskutočňovania, mnohí evanjelici dokument chápu ako upieranie práva menovať sa pravou cirkvou Kristovou. Menšinová cirkev to chápe ako krivdu a ako možnosť ku opakovaniu a recidíve potláčania malého spoločenstva veľkým, alebo väčšinovým.
Keďže sa blížime k reformačnému sviatku, k spomienke na obnovu cirkvi dielom Dr.M.Luthera, kladieme si otázku, či a nakoľko sme pravou cirkvou Pána Ježiša Krista? Povedané slovami nášho úvodného textu: či a nakoľko sme časťou tela, ktorého hlavou je Pán Ježiš Kristus?
Poznáme aj takých evanjelikov, ktorí idú tak ďaleko, že robia tú istú chybu ako “bigotní” rímsko-katolíci, totiž že upierajú právo pravého kresťanstva iným cirkvám a kresťanom. Dnešná predreformačná nedeľa nám môže poslúžiť k tomu, aby sme si uvedomili niektoré dôležité skutočnosti z Písma svätého ako najvyššej pravdy. Súčasne máme možnosť duchovne sa spojiť s ostatnými evanjelickými cirkvami v celom svete a svätiť túto nedeľu ako nedeľu SLZ (Svetového luteránskeho zväzu).
Milí bratia a sestry!
V úvode som spomenul, že sme v našom národe menšinovou cirkvou. Bol som v minulom týždni na Synode, kde sa medzi delegátmi zo seniorátov viedli rozhovory aj o tom, koľko nás evanjelikov a.v. na Slovensku vlastne je? Vieme, koľko nás bolo pred niekoľkými desiatkami rokov, ale dnes sa akosi nevieme “spočítať”. Niektorí si myslia, že je to až 12 % obyvateľov v SR, ale štatistiky zo zborov sú neúprosne nižšie. Hovoria skôr o stálom poklese na cca 6%, niekde ešte menej. Takéto videnie našej cirkvi je pre mnohých deprimujúce a vyvoláva až strach z “malosti” a obavy z poklesu členov a zborov.
Preto prvý význam dnešnej nedele môžeme vidieť už v tom, aby sme si uvedomili, že ako evanjelici nie sme sami, nie je nás až tak málo, ako sa nám môže zdať, keďže v 72 štátoch sveta je 131 členských cirkvi SLZ a to je asi 59 miliónov evanjelikov.
Druhý význam dnešnej nedele nám dáva príležitosť uvedomiť si spolupatričnosť vo viere. Spoločne s inými sa smieme modliť, ale aj spolupracovať na spoločných programoch, v spoločnej solidarite a vo vzájomnej pomoci. Tým môže rásť naše sebavedomie, lebo vieme, že aj na nás myslia a mnohí iní kresťania. Otázkou však je, či aj my myslíme na iných a či máme záujem o iných evanjelikov, najmúä tých, ktorí žijú v tzv.treťom svete?
Naša cirkev sa totiž často stavia do role “žobráka” vo vzťahu k väčším a finančne bohatším cirkvám v Západnej Európe, alebo v Amerike, ale často sme nevšímavými voči životu a k problémom kresťanov žijúcich v oveľa horších a zložitejších pomeroch ako máme my. V Nemecku máme dve partnerské cirkvi: Württenberskú a Durínsku, ale nevieme nič, alebo len málo o našej partnerskej cirkvi v Afrike (Mekane Jesu v Etiópii).
Bratia a sestry v Pánovi!
Nedeľa SLZ chce upriamiť našu pozornosť aj naše spoločné duchovné dedičstvo, spočívaúce v evanjelickej identite, v spoločnom vieroučnom základe. Spoločne vyznávame, že tak, ako je jeden Pán (Kristus), tak je aj jedna cirkev ako Jeho telo. Ako pripomína náš úvodný text, toto telo má “ mnoho údov”. V tomto Kristovom tele, tvorenom mnohými pokrstenými, je – obrazne povedané – zakódovaný spoločný reťazec rovnakých génov Ducha Svätého. Nie všetky znaky alebo liturgické prejavy a zyvky majú všetky cirkvi rovnaké. V ekumenickom dialógu však máme hľadať to, čo nás spája, čo je podstatné. Je prirodzené, že najviac spoločných znakov máme práve s evanjelickými cirkvami a “luteránmi”.
Bratia a sestry v Pánovi!
Sú evanjelické cirkvi, ktoré si spoločné dedičstvo uvedomujú viac ako naša cirkev. Je to tak už preto, že mnohé cirkvi majú viac ako stáročné evanjelické misie v rôznych krajinách. Oni sa za svojich misionárov modlia, prosia za nich Pána Boha a potom ich aj hmotne a finančne podporujú. Ich úspechy v misii sú spoločnými úspechmi.
Napríklad Evanjelická cirkev v Nórsku má silnú a úspešnú misiu na Madagaskare. Dnes je na Madagaskare viac evanjelikov a evanjelických kňazov ako v samotnom Nórsku. Bývalá dcérocirkev dokonca dnes už posiela svojej duchovnej matke farárov, ktorých nemá dostatok a ktorých potrebuje.
Žiaľ, naša evanjelická cirkev nemá vo svete žiadnych misionárov a žiadnu misiu, hoci pred rokmi sme mali aspoň jedného. Vieme, že je to vážny nedostatok už preto, že nevieme potom pamätať na iných. Minulý rok sme sa pokúsili vytvoriť akýsi “duchovný most” s našimi evanjelickými bratmi a sestrami v Amerike, ktorí sa nám snažia pomáhať posielaním učiteľov i finančne.
Dnešná nedeľa je tiež takým “duchovným mostom”, alebo duchovným “podaním rúk”, aby sme sa modlili spoločne a spoločne oslavovali nášho Pána. On nás učí prosiť: “aby všetci jedno boli” a vedie nás tak pravému ekumenizmu.
Slováapoštola Pavla nám pripomínajú základ jednoty cirkvi, spolupatričnosti a bratstva. Je ním pôsobenie Ducha Svätého, ktorý nás v Krste svätom požehnáva a prijíma za Božie deti, ktorý prekonáva rozličné národné, alebo sociálne rozdiely a spája nás v jednotu viery. ”Veď aj my všetci sme boli pokrstení v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní”.
Je preto zahanbujúce, ak niektorí kresťania medzi nami spochybňujú hodnotu Krstu svätého, ale nevidia v ňom pôsobenie Ducha Svätého. Okrem toho, ako evanjelici zdôrazňujeme pravdu, že hlavou cirkvi ako jedného duchovného tela je Kristus Ježiš, náš Pán. Pri Jeho kríži sa nájdeme a spoznávame ako bratia a sestry, vykúpení Jeho svätou krvou. Čím sme bližšie k Jeho krížu, tým sme bližšie aj jeden k druhému.
Za túto jednotu viery spoločne s mnohými evanjelikmi dnes ďakujeme a nášho spoločného Pána oslavujeme. Nech On sám rozhojní našu lásku a posilní aj našu spoločnú nádej na život večný v nebeskej vlasti. Amen
19.nedeľa po Svätej Trojici – Nedeľa SLZ – OsA 2000- Ľubomír Batka st.