Varujte sa falošných prorokov
Mt 7,15 – 23:
„Varujte sa falošných prorokov, ktorí prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci. (16) Po ovocí poznáte ich. Či oberajú z tŕnia hrozno alebo z bodľačia figy? (17) Tak každý strom rodí dobré ovocie, ale planý strom rodí zlé ovocie. (18) Nemôže dobrý strom donášať zlé ovocie ani planý strom donášať dobré ovocie. (19) Každý strom, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. (20) Tak teda po ovocí poznáte ich. (21) Nie každý,, kto mi hovorí: Pane, Pane!, vojde do kráľovstva nebeského, ale kto činí vôľu môjho Otca nebeského. (22) Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene? (23) A vtedy im vyznám: Nikdy som vás neznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti!” Amen
Milí bratia a sestry!
Mám rád svoju cirkev. Považujem ju za svoju duchovnú matku, z ktorej som sa zrodil, ktorá ma vychovala, formovala duchovným čistým mliekom a neskôr aj tvrdým pokrmom živila. Chránila ma pred mnohým zlom a mnoho mi odpustila. Sľúbil som jej vernosť pri konfirmácii a nechcel by som ju nikdy zaprieť, alebo sklamať. Nehanbím sa za ňu, lebo v nej môžem prijímať čisté evanjelium a učiť sa ceste spasenia.
Verím, že mnohí z vás zmýšľate a vyznávate rovnako. Zachovať jej vernosť, znamená zachovať vernosť jej učeniu a vyznaniu, ako je obsiahnuté v našich symbolických, čiže vierovyznávacích knihách. Ak sa o to naozaj snažíme, musíme počuť a prijať aj upozornenie a napomenutie, ako nám zneje z dnešného pánovho Slova: „Varujte a falošných prorokov, ktorí prichádzajú k vám v ovčom rúchu, ale vnútri sú draví vlci“.
Draví vlci chcú získať svoju korisť a preto kradnú a vyháňajú ovce z košiara. Ešte ani jeden vlk nepriniesol ani jednu ovečku do košiara, ale nejakým spôsobom ju chce získať a ukoristiť.
Z nášho evanjelického košiara bolo nielen v minulosti, po sľubnom rozbehu Lutherovej reformácie vyhnaných a ukoristených mnoho ovečiek. Dnes sa však zamyslime nad posledným polstoročím existencie evanjelickej cirkvi. Zisťujeme s ľútosťou a bolesťou, že náš počet sa neustále umenšuje. A čím je stádočko menšie, tým je citeľnejší aj malý úbytok, tým je badateľnejšia strata každej „duše“, strata každého evanjelika. Všeobecne to platí o evanjelických cirkvách v Európe, kde sa počet evanjelikov tiež umenšuje. Ale nás zaujíma situácia najmä v našej ECAV na Slovenku a menovite v ZD, ako aj v našom CZ.
Posledné správy hovoria, že počet evanjelikov v ZD je niečo vyše 120 000. Je to značný úbytok. Stav v našom CZ v podstate kopíruje tento trend. Pred 50 rokmi mali podobný počet duší, čiže cca 2500 v Myjavskom senioráte tieto zbory: Brezová pod Bradlo, Krajné, Kostolné, Turá Lúka, Vrbovce a Sobotište. Dnes niektoré nedosahujú počet ani 1000 duší. Náš CZ Sobotište má cca 1400. Vo výročnej kňazskej správe som uviedol, že napríklad v roku 1968 chodilo na evanjelické náboženstvo u nás vyše 400 detí, dnes má celá ZŠ Sobotište okolo 130 žiakov.
Okrem početného stavu je tu však samozrejme aj otázka suchých ratolestí medzi nami. Totiž duchovne neživých, či odumierajúcich, u ktorých je priamo ohrozená spása človeka. Lebo platí Pánovo slovo: „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale kto činí vôľu môjho Otca nebeského“.
Aké sú dôvody tohoto klesajúceho stavu? Sú iste viaceré.
Náš dnešný svätý text však chce hovoriť najmä o výstrahe pred falošnými prorokmi. Ktorí „falošní proroci” a ich učenie sa najviac „podpísali” na stratách v našej ECAV v poslednom období? Ktoré falošné učenia to boli, ktoré oklamali mnohých? Ich nositelia sa neraz priblížili nepozorovane, sťaby „v ovčom rúchu” a nakoniec znamenali duchovnú smrť i početný úbytok.
1.
Za falošných prorokov možno označiť mnohých, ktorí v nie tak dávnej minulosti prekrútili zmysel Božieho slova, alebo slová Pána Ježiša Krista. Spomeniem dva takéto výroky. Pán Ježiš hovorí: „Kto nie je proti mne, je za mňa”. Falošná interpretácia týchto slov donedávna znela: „Kto nie je s nami, je proti nám!” Tak sa stalo, že do sŕdc a duší kresťanov vstúpilo učenie o potrebe „triedneho boja s nepriateľmi a ich odstraňovanie”. Mnohí odišli z cirkvi vtedy, keď sami začali pomáhať hľadať triedneho nepriateľa, a ďalší zo strachu, že budú oni, alebo ich deti, označení za „triedneho nepriateľa” ak budú chodiť na služby Božie.
Iný príklad. Apoštolské slovo hovorí: „Kto nechce pracovať, nech ani neje.“ Falošní proroci vypustili z tejto vety slovo „nechce” – a vzniklo heslo: „Kto nepracuje, nech ani neje.!” A keďže sa za prácu začala považovať iba práca manuálna, robotníkov a roľníkov, a duchovná a intelektuálna nie, označili tých, čo pracujú duchovne, alebo „hlavou” za „príživníkov”, ktorých ak už treba platiť, tak iba druho, či treťo triedne… Toto učenie je dodnes pomerne silne zakorenené v mysliach mnohých, ktorí sa stali vlastne obeťami podvodu. Pretože je rozdiel, či niekto „nechce pracovať”, alebo či prípadne nemôže pracovať i keby chcel, poťažne či pracuje napríklad vo sfére duchovnej, umeleckej, intelektuálnej, školskej, alebo vedeckej.
2.
Iné veľké straty spôsobilo našej evanjelickej cirkvi skazonosné sektárstvo, únik do skupín a tzv skupiniek, údajne vyššej spirituality, duchovnosti a zbožnosti. Vlažnosť niektorých evanjelikov sa odrazila v duchovnej pýche iných a v ich povýšenosti nad iných. Mnohí potom riešenie našli a či nachádzajú v odchode z našej cirkvi.
Mnohým imponovalo a imponuje práve ono časté: „Pane, Pane” v modlitebnom živote, alebo ich nadchýnajú „zaručené správy” o divotvornom uzdravovaní, vyháňaní démonov, liečiteľstve a podobne. Nechceme popierať, že sú niektorí jednotlivci obdarení aj určitými mimoriadnymi darmi a charizmami, ale často je to princíp duchovného vodcu a učiteľa či proroka, ktorý je rozhodujúci pri odchode z našej cirkvi. Podliehajú mu mladí i starší. Aj preto vidíme evanjelikov v rôznych denomináciách, hoci takí potom neraz skončia buď v ateizme, alebo ako stále hľadajúcich „to pravé orechové” vždy v nových spoločenstvách.
3.
Mnohým, žiaľ, imponuje myšlienka záslužníctva, pokiaľ ide o spásu človeka. Zjednodušene povedané, radi „skutkárčia”, ako to vidíme v Rímsko katolíckej cirkvi, ale aj v rôznych iných cirkevných spoločenstvách.
V dnešnom slove Pána Ježiša sa na prvé počutie zdá, že Ježiš hovorí o spáse človeka práve na základe jeho skutkov, keď spomína, že „každý strom, ktorí nerodí dobré ovocie vytnú a hodia od ohňa”. Ale Ježiš na inom mieste hovorí jasne o tom, čo je základným a najdôležitejším pre človeka, pokiaľ ide o našu spásu: „Skutkom Božím je veriť v Toho, ktorého On poslal!”
Viera v Ježiša, ak je skutočnou, pravou vierou a dôverou, nemôže obísť obeť, smrť a vzkriesenie Pána Ježiša a Jeho zásluhy ako Spasiteľa a Vykupiteľa. Naše skutky, majú byť nasledovaním a vďakyvzdaním, ale nie pripisovaním si zásluhy na našom vykúpení.
Žiaľ, záslužníctvo je častou sejbou falošných prorokov a učiteľov. Človek rád obchádza zásluhy Pánove a pripisuje ich sebe. Keď mnohí evanjelici zabudli na svoje učenie, ľahko podľahli a podliehajú tomuto zvodu. Nepochybne tu platí slovo a výrok Pánov: „Nikdy som vás neznal, odíďte odo mňa páchatelia neprávosti!”
Byť evanjelikom znamená veriť všetkému, čo Pán Ježiš ponúka vo svojom diele. Budovať na Jeho evanjeliu a dare milosti, na Jeho zásluhách a v úprimnej dôvere v Neho žiť i dokonať beh života. Tak napokon iste prídeme tam, kde je On a kde kraľuje na veky vekov. Amen.
8. nedeľa po Svätej Trojici – Sobotište 2009 – OsA Ľubomír Batka st.