Na Tvoju milosť myslíme, ó Bože, uprostred Tvojho chrámu
Očisť nás, Kriste, z malomoci,
daj posily a daj pomoci,
by vedeli sme v pravde stáť
a na vďaku tiež pamätať;
vo viere rásť, z nej príšti sila,
čo mnohých, mnohých uzdravila –
tak obstáť v žitia potrebe
a niekdy prejsť ta ku Tebe. Amen (M.R.)
Ž 48, 2 a 10 – 15:
„Veľký je Hospodin a hoden chvály v meste nášho Boha! – (10) Na Tvoju milosť myslíme, ó, Bože, uprostred Tvojho chrámu. (11) Ako Tvoje meno, Bože, tak siaha aj Tvoja chvála po konce zeme, Tvoja pravica je plná spravodlivosti. (12) Raduje sa vrch Sion, jasajú dcéry judské pre Tvoje súdy. (13) Obíďte Sion, obstúpte ho, zrátajte jeho veže! (14) Povšimnite si jeho opevnenie, prejdite jeho palácmi, aby ste rozprávali budúcemu pokoleniu, (15) že On je Bohom na veky večité, On povedie nás aj cez smrť.” Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Tohtoročné leto iste nie je typickou „uhorkovou sezónou”, ako zvykli novinári písať o prázdninách, alebo dovolenkovom období, či jednoducho o dňoch, keď sa nič významné nedeje. Nebudeme hovoriť o „horúcom lete” v spoločnosti, ktoré bude pokračovať zrejme aj „horúcou jeseňou”, hoci, ako to napísal nebohý humorista Július Satinský v knižke s názvom: „Karavána šteká, psi idú ďalej”, v našej spoločnosti bude ešte dlho trvať, „kým volič bude trvať na tom, aby mu jeho kandidát vysvetlil podrobne jeho volebný program, ktorý bude môcť potom kontrolovať”.
Nebudeme spomínať ani na parížske Olympijské hry, ktoré zaujali mysle miliónov ľudí po celom svete už svojím otvorením a o ktorých potom chŕlili spravodajstvá tri týždne všetky masmédia.
Zastaviť sa chceme najmä pri dianí v našej cirkvi, v ktorej sa tiež všeličo zaujímavé udialo a deje. Napríklad voľby našich najvyšších cirkevných predstaviteľov. V pohľade na kandidujúcich panujú rozličné názory a vedú sa zaujímavé diskusie.
Zaujímavé sú aj diskusie medzi mladými, ktoré sa odvíjajú na internete, napríklad na tému: „Prečo si vážim svoju cirkev”? Alebo diskusia o „potrebe zmeny našej liturgie a cirkevnej Agendy”, či priamo o význame bohoslužieb, ale aj o prisluhovaní sviatostí.
Mnohí mladí ľudia majú úctu k sviatostiam, tešia sa, keď môžu pristupovať k Večeri Pánovej čím častejšie, minimálne raz za mesiac. Iným sa to zdá zbytočné a nechápu význam Večere Pánovej. Ešte menej chápu význam Krstu svätého. O jeho význame sa diskusia začína každé desaťročie vždy odznovu, v každej ďalšej generácii. Niektorí sú náchylní presadzovať iné chápanie Krstu, ako učí naša cirkev v Malom katechizme Martina Luthera a preto dokonca aj odchádzajú do iných denominácií a „cirkvičiek”. Veľkí teológovia a učitelia cirkvi ako A.Augustín a M.Luther dokázali opraviť svoje prípadné omyly, ale znakom heretika (odpadlíka) je, že nikdy, ani pod váhou argumentov neprizná svoj omyl. Hoci vie, že nemá pravdu, tvrdohlavo kráča nastúpenou cestou odpadlíctva.
Bratia a sestry v Pánovi!
Niektorí evanjelici z rôznych dôvodov odmietajú zaradenie Večere Pánovej do rámca služieb Božích. Obyčajne sa tak deje z časových dôvodov, čiže nie z vieroučných, ale z dôvodov praktických. Ešte viac je takých, ktorí celkom dobre nechápu model služieb Božích s Večerou Pánovou bez predchádzajúcej spovede, čiže ten model a spôsob, ako chceme sláviť Večeru Pánovu aj my dnes. Prečo je to tak?
Napomáha tomu aj stále pretrvávajúca terminológia, totiž pomenovanie samotnej Večere Pánovej ako „spovede”. Ľudia si zvykli hovoriť – „idem ku spovedi” a Večeru Pánovu chápu iba akýsi prívesok samotnej spovede. Menej často počujeme hovoriť: „Idem k Večeri Pánovej”.
Naša cirkevná Agenda má v „ponuke” 12 modelov služieb Božích, teda aj dvanásť spôsobov, ako môžeme služby Božie stvárniť. Nie je nutné zotrvávať stereotypne iba pri jednom z nich, je dobre ich striedať a využívať túto ponuku schválenej Agendy, ktorá je biblicky premyslená a celocirkevne dohodnutá. Nie je nutnosť vykonávať vždy zaužívanú “generálnu” spoveď a otázkami a odpoveďami.
Je vhodné si uvedomiť, že aj v tomto modeli je obsiahnutá zvesť zákona, ktorý ukazuje na ľudský hriech a tak nás vedie k hľadaniu odpustenia. Preto je tu možnosť v Konfiteori poznať a uznať svoje hriechy, ľutovať ich a prijať uistenie o ich odpustení (čiže rozhrešenie) pre zásluhy Pána Ježiša Krista.
Vedomie, že Pán Ježiš trpel za nás a pre nás, že pre naše hriechy niesol kríž a zomieral na ňom ako obeť za naše hriechy je iste dôvodom pokory a skrúšenosti srdca, čo dáva určitý vážny ráz spovedi i nasledujúcemu prijímaniu pravého tela Kristovho vydaného za nás na kríž a k prijímaniu krvi Kristovej vyliatej za nás a naše hriechy. Tomu iste dobre rozumieme a preto Pánovu večeru chápeme ako vážnu chvíľu.
Avšak Večera Pánova má duchovne bohatý obsah, ktorý nemožno vystihnúť iba touto jednou pravdou. Ona nám neslúži len na odpustenie hriechov, ale je spôsobom prežívania pravého spoločenstva s Pánom Ježišom Kristom. Je to spoločenstvo nie iba s ukrižovaným Ježišom, Pánom, ale aj s Ježišom vzkrieseným a osláveným, ktorý žije v sláve Otca a ktorý nám pripravuje večné príbytky v nebesiach. Toto vedomie a poznanie nepôsobí iba zármutok srdca, alebo ľútosť nad naším duchovným stavom hriešnikov.
Švédsky evanjelický farár Bengt Plejel v knihe, ktorá vyšla aj u nás s názvom: Brána viery otvorená – určená najmä konfirmačnej a pokonfirmačnej mládeži, ale aj starším, to povedal takýmto svedectvom: „Večera Pánova je nebeským sviatkom na zemi”.
Vždy majme na pamäti, že Pán Ježiš je oslávený Víťaz nad hriechom, smrťou a peklom, že je naším Vykupiteľom, ktorý svojich verných prijíma nielen do časného, ale aj do večného spoločenstva.
Vykúpení sme boli na Golgote, skrze Jeho kríž a smrť, skrze Jeho krv, ktorá nás obmýva od všetkých našich hriechov, ale súčasne platí, že vykúpení a spasení sme keď prijímame Pána vtedy, keď nám hovorí: „Vezmite a jedzte…a pite z neho všetci…toto je moje telo, …toto je moja krv”. Vtedy je On s nami, tak ako je s tými, ktorí Ho poznajú a oslavujú v nebesiach. S tými, ktorí Mu neprestajne ďakujú a dobrorečia, ako o tom svedčí Ján vo svojom Zjavení: „Hoden je Baránok zabitý, vziať moc, bohatstvo, múdrosť, silu, česť, slávu aj dobrorečenie -na veky vekov”. (Zjav. 5,12) My Ho prijímame v telesných daroch chleba a vína a tvoríme akýsi polkruh pri oltári, kde pokľakneme – ale druhú časť tohoto kruhu tvorí práve oslávená cirkev v nebesiach.
Bratia a sestry!
Pán Ježiš nám prináša a sprostredkováva veľkú Božiu milosť, dáva odpustenie hriechov, ale aj účasť na Jeho živote v sláve neba.
Ak si uvedomíme veľkosť a dôsledok tejto Božej milosti v Ježišovi – vedie nás to k odpovedi, k našej rozumnej službe Pánovi, k dobrorečeniu. On je náš Hostiteľ a my smieme prijať Jeho duchovný pokrm. A tak, ako to učíme už deti doma, aby za prijaté dary poďakovali, tak to máme robiť aj my voči Pánu Bohu. Preto hovoríme o Večeri Pánovej, že ona je aj poďakovaním a dobrorečením Pánovi a Otcovi nebeskému. Gréckym slovom vyjadrené slovo ďakujem je „eucharisto” – a z toho už v prvotnej cirkvi hovorili o Pánovej večeri ako o eucharistii. Aj keď ide o cudzie slovo, môžeme ho pokojne použiť aj v našej cirkvi.
Bratia a sestry!
K tomu nás vedie aj slovo nábožného žalmistu, ktoré hovorí: „Veľký je Hospodin a hoden chvály ”. Žalmista myslí najmä na bohoslužbu v chráme, v “meste nášho Boha a na Jeho svätom vrchu”. Súčasne si je vedomý, že Pána Boha môžeme chváliť aj v synagóge (v kostole) a vlastne všade na každom mieste, ktoré nám pripomína Božiu milosť. „Na Tvoju milosť myslíme, ó, Bože, uprostred Tvojho chrámu. (11) Ako Tvoje meno, Bože, tak siaha aj Tvoja chvála po konce zeme. Tvoja pravica je plná spravodlivosti”.
Božia spravodlivosť znamená naše ospravedlnenie a preto tí, čo ho prijímajú sa radujú. „Raduje sa vrch Sion, jasajú dcéry Judské pre Tvoje súdy”. To, čo nás obzvlášť môže zaujať v slovách žalmistu, je ním vyjadrená viera a nádej, že Božia milosť je tou najväčšou silou a istotou. Je silou, ktorá prekoná aj smrť. Preto žalmista vyznáva: „On je naším Bohom, naším Bohom na veky večité, On povedie nás aj cez smrť.”
Bratia sestry!
Ako sme už skôr povedali, Pán Ježiš je Boží Baránok, ktorý umrel za nás, pre naše ospravedlnenie, ale je súčasne aj Víťazom nad smrťou, živým a prítomným Pánom. Keď pristupujeme k oltáru na Jeho pozvanie a prijímame Jeho dary, podľa Jeho vôle, prijímame Ho ako takého, ktorý vstal z mŕtvych a aj nám chce pomôcť prekonať smrť. On jediný nás môže, ale aj chce vytrhnúť z moci smrti a chce nás viesť do života večného. Na toto všetko myslíme aj dnes, uprostred Božieho chrámu, z toho sa radujeme, preto ďakujeme a dobrorečíme za prijatý dar ospravedlnenia a blahoslavenej nádeje, že vtedy, keď sme s Ním a On s nami, nikto a nič, nijaká zlá sila a moc nám neublíži, pretože On aj nás prevedie aj cez brány smrti do slávy neba. Amen
14.nedeľa po Svätej Trojici – SLB s VP – Myjava 2024 – Ľubomír Batka st.