Tak žatva hojná: bolo dosť
živnôstky zdravej pre telo,
tú druhú stránku bytnosti . . .
nuž vďaka za to! Nový hosť
zas vchádza bránkou veselo,
kde ztíchnul život mladosti,
do sieň umenia, vied — volá
On dietky svojho do kola.
A dietky hrnú na hlas ten
sa zase milej do školy,
hej, klásky sbierať známosti;
bo sotva svitnul nový deň,
už chasa mladá povôli
sa hrnie s citom radosti,
s kapsičkou v boku, jak‘ sluší,
a v zbožných túžbach na duši.
Tak choďte, dietky, choďte len
si k nohám sadať Pánovým
na jare žitia, Božia to
je vôľa: iste svitne deň
jasenný, časom tým novým
vám zkvitne žatva nad zlato . . .
hej, choďte, stoja u bránky,
čo pasú Pána baránky!
Tiež otče, matko milá ty,
spiechajte k Nemu s dietkami,
kým doba jara, teplý čas;
hľa, orba — sejba: Duch svätý
požehná dielo, On s nami,
až zima sňažná zbieli vlas . . .
hej, vzrastie duše osenie:
tam v nebi žatva, spasenie!