Víťazný Kriste náš,
slovom, čo rozsievaš,
obnov nás, vierou vzbuď
a veď jak svoj ľud!
Pomáhaj v pravde žiť
a s Tebou víťaziť!
Daj sily ku dielu
a niekdy osláv nás,
v tú našu nedeľu! Amen. (M.R.)
1 K 15, 1 – 8, 12 -14, 20:
“Pripomínam vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, aj zotrvávate v ňom (2) i spasenia dochádzate z neho, keď ho zachováte tak, ako som vám ho zvestoval, leda ste nadarmo uverili. (3) Odovzdal som vám totiž predovšetkým, čo som aj sám prijal, že Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem (4) a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem, (5) i ukázal sa Kéfasovi, potom dvanástim, (6) potom zjavil sa naraz viac ako päťsto bratom, z ktorých väčšina žije až dosiaľ, niektorí však umreli. (7) Potom ukázal sa Jakubovi, potom všetkým apoštolom (8) a zo všetkých poslednému – ako nedochodčaťu – ukázal sa aj mne. – (12) Keď teda kážeme o Kristu, že bol vzkriesený, ako je to, že niektorí z vás hovoria: Nieto zmŕtvychvstania? (13) Veď ak nieto zmŕtvychvstania, ani Kristus nebol vzkriesený. (14) A ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie, prázdna je aj vaša viera. – (20) Ale Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvotina z umretých”. Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!
Pokračujeme dnes v uvažovaní nad článkom Viery všeobecnej kresťanskej: “V tretí deň vstal z mŕtvych”. Možno povedať, že ide o najdôležitejší článok a vyznanie kresťanskej cirkvi. Je to vyznanie, ktoré je priamo stredobodom samotného Kréda i samotného evanjelia. Tak svedčí aj apoštol Pavel korintským kresťanom: “Pripomínam vám, bratia, evanjelium ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, aj zotrvávate v ňom i spasenia dochádzate z neho”. (v.1)
Je to vyznanie, ktoré je dôležité vzhľadom na minulosť, prítomnosť i budúcnosť veriacich. Vzhľadom na minulosť hovorí o mnohých Božích zasľúbeniach, ktoré sa vzkriesením Ježiša Krista naplnili. Má priamo kolosálny význam pre našu prítomnosť, pretože vďaka tejto udalosti Kristovho vzkriesenia smieme žiť v radostnej nádeji a v pokoji v duši, napriek akýmkoľvek ťažkostiam a skúškam života. Samotné vzkriesenie Pánovo je nielen zvesťou o Jeho víťazstve nad smrťou, ale je základom aj nášho vzkriesenia a života v sláve života večného.
O udalosti vzkriesenia svedčia predovšetkým všetci štyria evanjelisti. Je vrcholom Božieho konania skrze Krista pre naše spasenie. Je to najväčší Boží skutok od stvorenia sveta. Právom smieme na túto udalosť a Boží čin vztiahnuť slová 118-ho Žalmu:
”Pochádza to od Hospodina, je to div v našich očiach.
Toto je deň, ktorý učinil Hospodin, jasajme a radujeme sa v ňom”. (Ž 118, 23-24).
Dnes si s vďakou pripomeňme, že tento Boží skutok moci a lásky je základom nielen výročných veľkonočných slávností a sviatkov cirkvi, ktoré boli a sú prvými sviatkami cirkvi, ale je súčasne základom svätenia každej nedele ako prvého dňa týždňa. Nedeľa, keď Pán vstal z mŕtvych, ten „prvý deň po sobote“, zostáva stále najvýznamnejším dňom a preto je dňom sviatočným.
Nedeľa nie je pre nás iba dňom, keď sa “nedelá”, totiž nepracuje, alebo iba víkendom, ale je dňom v ktorý vždy nanovo oslavujeme Božie dielo vzkriesenia Ježiša Krista. Je to “deň Pánov”, ktorý nám vždy nanovo pripomína a zvestuje, že Ježiš je Pánom práve preto, že “v tretí deň vstal z mŕtvych”.
Množstvo krásnych piesní a chorálov vzniklo na tomto základe Ježišovho víťazstva nad smrťou, hrobom a peklom. Pravoslávna cirkev nazýva nedeľu dôsledne slovom “voskresenie”, čiže vzkriesenie. Nielen pozemská cirkev oslavuje a chváli vzkrieseného Baránka Božieho, ale naše bohoslužby sú odrazom nebeskej liturgie, ktorá sa deje pred trónom Božím a Baránkovým.
Apoštol Pavel neváhal povedať s celou otvorenosťou, že naša spása je založená na vzkriesenom Pánovi, ktorý nielen “umrel pre naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný“, ale aj „v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem”. Pavel má na mysli Písma a zasľúbenia Starej Zmluvy, pretože aj tie vydávajú svedectvo o Ježišovi Kristovi. Apoštol Pavel neváhal povedať, že ak korintskí kresťania vedia a veria o Ježišovi mnohé iné správy a svedectvá, ale neverili by vo vzkriesenie – “nadarmo uverili”.
Bratia a sestry!
Keď sa aj my zamýšľame nad významným článkom Viery všeobecnej kresťanskej, uvedomujeme si, že ho máme prijímať a vyznávať s dôverou a radosťou. Je založený aj na svedectve apoštolov a mnohých svedkov Ježišovho vzkriesenia. Pavel z nich spomína ako prvého Petra (Kéfasa), potom dvanástich apoštolov, ale aj ďalších päťsto svedkov, medzi ktorými iste nechýbajú ani zbožné ženy spomínané evanjelistami. O sebe skromne a pokorne hovorí, že sa mu vzkriesený Pán Ježiš Kristus ukázal ako poslednému z apoštolov – “ako nedochôdčaťu – pretože prenasledoval cirkev Božiu”.
Napriek týmto spomínaným svedkom o Vzkriesenom, i napriek skúsenostiam a zážitkom osobnej viery mnohých ďalších, v dejinách cirkvi bolo od počiatku zrejmé, že nie všetci ľudia ktorí evanjelium počuli ho aj s vierou prijali. Nie všetci uverili vo Vzkrieseného a mnohí spochybňujú aj samotnú skutočnosť a možnosť vzkriesenia. Pavel, podobne ako všetci spomenutí biblickí svedkovia, mal skúsenosť, že hriešni ľudia odmietajú to predivné a mocné Božie konanie a hovoria, že smrť prekonať nemožno. Hovoria: Smrť je smrť a veria, že smrť je mocnejšia ako život, že smrť má posledné slovo a panuje nad životom. Neveria v moc Božieho slova, ani v Božiu milosť a lásku. Viera vo vzkriesenie je iste Božím darom. Ak veríme vo Vzkrieseného, nie je to „z nášho vlastného rozumu a z našich vlastných síl“ (Dr.M.L. v MK). Kresťan sa práve touto vierou odlišuje od nekresťanov. Pravou cirkvou je tá, ktorá tento článok viery verne vyznáva.
Apoštol Pavel otvorene napísal: “Keď teda kážeme o Kristu, že bol vzkriesený, ako je to že niektorí z vás hovoria: Nieto zmŕtvychvstania ? Veď ak nieto zmŕtvychvstania, ani Kristus nebol vzkriesený. A ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie, prázdna je aj vaša viera”.
Preto ak by niekto povedal a vyznával, že Ježiš je napríklad dobrý učiteľ morálky, že bol statočný človek v zápase za svoju pravdu, že bol nekompromisný sudca nad hriechom a podobne – bolo by to prázdne učenie a nie spasiteľná viera. Potom by bolo možné prirovnať Ježiša k mnohým iným učiteľom, kazateľom, či filozofom morálky, akých bolo a je vo svete mnoho. Lenže Ježiš bol a je skutočne iný a jedinečný. A je jedinečnou cestou k spáse, k plnosti pravdy a k plnému a pravému životu.
S neverou sa Pavol stretol medzi Židmi i medzi pohanmi. Ako príklad spomeňme Pavlovu skúsenosť v Aténach, v metropole vzdelanosti a filozofie, kde rôzni učitelia boli s Pavlom ochotní diskutovať o “novom náboženstve” a o jeho náboženských názoroch a predstavách. Keď však povedal, že “zvestuje vzkrieseného Krista”, povedali skepticky, neveriaco a pohoršene: “Budeme ťa aj inokedy počúvať” …Ale vernosť Duchu Svätému viedla Pavla k jednoznačnému svedectvu: ”Ale Kristus bol vzkriesený, prvotina z umretých”! Táto vernosť vedie aj nás a dnešnú cirkev k rovnakému vyznaniu a preto aj k nasledovaniu Ježiša ako Pána a Spasiteľa.
Bratia a sestry!
Môžeme byť hrdí aj dnes na verné vyznávanie našich predkov, ktorí na tomto základnom a uholnom kameni viery vždy stáli a neopustili ho. Verili, že nie Peter je základný kameň cirkvi, ale je ním “Skala vekov”, sám Pán Ježiš. Ten “kameň, ktorí síce stavitelia zavrhli, ale on sa stal hlavným uholným”. (Ž 118)
Vzkriesený a živý Pán je skutočný stred evanjelia. Keď takto veríme a vyznávame, rovnako ako apoštolovia, stojíme na pravom apoštolskom základe cirkvi a preto sa právom môžeme nazývať evanjelickí kresťania. Aj naše Augsburské vierovyznanie tento stred a pravdu opakovane prízvukuje. Keď sa dnes stretávame s rôznymi “vierami” a rôznymi vyznaniami, vieme, kde je pravá viera. Vidíme, že keď ľudia vzkriesenie a Vzkrieseného Pána odmietajú, potom naivne veria v iných ľudí, viac veria v rôzne ľudské sľuby, v iné moci a mocnosti, v iný život a v iné pravidlá pre život. Naším krédom nech je to Pavlovo svedectvo a slovo: “Ale Kristus bol vzkriesený z mŕtvych,…”. Za túto vieru a toto krédo sa nehanbime.
Bratia a sestry!
Na záver si pripomeňme aj ten významný a nádejeplný dovetok tejto viery vo Vzkrieseného a živého Pána. Apoštol Pavel hovorí, že Pán Ježiš je ”prvotina z umretých”. On je prvý, kto bol vzkriesený slávnou mocou Otcovou. On však je súčasne Ten, ktorý aj nám, slabým, hriešnym a smrteľným dal do výhľadu nádej na vzkriesenie nášho tela.
Aj z iných miest Písma poznáme zasľúbenia pre tých, ktorí veria v Neho, v tejto viere sa dokazujú a svoj časný život aj dokonávajú s dôverou v Pánovo zasľúbenie: “Pretože ja žijem, aj vy budete žiť”. Ježiš preto aj betánskym sestrám povedal: ” Ja som vzkriesenie a život, kto verí vo mňa, bude žiť, aj keby umrel a nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa”.
Niet kresťanského pohrebu, kde by sme si tieto zasľúbenia nepripomínali a v nich sa neposilňovali. Niet svätej Večere Pánovej, kde by nám Pán neslúžil svojím osláveným nebeským telom a krvou. Niet Krstu svätého, kde by nebol topený starý Adam v nás a nepovstával v nás nový človek povolaný k novému životu (R 6,4). Niet služieb Božích, na ktorých by nám náš Pán neslúžil svojím evanjeliom a svetlom nádeje.
Preto aj dnes vyznávame:
“Vstal z mŕtvych náš milý Kristus Pán,
raduj sa, raduj sa, ó kresťan.
Ten ktorý bol pochovaný,
vstal z mŕvtych, vstal z mŕtvych v deň slávny.
Všetci spolu Vzkriesenému
vzdajme chválu. Amen (ESP 152,1)
8.nedeľa po Svätej Trojici – Turá Lúka 2024 – Ľubomír Batka st.