Vnútorný zápas o poslušnosť
——————————————————————————————
Joz 24, 1-2, 14-15, 25, 26 a 28: “Józua zhromaždil všetky kmene Izraela do Síchemu a povolal starších, predákov, sudcov a úradníkov Izraela. Keď sa postavil pred Boha , prehovoril Józua ku všetkému ľudu: Takto vraví Hospodin , Boh Izraela: Vaši otcovia, Terach,otec Abrahamov a Náchorov, bývali kedysi za Veľriekou a slúžili iným bohom. – Preto sa teraz bojte Hospodina a slúžte Mu úprimne a verne, odstráňte bohov, ktorým slúžili vaši otcovia zaVeľriekou a v Egypte, a slúžte Hospodinu! Ak sa vám nepáči slúžiť Hospodinu, vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia za Veľriekou, alebo bohom Amorejcov, v krajine ktorých bývate. Ja však a môj dom budeme slúžiť Hospodinu.
V ten deň Józua uzavrel zmluvu s ľudom, dal mu ustanovenia a právo v Síchme. Józua vpísal všetky tieto slová do knihy Hospodinovho zákona. -Potom Józua prepustil ľud, každého do jeho dedičného vlastníctva“. Amen
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Neraz bývame svedkami zvláštneho paradoxu. Keď si volíme ľudí ktorí hovoria, že chcú v rôznych vysokých funkciách slúžiť nám, bývame svedkami toho, že po voľbách sa to často rýchlo mení. Na svoje sľuby zabúdajú, alebo slúžia viac sebe, ako ľuďom. Ako povedal svojho času istý u nás zbožňovaný politik: „Je po voľbách, zvyknite si!“
Na druhej strane Pán Boh, ktorý sa pýta na našu službu, slúži nám vždy ako prvý. Ak hovorí o dôležitosti konať skutky lásky, sám nás vopred zahŕňa bohatstvom a šírkou svojej lásky. Ak hovorí o potrebe boja so zlom a z hriechom, sám ho odstraňuje a sľubuje nám pomoc v tom istom smere. Ak hovorí o prinášaní našich obetí, sám najskôr priniesol obeť najväčšieho významu. Toto je svedectvo o živom Pánu Bohu. O jeho konaní ako Stvoriteľa, Vykupiteľa a Posvätiteľa.
Preto máme dôvod vždy nanovo urobiť takéto závažné a dôležité rozhodnutie: vstúpiť slobodne do Božej služby. Pri našom rozhodnutí slúžiť Hospodinu myslime však na to, že ono:
1. začína dobrou voľbou
2. pokračuje ustavičným pokáním
3. je korunované darom novej zmluvy
Bratia a sestry v Pánovi!
O účasti na voľbách u nás na Slovensku môžeme neraz počuť vyjadrenia takéhoto typu: bol som si splniť svoju občiansku povinnosť! Už takýto výrok sám o sebe vypovedá o spútanosti starým myslením, keď voľby u nás boli povinnosťou. Voľby sú pritom jedným zo základných práv a slobôd slobodnej spoločnosti. Aj v duchovnom a náboženskom živote platil a platí tento princíp dobrovoľnosti. Slová Božieho služobníka Józuu sú toho dokladom, lebo on hovorí: “…Vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť.“(v.15).
Táto výzva odznela pôvodne na zhromaždení kmeňov, starších a predákov, sudcov a úradníkov Izraela, ktorých zvolal Józua do starobylého Síchemu. Bolo to po obsadení zasľúbenej zeme a rozdelení krajiny 12-tim kmeňom Izraela. Józua si bol vedomý, že jeho čas na tejto zemi sa kráti a preto odovzdal dôležitý odkaz ľudu Izraela, ktorý Hospodin obdaril svojou zmluvou.
Józua vedel, že človek vždy niekomu slúži! Človek nie je “bez pána“. Čiže človek nie je autonómny a slobodný, ako si to namýšľa náš “starý Adam”, keď ide o vzťah k Pánu Bohu. V tomto ohľade človek nemá slobodnú vôľu, ale vôľu poviazanú hriechom. Prirodzený človek je hriešnik. Ak odmietne panstvo a Božiu vládu nad sebou, zostáva závislý buď na duchovných zlých mocnostiach, je poplatných pokušiteľovi, alebo je závislý na ľuďoch: na rôznych filozofických systémoch – izmoch, alebo na rôznych vodcoch, prípadne stranách.
Častá je aj závislosť človeka na veciach, o ktorých si myslí, že ho dokážu naplniť spokojnosťou a blaženosťou. Je zjavné, že najmä božstvo mamony je v rebríčku hodnôt ľudí na prvom mieste. Ľudia sa usilujú vybudovať “raj na zemi” v podobe stále rastúcej spotreby. Preto neraz bezuzdne drancujú všetky zemské zdroje nerastov, vôd, lesov a odpadmi zamorujú pôdu, vodu i vzduch. Dnešné generácie si vysokú životnú úroveň zabezpečujú často za cenu zadlžovania sa, bez pocitu zodpovednosti voči budúcim generáciám, svojím vlastným deťom a vnúčatám.
Bratia a sestry! To sú bežné, ľahko viditeľné božstvá a súčasne otroctvá dnešných ľudí. Sú samozrejme aj mnohé iné, aj keď ich moderný človek nazýva inak. Takým božstvom býva napríklad aj sebectvo, decentne nazývané “sebarealizácia”. O sebectve výstižne napísal švédsky farár Bengt Plejel, že je to niečo podobné, ako keby námorník hodil kotvu nie do mora, ale do stredu lode a veril by, že táto kotva ho udrží v búrke…
Otázka Józuu ukazuje správnym smerom. Buď človek slúži živému Bohu, alebo falošným božstvám. „Vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia za Veľriekou (Eufratom), alebo bohom Amorejcov, v krajine ktorých bývate.” Aj Pán Ježiš hovorí podobne: „Nikto nemôže slúžiť dvom pánom… Nemôžete slúžiť Bohu, aj mamone“.(Mt 6,24 )
Bratia a sestry,
je zrejmé, že aj my, dnešní kresťania musíme znova a znova viesť duchovný zápas nielen s pokušiteľom, ale aj s naším dnešným pohanským a polopohanským okolím. Je plné všeličoho, čo je veľkým pokušením a lákadlom najmä pre naše deti a naše vnúčatá. Veď oni ešte nemajú skúsenosti, ktoré máme my starší, ktorí vieme, že „nie je všetko zlato, čo sa blyští“.
Napokon sú tu aj naše vlastné telesné žiadosti a naša zlá vôľa. Pôsobí napríklad tak, že preberáme aj do cirkvi spôsoby a chovanie ktoré poznáme vo svete, ale ktoré je v rozpore s Božím slovom, s Desatorom a duchom Pána Ježiša Krista.
Józuovo slovo je nádherným vyznaním o Božom konaní v jeho živote, ale aj v živote mnohých generácií SZ ľudu Božieho. Je svedectvom o tom, že Pán Boh bol pre ľud zachraňujúcim, žehnajúcim a láskavým Otcom.
Sú to však zároveň slová vyznania, že vernosť Pánu Bohu a služba Bohu spôsobom života, poslušnosťou, je tou najlepšou cestou k dobru, k úspechu a požehnaniu všetkých. Preto Józua vyznal: “Ja však a môj dom, – totiž moja rodina, moje deti, – budeme slúžiť Hospodinu!“ Túžime po tom, aby sme takto, či podobne mohli dnes svedčiť a vyznávať spoločne pred cirkvou i svetom spoločne i každý z nás? Dal by Pán, aby sa tak dialo.
Bratia a sestry!
Súčasne máme povinnosť pýtať sa nanovo: „Komu chceme slúžiť ?
Slúžime skutočne Hospodinu?
Józue s celou naliehavosťou povedal ľudu: “Ak sa vám nepáči slúžiť Hospodinu“, vyvoľte si, komu chcete slúžiť!” Ak sme dali naše deti a vnúčatá pokrstiť, robíme všetko, aby sme ich viedli cestou viery a ku kresťanskému spôsobu života? Aby aj oni pochopili, že je Pánu Bohu milé a ľuďom príjemné žiť v ustavičnom pokání, v pravde a láske Kristovej. Nestačí, ak niekto vie iba polovicu Božích prikázaní, lebo potom si vymýšľa svoje vlastné pravidlá pre život a napokon slúži iba sebe.
Neodmietajme pozvanie Toho, ktorí hovorí: “Ja som cesta, pravda a život”, ale aj “pokánie čiňte a verte v evanjelium”. Dôverujme ceste Toho, ktorý ako pravý Baránok Boží “pretrpel kríž a posadil na na pravicu Božiu”, aby sme aj my zostali v Jeho spoločenstve časne a potom i večne. Vyvoľme si dnes nanovo, ku komu pôjdeme vtedy keď si uvedomujeme, že potrebujeme odpustenie hriechov a kto nás ako jediný môže previesť do života večného a nebeskej vlasti.
Bratia a sestry!
Vieme, že mnohí nechcú vymeniť starý spôsob myslenia a falošnú vieru a nádej za to, čo nám ponúka Pán Boh skrze svojho Syna.
Keď ľudia chcú vymeniť staré auto za nové, zrazu aj tí, ktorí včera plakali, že nemajú peniaze, siahnu možno aj na úspory, alebo si berú pôžičky, aby dosiahli svoj cieľ. Nerozmýšľajú dlho. Na druhej strane mnohí váhajú, keď majú vymeniť starý spôsob života za nový život s Kristom. Iba s Ním môžeme získať večný život. Hoci je nám ponúknutý zadarmo, z milosti, mnohí váhajú prijať ho. Pre tento cieľ dal Kristus Pán svoju dušu ako výkupné za nás. Je naše pokánie a viera, naše nasledovanie Pána privysokou cenou? Iste nie je naše zloženie našich vín na Jeho ramená a prijatie Jeho zasľúbenia o odpustení, ako to urobil kajúci lotor na kríži, ťažkou a zložitou voľbou.
2. Milí priatelia, bratia a sestry v Pánovi!
Samozrejme, nejde len o dnešné, prípadne nejaké jednorazové rozhodnutie v našom vnútornom zápase o novú poslušnosť. Pokánie, ako východisková zmena v orientácii nášho života sa má diať ustavične, každodenne. Dr. M.Luther prorocky vyhlásil: „Keď náš Majster a Pán Ježiš Kristus povedal: pokánie čiňte, znamená to, že celý život kresťana má byť ustavičným pokáním“.
Aj Józua vedel, že služba Izraela Hospodinu sa začína jednoznačným rozchodom zo všetkými prejavmi pohanstva a modlárstva. Ľud Izraela poznal dobre historiu svojich praotcov a poznal tak aj udalosť zo života praotca Jákoba. Aj on kedysi práve v Sícheme povedal svojim domácim: “Odstráňte cudzích bohov, ktorých máte so sebou, očistite sa…vtedy odovzdali Jákobovi všetkých cudzích bohov, ktorých mali pri sebe, ako aj krúžky, čo mali v ušiach a Jákob ich tam zakopal pod dubom…“(1 M 35,4) Tú istú požiadavku vyslovuje aj Józua: „Bojte sa Hospodina a slúžte mu úprimne a verne, odstráňte falošných bohov a slúžte Hospodinu“(v.14).
Bratia a sestry!
Ako kresťania môžeme spolupracovať napríklad v službe lásky – v diakonii, čiže v sociálnej oblasti, alebo v budovaní materiálnych hodnôt so všetkými ľuďmi. Ale v otázkach viery nemôžeme robiť kompromisy. Ak by sme to robili, stratíme svoju identitu a duchovné smerovanie ku Skale vekov, k Pánovi Ježišovi Kristovi ktorý je základom všetkých hodnôt. Spoločenstvo s Ním je základom duchovnej slobody, ale aj spásy a večného života.
3. Bratia a sestry!
Konanie Józuu v Sícheme viedlo napokon k tomu, že sa stal prostredníkom zmluvy medzi ľudom a Hospodinom (v.25). Vydal ľudu “ustanovenia a právne predpisy”, ktoré sa stali základom jeho poslušnosti a “zapísal ich do knihy Božieho zákona”. V Sícheme vztýčil aj posvätný kameň na pamiatku uzavretej zmluvy. Táto zmuva je súčasťou celej SZ a dávala Izraelcom nárok na dedičné vlastníctvo. Z ich strany sa vyžadovala vernosť a poslušnosť Hospodinu.
Józuovo konanie je pre nás predobrazom konania muža s rovnakým menom ako mal Jozua. Toto meno znie v pôvodine: Ješúa, alebo Jehošúša. Józua ukazuje tak k Ježišovi, ktorý priniesol národom Novú zmluvu, ktorej sa stal Prostredníkom a ktorú ponúkol všetkým národom.
Dnešná 4.pôstna nedeľa nám o základe tejto zmluvy pripomína: “ Pán Ježiš Kristus v tú noc keď bol zradený, vzal chlieb, lámal a dával ho svojím učeníkom hovoriac: vezmite a jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás vydáva. To čiňte na moju pamiatku!” – Podobne o kalichu, z ktorého dal učeníkom piť, povedal: “Tento kalich je krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za vás”.
Táto Nová zmluva, ktorá nahradila pôvodnú zmluvu, je aj dnes v centre našej pozornosti. Dedičné vlastníctvo Kanaánskej krajiny darované ľudu Izraela (v.28) je predobrazom toho, čo Pán Boh ponúka a podáva skrze svojho Syna tým, ktorí v Neho veria. Totiž: život večný v Jeho kráľovstve. Tento večný život je nám darovaný skrze Jeho obeť za nás a naše hriechy na Golgotskom kríži. Preto táto Nová zmluva je dôvodom nášho stáleho dobrorečenia a chvály Pána Ježiša Krista. Je dôvodom “dobrorečenia a obetí” našich vďačných sŕdc a úst.
Vyvoľme si vždy nanovo cestu života v duchu Józuovho vyznania: “Ja a môj dom budeme slúžiť Hospodinu!” Táto voľba je dôvodom je dôvodom našej snahy o novú poslušnosť, chodenia “v novote života” a radosti z prebývanie s Pánom časne i večne. Kto s dôverou prijíma zasľúbenia Pána Ježiša, urobí najlepšiu voľbu svojho života. “. Amen.
4. pôstna nedeľa Holíč 2024 Ľubomír Batka st.
A- 09/24