Podmienka rodinného požehnania
“Požehnaj práci, Pane,
nech biedy nerania,
bo márnym ustávanie
bez Tvojho žehnania!
Rozmnož chlieb, z lásky pridaj
čo treba, všetkým nám –
pokoja, potešenia
tým naším rodinám! Amen (M.R.)
Ž 128:
“ Blahoslavený každý, kto sa bojí Hospodina, kto chodí po Jeho cestách. (2) Keď sa budeš živiť z práce svojich rúk, blažený budeš a dobre sa ti povedie. (3) Tvoja žena bude ako úrodný vinič vo vnútri tvojho domu; tvoji synovia ako mladé olivy okolo tvojho stola.
(4) Hľa, takto dôjde požehnania muž, ktorý sa bojí Hospodina. (5) Nech ťa požehná Hospodin zo Siona. Dívaj sa na blaho Jeruzalema po všetky dni svojho života (6) a uzri synov svojich synov. Pokoj nad Izraelom!” Amen
Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Iste poznáte príslovie pochádzajúce z nemeckého a anglického kultúrneho prostredia: “Môj dom, môj hrad!” (Mein Haus, mein Burg). Znamená, že do môjho domu nemá nikto iný prístup – ak mu to nedovolím. Preto vznikol aj zákon o ochrane domovej slobody. Považuje sa to priamo za trestný čin. V USA je nedovolený vstup na súkromný pozemok, alebo do domu možné trestať aj okamžite, keďže občan má zákonom povolené držanie strelnej zbrane.
Aj u nás sú ľudia pri aplikovaní tohoto pravidla a zákona o domovej slobode veľmi citliví. Všeobecne platí mienka: Do mojich súkromných vecí nikoho nič nie je a nemá byť.
Za socializmu sa však ľudia naučili, že cirkevná služba a zvesť Božieho slova sa môže konať len v kostoloch. Tam bolo možné modliť sa, spievať nábožné piesne a na chvíľa sa zamyslieť nad Božím slovom, ale nesmelo sa tak diať na verejnosti. Dodnes si mnohí ľudia myslia, že do svojich domov a domácností slovo Božie nepatrí, a netreba ho tam prinášať, v zmysle spomenutého príslovia: Môj dom, môj hrad. Do mojich súkromných vecí nemá nikto nič hovoriť a mnohí si myslia, že to platí aj vo vzťahu k Pánu Bohu. Zmýšľajú tak neveriaci, ale niekedy aj samotní kresťania, ak cirkev a jej služobníci hovoria, že Božie slovo má formovať náš život vždy a všade, to znamená aj v manželstve, v rodine a aj v spoločnosti.
Dr.Martin Luther formuloval učenie: O troch stavoch, ktoré je však pomerne málo známe v ekuméne, ale aj v našej cirkvi. Pomenoval ich: stav cirkevný, ekonomický a politický. Rozumel však pod nimi niečo iné, ako ich chápe dnešný človek. Napríklad pod “stavom politickým” (politia) nemyslel na politiku v užšom slova zmysle, ale na správne spravovanie vecí verejných.
Pod stavom ekonomickým (ekonomia) nemyslel spravovanie hospodárstva ako takého – ale rodinu! Úrad, alebo “stav otca a matky”, stav manželský, čiže manželov, ktorí sa starajú o svoju rodinu a zabezpečujú jej obživu prácou a ekonomickou činnosťou, ale myslel tým aj na samotnú inštitúciu a hodnotu manželstva.
Pri takomto učení a chápaní M.Luther vychádzal dôsledne z Božieho slova a z Božieho stvoriteľského poriadku. Zhrňujúco to môžeme povedať takto: Pán Boh stvoril človeka ako svoje dieťa a preto človek má zostať v spoločenstve s Pánom Bohom, svojím Otcom a v spoločenstve s Ježišom Kristom i v spoločenstve s Jeho ľudom a má sa snažiť obnovovať pôvodný vzťah s Pánom Bohom skrze kázané slovo a sviatosti.
Posolstvo, ktoré počujeme zo Žalmu 128 hovorí najmä o druhom stave, stave manželskom a rodinnom. Pán Boh nás pozýva do spoločenstva so sebou a svojím slovom v bohoslužobnom zhromaždení, ale súčasne chce hovoriť aj do našich manželstiev a vládnuť v našich rodinách.
Aj vtelené Božie slovo, Ježiš Kristus chce byť nielen položený v plienkach v jasliach, ale chce prichádzať a byť v našom dome a v našich domácnostiach. Preto náš dom nemá byť takým hradom, kde Pán nemá prístup, kde nemôže hovoriť a konať skrze svojho Ducha Svätého. Jeho pôsobenie a prichádzanie do našich vzťahov a na prvom mieste vzťahov manželských nie je príchod zlodeja, ktorý sa vlamuje, aby niečo odniesol, ale príchod vzácneho Hosťa a Hostiteľa, ktorý v konečnom dôsledku prináša všade pokoj, radosť a spásu. On je ustanoviteľ manželského vzťahu, on manželov a rodinu vždy požehnával a požehnáva a upevňuje naše vzťahy. On prináša a dáva rodine pravú kvalitu života. Ako Žalmista svedčí a hovorí: prináša nám požehnanie a blaženosť.
Neraz sme utrápení zo stavu našich manželstiev a rodín. Často priam nariekame nad rozvratmi vzťahov lásky a rozvodmi. Ľudia si kladú otázku: Kto pomôže našej rodine? Žalmista hovorí: “Blahoslavený každý, kto sa bojí Hospodina, kto chodí po Jeho cestách”. To je prvý predpoklad a základ obnovy toho vzťahu, o ktorom Pán Boh povedal: “A budú dvaja jedno telo”.
Mnohí mladí ľudia uzatvárajú svoje manželstvá, alebo iba “priateľstvá” tak, že dávajú najavo, že nepotrebujú, aby im niekto radil, alebo pomáhal. Nechcú a nevedia si predstaviť, že by niekto tretí bol v “ich kuchyni, obývačke, alebo spálni”. Dávajú najavo, že sa milujú a inak: Môj dom, môj hrad… Avšak až príliš často vidíme, že tá veľká láska rýchlo vychladne, stráca sa a mení sa na hnev.
V skutočnosti preniká do ich vzťahu vplyv sveta a jeho duch, ktorý je deštrukčný.
Žiaden antikristovný program v konečnom dôsledku neuspeje. Božie požehnanie prichádza tam, kde človek, muž i žena, koná zodpovedne, poctivo a s láskou pre blaho celej rodiny. “ Keď sa budeš živiť z práce svojich rúk, blažený budeš a dobre sa ti povedie.”
Božou vôľou je, aby sa v spokojnom a šťastnom manželstve rodili, vyrastali a boli vychovávané deti. Nie, aby boli “prázdne kolísky”. Preto je prirodzenou, Pánom Bohom uloženou úlohou ženy a muža privádzať na svet deti, ktoré sú požehnaním pre rodičov, rodinu a v konečnom dôsledku aj pre celú ľudskú spoločnosť. “Tvoja žena bude ako úrodný vinič vo vnútri tvojho domu; tvoji synovi ako mladé olivy okolo tvojho stola”.
V súčasnosti vidíme kultúru spoločnosti ako kultúru smrti a nie života. Rovnocenný a rovnoprávny vzťah muža a ženy sa narušuje zákonmi, ktoré presadzuje postmoderná spoločnosť, ktorá tvrdí, že o narodení, či nenarodení dieťaťa má rozhodnúť žena sama, bez muža, alebo aj proti jeho vôli, bez akéhokoľvek obmedzenia, bez uznania základného práva dieťaťa na život. To nie je v súlade s Božou vôľou a nemôže to priniesť požehnanie.
Starý Herodes zo strachu o svoju vládu a blahobyt nechal povraždiť betlehemské deti a stal sa symbolom najhoršieho tyrana.
Neusvedčuje však našu dobu a myslenie dnešných ľudí taký výrok z pokrytectva hrubého kalibru, keď v snahe o osobný prospech sa koná množstvo zbytočných interupcií, alebo keď sa požívajú ľudské emryá na tzv. “vedecký výskum”? V snahe zachovať si život, čiže strach zo smrti, vedie ľudí k falošnej nádeji na záchranu života “klonovaním”, kde nijaká cena nie je privysoká. Populácia vo vyspelých a bohatých štátoch starne, a starých ľudí nemá často kto opatrovať a doopatrovať, ubúda tých, ktorí by mali pracovať a zarábať na budúce dôchodky. Toho uzavretý kruh pripomína schizofrenické a šialené myslenie a konanie čachtickej panej, grófky Alžbety Bátoryčky, ktorá s pomocou sluhu Ficka a služiek vraždila mladé dievčatá a kúpala sa v ich krvi, v túžbe po mladosti a kráse.
Dokážeme povedať ako kresťania slovo napomenutia k zákonu o interupciach, alebo myšlienkam o euthanázii, či k požehnávaniu partnerstiev, z ktorých sa zákonite nemôžu rodiť deti?
Na Štedrý večer sa tisíce ľudí rozcítilo nad Dieťaťom ležiacom na zime, sene a slame, ale nevieme sa zastať dnešných nevinných obetí. Neplačeme s biblickou Ráchel, ktorá oplakávala neviniatka a “nechcela sa dať potešiť, pretože ich niet”.( Jer 31, 15) Je len málo otcov, ktorí konajú ako Jozef, keď mu zaznelo Božie slovo:
” Vstaň, vezmi Dieťatko a jeho matku” a zachráň ich život!
Mária, ktorá utekala s manželom do Egypta iste poznala históriu o povraždených chlapcoch faraónom a hrdinský príklad Mojžišovej matky a jej rodiny, je príkladom pre všetky ženy a matky. Poslušne išla do Egypta, aby tam našla záchranu pre svojho Syna a neskôr rovnako pokorne odišla z Egypta do Nazareta, aby aj pre nás vychovala Spasiteľa.
Vianoce doznievajú aj v dnešnej nedeli, druhej po Zjavení, vo zvesti a výzve: Dovoľte svojim deťom narodiť sa, dovoľte im poznať Ježiša a prísť k Nemu”. Lebo iba to je cesta k požehnanému a blaženému životu manželov a našich rodín. “Hľa, takto dôjde požehnania muž, ktorý s bojí Hospodina. Nech ťa požehná Hospodin zo Siona”.
Poslušnosť a úcta k Božským zákonom, a nie ku krátkozrakým a nemilosrdným zákonom tých, ktorí sa “zhromažďujú a radia proti Hospodinu a proti jeho Pomazanému”, je cestou k požehnaniu rodiny, cirkvi i spoločnosti. “
S Božou pomocou a Božím požehnaním však iste prídeme k blahu a pokoju časnému i večnému. “ Žehnám vás tak, ako žehnal Žalmista svoj ľud a národ. “ Nech ťa požehná Hospodin zo Siona. Dívaj sa na blaho Jeruzalema po všetky dni svojho života a uzri synov svojich synov. Pokoj na Izraelom”!
Nech Boží pokoj panuje nad našimi manželstvami, rodinami, ľudom Božím, cirkvou a naším národom. Amen
2.nedeľa po Zjavení – Ľubomír Batka st.
A -03/w.e.24