Slovo sa stalo telom
Narodený Ježiši,
poklad náš najvyšší,
požehnaj nám dnes v chráme,
keď pred Tebou kľakáme!
Nechže tá zvesť radosti,
duše naše uhostí…
a tá pravda od Teba
život nový v nás obnoví
a prevedie raz do neba ! (M.R.)
Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bohumilí kresťania!
Sú udalosti, ktoré sa zapísali do dejín ľudstva zlatými písmenami. Patria k nim mnohé prelomové udalosti, alebo skvelé víťazstvá. Napriek tomu však ľudstvo na ne postupne zabúda. Podobne boli osobnosti, ktoré vynikli vysoko nad ostatných ľudí a obohatili svetovú kultúru, vedu, umenie. Napriek tomu vie o nich po niekoľkých desiatkach rokov, či po pár storočiach len niekoľko odborníkov. Kto si napr. spomenie na Sokrata, Aristotela, Archimeda, na Vergília a ďalších latinských básnikov? Azda iba pár odborníkov a študenti pri skúškach.
Boli aj králi a mocnári, pred ktorými sa triasli a korili tisíce a milióny ľudí. Prinášali im najvyššie pocty, ale pre nasledujúce generácie neznamenajú mnoho. Málo ľudí vie kto bol Chamurabi, Alexander Veľký, Amenhotep, Augustus, Karol Veľký. Málo Slovákov vie niečo o Samovi, Pribinovi a Svätoplukovi a mnohých ďalších osobnostiach z našich dejín.
Predsa je však jedna udalosť a jedna osobnosť, jeden Kráľ, na ktorého sa jednoducho nedá zabudnúť. Zapísal sa viac ako zlatými písmenami do dejín, ale najmä do mnohých sŕdc a duší. Na neho myslí neprestajne množstvo ľudí na celom svete. Jeho meno poznajú veľmi mnohí a dnes sa z rozochvením v srdci rozpomínajú na jeho narodenie. Vieme, že tou udalosťou a osobnosťou je narodenie Ježiša Krista v Betleheme. Aj po dvoch tisícročiach táto udalosť “elektrizuje” ľudstvo. Nič neubudlo z radosti, ktorá táto udalosť a osobnosť priniesla všetkým.
A hoci Ježiš nikdy nevzal do ruky zbraň, nepoužil nijakú svetskú moc a silu, a nevytvoril žiadnu pozemskú ríšu, je stále dosť takých, ktorí Ho prijímajú za Pána a Kráľa svojho života. Ani čas, ani vzdialenosť času a priestoru, ani rozdiel kultúry, alebo technický pokrok nič neubrali veľkosti tejto udalosti. Napriek tomu, že jej počiatok bol neskutočne malý a nepatrný a bez akejkoľvek publicity a okázalosti. Narodenie Ježiša z matky, ktorá bola neznámou dievčinou z polopohanskej Galiley, narodenie nemluvniatka v maštali v zabudnutom Betleheme, nedávalo- ľudsky videné – nijaké predpoklady k tomu, že prišlo k najvýznamnejšej udalosti od stvorenia sveta. A predsa sa táto udalosť a táto osobnosť stala najväčším a najúžasnejším darom pre ľudstvo. Pre generácie minulé, prítomné a nemáme nijakú pochybnosť, že sa k nej budú obracať aj deti našich detí.
Iste sme šťastní, že sa aj my dnes môžeme vrátiť k tejto udalosti a v pokoji, blaženosti a s oprávneným očakávaním o nej uvažovať. Môžeme si sprítomniť jej význam a tak sa stať nanovo “ľuďmi dobrej vôle”. Môžeme sa tešiť a usmievať ako deti, ktorým sú cudzie nafúkané gestá a prejavy brachiálnej moci, alebo moci finančnej oligarchie – lebo vieme a vyznávame: “Nám, nám narodil sa!”
Skôr však, ako budeme o význame tejto udalosti pre nás hlbšie uvažovať a svedčiť, vyžiadajme si k tomu pomoci v slovách Modlitby Pánovej:
Otčenáš…
Kázňový text: Ján 1, 9 – 18:
“Bolo však pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prichádzajúceho na svet. (10) Bolo vo svete a svet Ním povstal, ale svet Ho nepoznal. (11) Do svojho vlastného prišiel, a jeho vlastní Ho neprijali. (12) Ale tým, o Ho prijali, dal moc stať sa dietkami Božími, tým, čo veria v Jeho meno, (13) ktorí boli splodení nie z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha. (14) A to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami, a my hľadeli sme na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, bolo plné milosti a pravdy. (15) Ján svedčil o ňom volajúc: Toto je Ten, o ktorom som povedal: Ten, ktorý prichádza po mne, je predo mnou, pretože bol prv ako ja. (16) Z jeho plnosti sme zaiste my všetci vzali, a to milosť nad milosť. (17) Lebo zákon daný bol skrze Mojžiša, ale milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista.- (18) Boha nikto nikdy nevidel; jednorodený Syn Boží, ktorý je v lone Otcovom, ten Ho známym učinil”. Amen
Bratia a sestry v Pánovi!
Slová svätého Písma ktoré sme vypočuli, sú akoby “pohľadom z diaľky” na udalosti prvých Vianoc.Keď pozeráme na udalosti, alebo veci z odstupu, nehľadíme síce priamo na niektoré podrobnosti alebo detaily, ale vidíme dobre najmä tie hlavné obrysy onej udalosti. Obrazne povedané – vidíme les, ale nie jednotlivé stromy. Taký je teraz nielen náš vlastný pohľad, ale aj pohľad samotného evanjelistu Jána.
Evanjelisti Lukáš a Matúš pozerajú a opisujú udalosti narodenia Ježiška v Betleheme akoby pod mikroskopom. Lukáš spomína údiv pastierov, ktorí boli v onú noc na poli a strážili si v noci stádo a dokladá: ” Sláva Pánova ich osvietila a báli sa bázňou velikou”.
Evanjelista Matúš spomína zase učených a múdrych mužov z východu, ktorí pozorovali nebeskú oblohu a “videli jeho hviezdu na východe” a preto sa išli pokloniť narodenému židovskému kráľovi netušiac, že nájdu “Kráľa kráľov”.
Všetci títo prví svedkovia našli dieťa, ktoré sa narodilo v Betleheme. Evanjelista Ján o týchto udalostiach priamo nehovorí. Hovorí však o význame a dosahu Kristovho príchodu na svet. Ján svedčí, že:
V osobe Ježiša Krista prišlo na svet:
1. Svetlo – aby sme mali svetlo života
2. Syn Boží, aby sme sa my mohli stať dietkami Božími
3. Večné Slovo, ktoré sa stalo telom, aby sme mali účasť na Božej
sláve
Bratia a sestry v Pánovi, milí priatelia!
Pri narodení Krista Pána sa zjavila “nová hviezda” na oblohe a pastierov osvietila “sláva Pánova”. Podobne hovorí aj evanjelista Ján, keď svedčí o svetle, ktoré chce svietiť ako “svetlo života” každému človeku prichádzajúcemu na svet. Ide o svetlo, “ktorým svet povstal”. Nebolo stvorené, lebo práve Ono je od večnosti. “Svet Ním povstal” a “Ním povstalo všetko, a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo”.
Pokiaľ ide o stvorené svetlo, jednou z jeho vlastností je, že sa šíri všetkými smermi. To znamená, že prichádza všade a ku všetkým. Podobne Boží posol zvestoval príchod tohoto Svetla sveta ako “radosť, ktorá bude všetkému ľudu”.
Význam svetla pre človeka je v jeho službe, pretože umožňuje život. Aj Pán Ježiš Kristus ako “pravé Svetlo” prišiel, aby nám slúžil.
Ježiši “svieti”- a teda slúži všetkým ľuďom, celému svetu, aby sme “život mali a hojne mali”. Kde je svetlo, tam sa môže človek správne orientovať a kráčať po správnej ceste. To v plnosti konal a koná aj Ježiš a ukazuje nám cestu k plnému a pravému životu.
Jeho príchod a svetlo, ktoré priniesol svieti aj smerom do minulosti a je aj pre zosnulých “Svetlom života”. Svieti nám, aby sme poznali odkiaľ sme vyšli, aby sme rozumeli svojmu pôvodu a najpôvodnejšiemu určeniu. Je pre svetlom v každej tme našej prítomnosti, aby nás zbavoval strachu z rozličných hrozieb, ktoré visia nad našimi hlavami. A zároveň – On nám svieti aj ako zornička- ako prísľub nového dňa a budúcnosti, ktorú nepoznáme, ktorej sa možno tiež desíme. Ak však máme Jeho Slovo, ak je On sám s nami, nemusíme si zúfať, alebo byť ustráchaní, lebo hovorí a svieti aj to tej najvzdialenejšej budúcnosti. Kristovo svetlo presvecuje aj tmu smrti a bude svietiť veriacim v neho na veky.
Ak Ho prijímame a veríme v Neho, poznáme zmysel nášho života tu v časnosti a máme nádej na život aj v Jeho večnom spoločenstve.
2. Bratia a sestry v Pánovi!
V betlehemskom Dieťati k nám prišiel sám Pán Boh, od ktorého nás hriech odlúčil, aby sme sa mohli stať opäť Božími deťmi. Krásne to kedysi vyspieval náš J.Tranovský: “ Neb Búh věčný, nekonečný, narodil se z panny”.
Evanjelista Ján svedčí: “Tým, čo ho prijali, dal moc stať sa dietkami Božími”. Je to krásne svedectvo. Ak si uvedomíme, čo všetko človek robil preto, aby “uzmieril “ Boží hnev a trest, ak vidíme ako sa mnohí ľudia dodnes snažia všelijakými náboženskými úkonmi, obeťami, meditáciami a všelijakým vlastným úsilím dostať k Bohu, k životu, pokoju a požehaniu, ale bez akejkoľvek istoty, môže nám to byť ľúto, alebo to môže pôsobiť úsmevne. Na druhej starne my vieme a smieme s radostnou vierou a vďakou prijať Božie detinstvo a s ním tie najväčšie zaľúbenia skrze Dar milosti, ako dar z neba, tak je to vpravde “milosť nad milosť”. Človek sa sám nikdy nestane Bohom, ani Božím dedičom. Vianoce nám však zvestujú, že Pán Boh sa stal človekom a vo svojom Synovi nám podal ruku k zmiereniu a k záchrane. Jej prijatím, stávame sa Božími deťmi a tak aj dedičmi Božími. A opäť si na tomto mieste môžeme pripomenúť slová nádhernej vianočnej piesne: “V Ježišku, Dieťaťku, Boh sa láskavo usmieva nám…”.
Pán Boh nám v synovi podal ruku, v ktorej máme viac, ako by sme mohli a smeli dúfať. Z jeho plnosti prijal mnoho Ján Krstiteľ, evanjelista Ján a všetci, ktorí uverili, že v ňom je svetu ponúknutá “milosť nad milosť”. Spasenie, záchrana k večnému životu je v dare Ježiška trvalo ponúknutá všetkým nám hriešnym, pre nebo strateným, ale v Kristu vykúpeným Božím deťom. Vianoce boli a zostávajú pre svet darom nad všetky dary a radosťou nad všetky radosti.
3. Bratia a sestry v narodenom Pánovi!
Napokon si pripomeňme aj ten tretí dôvod našej radosti a veselosti. Večné Slovo, ktorým bolo všetko stvorené, prišlo na svet, aby nás oslovilo. Ono bolo “plné milosti a pravdy”. Na prvé Vianoce sa Pán Boh “zviditeľnil” a volá nás na cestu pravdy. Ján hovorí a svedčí, že pred Ježišovým narodením “Boha nikto nikdy nevidel”- ale “jednorodený Syn Boží, ktorý je v lone Otcom, ten Ho známym učinil”.
Ľudia poznali Pána Boha len skrze jeho stvoriteľské dielo, aj to nie všetci. Väčšina namiesto Stvoriteľa uctievala stvorené veci a Stvoriteľa nepoznala. Tento “trapas” vládne dodnes tam, kde človek neprijíma Božie vyjavenie v narodenom Ježišovi. Robili tak starí pohania a robia tak aj mnohí novodobí pohania, hľadajúc Pán Boha v hlbinách vesmíru, v časopriestore, alebo rôznych premenách hviezdnatého neba. Jeho vlastní Ho neprijali, lebo si mysleli, že poznajú Pána Boha dostatočne, lebo majú jeho Zákon, ktorý im bol daný skrze Mojžiša. Nejde o to, že stratili dve kamenné tabule, ale skutočný problém je v tom, že nie je dostatočne napísaný ani na tabuliach “ľudských sŕdc”. A ak ľudia zákon Boží aj poznajú, nemajú sami zo seba silu a schopnosť ho naplniť. Zo zákona je len poznanie hriechu – a z neho nikto nepozná Božie rozhodnutie o ceste milosti v Ježišovi. Preto, ako M.Luther povedal, Pána Boha poznáme len vtedy, keď sa skloníme nad jasľami a pozrieme do tváre ležiacemu v plienkach na slame.
Tu smieme vidieť, poznať a prijať Božiu lásku a v nej žiť. Túto lásku, ako každú lásku, možno samozrejme aj odmietnuť, dokonca pošliapať a znevážiť ju. Boli takí v Izraeli a sú takí aj medzi pohanmi. Vianoce sú však novou ponukou túto Božiu lásku prijať a v nej žiť. Ak sa tak deje, máme spolu s Ježišom účasť na večnej sláve neba.
Preto sú Vianoce vždy novým trpezlivým a jemným Božím oslovením sveta a každého z nás úsmevom Nemluvniatka.
V Ježiškovi prišlo k nám Svetlo sveta, aby sme mali svetlo života, prišiel k nám Syn Boží, aby sme sa my mohli stať Božími deťmi a večné Slovo, aby sme mali účasť na sláve Otca, Syna i Ducha Svätého. Amen
I.slávnosť vianočná – Ľubomír Batka st.