Znamenie od Hospodina
Už Spasiteľ náš priblížil sa
ó, pripravme Mu cestu,
nech príde k nám a vedie nás
tam – k nebeskému mestu.
Neobíďže nás, nebies Hosť
a skloň sa k svojmu ľudu…
A žehnaj nám, ó požehnaj
potechy, šťastia , kľudu! Amen. (M.R.)
Iz 7, 10 – 16:
“Hospodin hovoril ďalej k Acházovi: (11) Žiadaj si znamenie od svojho Boha, Hospodina, či už siaha hlboko až po podsvetie alebo vysoko nahor. (12) Acház však odpovedal: Nebudem žiadať a nebudem pokúšať Hospodina. (13) Nato prorok povedal: Počujteže, dom Dávidov! Málo vám je unavovať ľudí, že unavuje aj môjho Boha? (14) Preto vám sám Pán dá znamenie: Ajhľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel. (15) Maslo a med bude jedávať, pokiaľ nebude vedieť rozlišovať medzi dobrým a zlým. (16) Lebo prv, ako ten chlapec bude vedieť rozlišovať zlé od dobrého, opustená bude krajina, ktorej dvoch kráľov sa ty strachuješ”. Amen
Bratia a sestry v Pánovi!
Štvrtá adventná nedeľa prináša už vzácny závan radosti prichádzajúcich vianočných sviatkov. Apoštolské slovo cirkev vyzýva: “Raduje sa v Pánu vždycky! Opakujem: radujte sa!” Z čoho plynie táto radosť? Plynie z príchodu Spasiteľa. To znamená, že plynie z Božej milosti a lásky.
Božia láska je slobodná a spontánna. Nie je motivovaná človekom. Človek nemá nič, čo by mohol Pánu Bohu ponúknuť, alebo čím by Ho mohol nútiť k daru Mesiáša. Na Vianoce môžeme sledovať ako Pán Boh splnil svoje zasľúbenia a aké sú znaky, či znamenia tohoto naplnenia, ktoré má svoje vyvrcholenie v dare večného života.
V súvise so všeobecným očakávaním príchodu radosti do našich sŕdc a príbytkov musíme povedať jedno: Skutočná radosť súvisí s darom a príchodom Pána Ježiša Krista k nám. On je tým Darom a znamením, ku ktorému sa viažu najkrajšie a najväčšie očakávania človeka. Prijatie Ježiša Krista – či na druhej strane jeho odmietnutie – rozhoduje o radosti – či smútku človeka. Rozhoduje o nádeji – či beznádeji, o pokoji – či strachu ľudí.
Už dnes, v 4.adventnú nedeľu môžeme povedať, že ak človek odmietne Božie znamenie, ktoré na Boží pokyn prorok Izaiáš ponúkol kráľovi Ácházovi, odmietne niečo, čo je jedinečné a výnimočné. To znamenie je ponukou samého Hospodina.
Tak sa môže stať, že človek sám neuvážene rozhodne o svojom terajšom i budúcom údele.
Výzva dnešnej nedele preto znie:
Neodmietajme znamenie, ktoré posiela Pán Boh!
Znamenie, že :1. Panna počne
2. porodí syna
3. a dá mu meno Emanuel
Bratia a sestry!
Prorok Izaiáš dáva do našej pozornosti historickú situáciu, v ktorej odznelo jedno z veľmi dôležitých proroctiev o prísť majúcom Mesiášovi. Odohralo sa v konkrétnom čase života, za panovania júdskeho kráľa Ácháza. Bolo to v dobe, keď sa už Izraelské kráľovstvo rozpadlo na dve časti: Na severné kráľovstvo, nazývané Izraelské a na južné, nazývané Judské s centrom v Jeruzaleme.
V tom čase na obzore dejín rástla moc Asýrie, ako novej svetovej veľmoci, neskôr menovanej aj Babylon. Na druhej strane Aramejsko, čiže Sýria a Severný Izrael sa rozhodli čeliť tejto hrozbe spojenectvom, do ktorého chceli zapojiť aj rozdrobené malé kráľovstvá Edomu a Moábu a chceli vytvoriť protiasýrsku koalíciu.
Judsko sa však do tejto koalície nechcelo pridať, zrejme z obavy zo straty svojej identity. Preto hľadalo záchranu u samotnej Asýrie. Kráľ Ácház uvažoval nad tým, že sa stane otrokom a synom Asýrskeho kráľa Tiglat-Pilesara III.
Vtedy k nemu prišiel Boží muž, prorok Izaiáš, aby ho varoval pred takýmto krokom. Povedané jednoducho: bol by to pre ľud a krajinu krok “z blata do kaluže”. Prorok radí Ácházovi, aby dôveroval samotnému Hospodinu a aby sa nebál o svoj údel a svoju budúcnosť. Naopak, ak sa spoľahne na politickú a vojenskú moc svojich nepriateľov, znamená to, že nedôveruje Pánu Bohu a Jeho pomoci, zasľúbenej Dávidovi a jeho potomstvu.
To najhoršie, čo môže človek urobiť je práve strata viery. Prorok v úvodnom oslovení povedal: ” Ak neveríte, neobstojíte !”.(v. 9 b)
Božie zasľúbenie pomoci, ktorú On sám ponúkol svojmu ľudu spojil so znamením svojej milosti. “Žiadaj si znamenie od svojho Boha…”. Toto znamenie je založené na Božej vernosti. Je Božou ponukou a večným Božím rozhodnutím. Nie je niečím, čo by nebolo v súladu s Jeho vôľou a zámerom.
Nešlo o obyčajné znamenie ktoré pochádza od človeka. To by Pán Boh mohol odmietnuť, alebo zmeniť. On ponúkol kráľovi znamenie, ktoré sám pripravil, ktoré spája nebo a zem. Preto je znamením večným a trvalý. Je nadčasové, pretože je znamením záchrany pre všetkých ľudí. Preto prorok zvestuje: “Sám Pán vám dá znamenie: Ajhľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel”.
Kráľ ho však nechcel prijať. Ácház povedal prorokovi, že on si nežiada znamenie a “nebude pokúšať Hospodina”. Zdanlivo to môže vyzerať ako zbožné rozhodnutie a konanie v zmysle Božieho zákona. Ale tu ide o ničím nemotivované Božie znamenie, o Božiu ponuku, ktorú si človek nemôže vynútiť, alebo vyprosiť kultickými obeťami, alebo obeťami vlastných zásluh.
Pán Boh má právo dávať rôzne znamenia ľuďom: príjemné i nepríjemné. Môže osloviť ľudí požehnaním, ale aj upozornením na smrť. Ácház však všetko odmieta. Odmietol i to jedinečné a nadčasové znamenie, ktoré Pán Boh ponúkol nielen jemu, ale celému svetu. Kráľ sa chcel riadiť iba svojím vlastným rozumom a politickými kalkuláciami: spojiť sa proti nepriateľom s veľmocou, ktorú pokladal za najväčšiu silu na svete. V spojení s ňou hľadal svoju bezpečnosť.
Takého konanie a rozhodovanie je prejavom nevery a bezbožnosti a je zjavné v každej dobe. Aj naša prítomnosť je ukážkou rôznych ľudských kalkuláciíí. S kým sa spojiť a čo je najlepšie pre našu bezpečnosť ? Sú tu mnohé a veľmi rôzne kalkulácie… Nie je potrebné na tomto mieste o nich podrobne hovoriť. Z podobných spojení a rozhodnutí sa očakáva prameň radosti a pokoja pre svet v ďalšom období.
Dodajme však, ako to dopadlo s Judskom a Áchazom. Nuž dopadlo to veľmi zle. Asýria pohltila všetkých a z ľudu Božieho sa zachránil iba Pánom Bohom predpovedaný zvyšok. Ostal ako znamenie Božej vernosti pre všetky časy. Ľud SZ znova a znova pohlcovalo jeho okolie a je to tak v podstate až podnes.
Otázka znie, ako my naložíme so znamením pokoja a víťazstva nad našimi najväčšími nepriateľmi: hriechom diablom a smrťou? Ako naložíme s ponukou milosti Božej, ktorá je v Božom predivnom konaní a v dare prvých Vianoc? S Božím rozhodnutím: “Ajhľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Imanuel”?
Toto znamenie bolo naplnené v počatí panny Márie a v narodení Syna Božieho i ľudského v Betleheme. V Ňom a skrze Neho je Boh stále s nami a je naším víťazstvom.
Bratia a sestry – veríme, že On je riešením všetkých problémov sveta, najmä pri hľadaní cesty k pokoju vnútornému i vonkajšiemu mieru, cesty k ľudskosti a k blahu národov, ako to vyjadril už cirkevný otec Tertulián?
Pretože v Ježišovi je s nami živý Pán Boh. Ten, na ktorého sa môžeme a máme vždy spoľahnúť. Aj vtedy, keď sa spájajú “zemskí králi a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinu a proti jeho pomazanému”. Ježiš je pravá istota v každom okamihu nášho života. Aj vtedy, keď sa pohybujú “ľudské mocnosti”, a “zloba večne brojí.” Ježiš, v ktorom je Boh s nami dnes, bude s nami aj keby sa “vrchy pohli a pahorky klátili”,(Iz) alebo keď sa budú pohybovať “nebeské mocnosti” na konci vekov.
Pán Ježiš je aj dnes Ten, ktorý môže byť naším učiteľom, lebo dokáže správne pomenovať a rozlíšiť dobro a zlo. Je “cesta, pravda i život”. Je a zostáva svetlom aj v najväčšej tme. Je našou nádejou v zápase so zlom, hriechom, diablom i smrťou. “Lebo nebolo dané iné meno pod nebom, v ktorom by sme mohli dôjsť spasenia”. Je ním Dieťa Ježiš, chlapec z Betlehema, z Domu chleba.
Vianoce nám prinášajú vždy novú radosť a nádej. Nie preto, že si nájdeme novú košeľu, alebo papuče pod stromčekom, ale preto, že sa v plnosti času naplnilo Božie zasľúbenie a znamenie. Boží Syn sa narodil v plnosti času preto, aby nás sýtil chlebom pokoja tu v časnosti a raz aj vo večnosti. Amen
4.adventná nedeľa Ľubomír Batka st.
A – 04/ 2023